Pre zachovanie autenticity boli dobové články ponechané s pôvodným pravopisom.
Vianočné zvyky východného Slovenska
Tak ako v Česku a na Morave, tak aj na Slovensku sa zachovali pekné národné obyčaje, z ktorých je snáď najviac pripútaných ku najmilšej ročnej dobe, ku Vianociam. Tak ako vynikajú Slováci v krojoch, premieňajúce ich podobu, farbu a spôsob nosenia od dediny k dedine, tak sa odlišujú od seba ich vianočné zvyky, hoci sa u všetkých ozýva jednotný, základný prvok.
Z obyčajov najclivejších kresťanských vianočných sviatkov tíska sa na povrch často ešte svet pohanský. Základné prvky sú však jednaké: starosť o domáci statok, hydinu, poľnú úrodu a dlhý vek, ľúbosť u mládeže a žiadosť o vydanie u dievčat.
Veľmi pekné a svojské zvyky si zachoval ľud východoslovenských dedín župy Spišskej, Šarišskej, Abauj-turňanskej a Zemplínskej.
Na Štedrý deň, najvýznamnejší to deň celých sviatkov, ľudia postia. Napoludnie jedia iba pečené zemiaky a surovú kapustu. Gazdiná pratá izbu a pečie opekance, oplátky a bobaľky. Keď pratá izbu slobodné dievča, smeti vynesie na dvor a pozoruje, z ktorej strany pes zabreše a odtiaľ potom príde i jej pytač. Keď sa smeti pri prataní zanesú ku susedovým dverám, veria, že sa zbavili v dome na celý rok bĺch.
V Kokšove (dnes obec Kokšov-Bakša, pozn. red.), v župe Abauj-turňanskej, na Štedrý deň nikto ničoho nepožičiava z domu, aby sa neodobralo kravám mlieka.
Každý kto cez deň príde do domu, praje všetkého dobrého: „Vičujem, vinčujem na tote sväté Hody, že by sme mohli tote prežic a druhé dožic pri ščascu, pri zdraviu, pri božom požehnaniu, že by vás pán Boh požehnal!“ V Barci pri Košiciach prajú takto: „Vinčujem, vinčujem, na pecu koláče čujem. Do peca še neciskám bo tam nič nezískam.“
Keď sú hotoví s prataním a pečením, chystajú sa k večeri. Pod stôl prinesú malú viazanku sena, okolo stola rozložia na zem župu slamy a do kúta postavia snop ovsa. V Barci prinesú slamu chlapci, ktorí pritom vinčujú gazdovi, gazdinej a deťom a pripomínajú, že Ježiško sa narodil v chlieve na slame.
Vo Vyšnej Olšave, v župe Zemplínskej, si gazdiná sadne uprostred izby do slamy a povie, aby jej takto kvočka sedela na kuriatkach. Potom vyjde jej dcéra pod oblok a pýta sa: „Mamička, nesú kvočky?“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
