KOŠICE. Hasiči žalujú štát preto, že pohotovosť na pracovisku sa nezaratúva do ich pracovného času.
Napriek ich sťažnostiam a rozhodnutiam súdov v prospech hasičov zatiaľ kompetentní nekonajú.
Hasiči tvrdia, že Slovensko porušuje európsku smernicu, čo už vyšetruje aj Európska komisia.
Momentálne je však situácia taká, že štát vypláca hasičom tisíce eur odškodného.
Hasiči: Volajú nás, až keď je topiaci sa pod hladinou. Problémom býva alkohol Čítajte Hasiči: Porušujú európsku smernicu
Hasiči tvrdia, že im nejde o peniaze, chcú len spravodlivosť.
„Hasiči v Košiciach podali žaloby na Slovenskú republiku, ktorá nedodržiava smernicu Európskej únie číslo 88 z roku 2003. Tá hovorí, že celkový čas na pracovisku sa má rátať do fondu pracovného času. U hasičov to však nie je pravidlom,“ povedal nám predseda Odborového zväzu zmenových hasičov Košice a veliteľ čaty Kamil Ferko.
Doplnil, že smernica sa porušuje, lebo ak je hasič v 24-hodinovej službe, tak sa mu do fondu pracovného času zaráta len 16 hodín.
Čiže ak za mesiac odpracuje 240 hodín, do fondu pracovného času sa mu ráta len 160.
Teda 80 hodín mesačne hasič síce v práci strávi, lebo musí byť v nej fyzicky prítomný, ale tieto hodiny v pracovnom čase nakoniec nefigurujú.
„Boli sme preto donútení podať žaloby, pretože sme sa nevedeli so zamestnávateľom ani s Prezídiom Hasičského a záchranného zboru SR dohodnúť na tom, že táto smernica na Slovensku musí platiť. Sme totiž členským štátom Európskej únie,“ vravia hasiči.
Súd im priznal aj 20-tisíc eur
Súdy im dali za pravdu vo viacerých prípadoch.
Momentálne majú hasiči v rukách takmer 40 právoplatných rozhodnutí, teda už potvrdených krajským súdom.
Prvostupňových rozhodnutí súdov však už majú vyše 200.
„Aj napriek tomu zamestnávateľ nevykonal žiadnu zmenu. Do fondu pracovného času by mal započítavať odslúžené hodiny služby a rešpektovať rozhodnutie súdu,“ hovorí Ferko.
Vysvetľuje, že v rámci pohotovosti strávia hasiči mesačne na pracovisku 80 hodín, za 27 mesiacov tak odpracujú 2 100 hodín navyše, ktoré im zamestnávateľ nezaráta.
Pritom práve 2 100 hodín činí jeden pracovný rok.
Pohotovosť je nariadená v čase nočnej služby od 22. do 6. hodiny.
Ak nastane situácia, že hasiči majú výjazd k požiaru, pracovná pohotovosť je prerušená.
Súd schválil hasičom, ktorí štát zažalovali, nemajetkovú ujmu s tým, že uznal, že sú porušené ich práva.
„My nepožadujeme horibilné sumy, ide nám o to, aby sa pohotovosť do služobného času započítala. My nechceme všetkých občanov oberať o peniaze. Máme súdne rozhodnutia s priemerom okolo 3 000 eur na jeden proces.“
Zatiaľ neprávoplatne sú však v prípade dvoch žalôb priznané aj odškodnenia v sumách 10- a 20-tisíc eur.
Nová stanica v Košiciach hasičom padla, ale ožíva ako väčší projekt Čítajte Nedostatok hasičov
Hasiči priznávajú, že pohotovosť na pracovisku zaplatenú majú.
Ide však len o sumu 15 percent priemerného platu, čo je v prípade hasiča 1,60 – 1,80 eura v hrubom na hodinu.
Zdôrazňujú, že im nejde o zvýšenú mzdu za 8 hodín počas pohotovosti, ktorá by bola na úrovni 16 hodín v službe započítavanej do fondu pracovného času.
Prijali by skôr viac voľna, preto sa snažia zmeniť systém, ktorý nepovažujú za spravodlivý.
„Ten čas môžu chlapi využiť ináč, napríklad byť viac so svojou rodinou...“
Tvrdia, že na problém s nezapočítavaním pohotovosti poukazujú dlhodobo a nerešpektovanie súdnych rozhodnutí považujú za pohŕdanie súdmi.
Problém by vraj vyriešili aj 12-hodinové pracovné zmeny.
Projekt takéhoto rozvrhnutia pracovného času vlani na niekoľko mesiacov na základe nariadenia prezidenta hasičov vyskúšali aj v Košiciach.
Po jeho ukončení sa však opäť vrátili k 24-hodinovej službe.
Zistilo sa totiž, že pri 12-hodinových službách je problém s počtom hasičov.
Európske kritériá totiž stanovujú, že na 1 000 obyvateľov by mal byť jeden zásahový hasič.
V Košiciach ich je momentálne okolo stovky, čo pri počte obyvateľov na úrovni 230-tisíc túto normu zďaleka nespĺňa.
„Určite pripúšťame, že by hasičov bolo potrebných viac. To sa však týka celého Slovenska. Podľa nás sa to však dá vyriešiť tým, že sa budú noví príslušníci prijímať každý mesiac. Ak by sa s tým začalo pred rokmi, dnes by sme nedostatok hasičov nemali,“ povedal nám Ferko.
Dopĺňa, že ak by sa hasiči dopracovali do štádia, aké navodili nedávno lekári, tak by sa situácia musela urgentne riešiť.
Veď hasiči napriek tomu, že mesačne pri napríklad 10 službách odpracujú 240 hodín, majú na konci mesiaca vo výkaze práce zápornú hodnotu odpracovaného času a ešte si musia prísť nadrobiť, tvrdí Ferko.
„Toto sa doma chlapom ťažko vysvetľuje. Ako povedať, že mi započítali len 160 hodín a musím ísť do práce odslúžiť si niekoľko ďalších. A stáva sa to každý mesiac.“
Fond pracovného času je každý mesiac iný. U hasičov je týždenný fond 37,5 hodiny a od neho sa odvíja mesačný či celoročný.
Ak sa nič nezmení, hasiči plánujú podávať ďalšie žaloby.
Ferko zdôrazňuje, že keďže nedošlo k zmene, vyzerá to tak, že kompetentní síce vedia, aký je problém, ale nekonajú.
Postup prešetruje Európska komisia
Hasiči sa už s problémom obrátili aj na Európsku komisiu.
Európsky komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit uviedol, že komisia dôkladne preskúma súlad slovenských právnych predpisov o služobnej pohotovosti v hasičských a záchranných službách s právom Únie.
„Ak sa týmto vyšetrovaním preukáže nesúlad medzi požiadavkami smernice Európskej únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými sa táto smernica vykonáva v členskom štáte, komisia môže použiť širokú škálu nástrojov na pomoc slovenským orgánom pri náprave možných porušení práva. Okrem iného môže proti členskému štátu začať postup v prípade nesplnenia povinnosti, ak to považuje za potrebné a vhodné,“ zdôraznil eurokomisár.
Prišli o čas s blízkymi a oddych, tvrdí súd
Korzár má dva rozsudky Krajského súdu v Košiciach. Oba potvrdili prvostupňové rozhodnutia Okresného súdu Košice II a priznali hasičom odškodné 1 500 eur.
Jeden z hasičov žiadal úhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4 905, druhý 4 985 eur.
Pri vyčísľovaní vychádzali hasiči, ako uviedli, zo zásady primeranosti náhrady škody a sumu určili prihliadajúc k náhrade, ktorú dostávajú za nariadenú služobnú pohotovosť v rozpätí od 15 do 50 percent príslušnej časti služobného platu.
Súd uložil Slovenskej republike, v mene ktorej koná ministerstvo vnútra, povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 1 500 eur.
Vychádzal zo žaloby, ktorou si hasiči uplatnili nárok na náhradu škody spôsobenej porušením práva Európskej únie.
Hasiči tvrdili, že rozvrhovaním ich pracovných zmien podľa vnútroštátneho práva dochádza k porušeniu maximálneho rozsahu pracovného času garantovaného Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES.
Súd skonštatoval, že podľa nej majú členské štáty povinnosť prijať opatrenia, aby v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie neprekročil priemerný pracovný čas každého pracovníka vrátane nadčasov 48 hodín za sedem dní.
Podľa záverov rozhodnutí Súdneho dvora a ustanovenia Smernice sa to vzťahuje aj na hasičov vo verejnom sektore a pokiaľ taký pracovník odpracoval týždenný pracovný čas presahujúci priemerný týždenný pracovný čas, môže sa dovolávať vyvodenia zodpovednosti.
Okresný súd dospel k záveru, že medzi porušením Smernice a škodou, ktorá vznikla hasičom v dôsledku straty času odpočinku, ktorý by inak čerpali, je priama príčinná súvislosť.
Krajský súd rozsudok potvrdil a skonštatoval, že vec sa týka porušenia práva Únie pre absentujúcu, resp. nesprávnu transpozíciu Smernice do zákona o Hasičskom a záchrannom zbore.
Z rozhodnutia súdu vyplýva, že hasiči boli ukrátení v nemajetkovej sfére o čas odpočinku, ktorý mohli stráviť s blízkymi a fyzicky i psychicky regenerovať.
V súvislosti s jedným prípadom súd zhodnotil, že hasič v dôsledku rozvrhu pracovného času, ktorý bol v rozpore s právom Únie, prišiel za tri roky o 1 252 hodín voľného času a druhý o 1 864 hodín.
„Došlo k zásahu do práv žalobcu na vedenie súkromného, rodinného života i do práva na ochranu jeho zdravia. Vzhľadom na formu zásahu, keď ide o nevratný stav straty niekoľkých stoviek hodín voľného času, len samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, a peňažná náhrada predstavuje spôsobilé odškodnenie takto vzniknutej ujmy,“ uviedol krajský súd.
Ministerstvo vnútra analyzuje
O vyjadrenie sme ešte 6. decembra 2022 požiadali aj Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Prezídium Hasičského a záchranného zboru SR.
„Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej veci spolupracujú viaceré útvary a sekcie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, je príprava stanoviska časovo a obsahovo náročná,“ znelo v decembrovej odpovedi Prezídia Hasičského a záchranného zboru.
Začiatkom januára 2023 sme dostali od hasičov informáciu: „Na základe rozhodnutia stanovisko pripravuje Ministerstvo vnútra SR.“
To sa vyjadrilo, že robí všetko pre to, aby všetky zložky rezortu vrátane príslušníkov Hasičského a záchranného zboru mali adekvátne podmienky na svoju prácu.
„Rozmer, na ktorý poukazujete, je predmetom interných rokovaní a diskusie prihliadajúc aj na fakt potreby riešenia z legislatívnej stránky. Ku konkrétnym detailom sa vyjadríme po internej analýze problematiky,“ uviedla Zuzana Eliášová z kancelárie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
