Stretneme sa v meste. Túto vetu hovorievame bežne a myslíme pod tým historické centrum Košíc.
To má pre väčšinu domácich a návštevníkov výsadné postavenie aj napriek tomu, že predstavuje len jedno percento z celkovej plochy mesta.
Je to presne 40 rokov, odkedy je košické historické jadro mestskou pamiatkovou rezerváciou.
Ide o najvyššiu formu ochrany pamiatkového územia na Slovensku.
O tom, prečo je svojou rozlohou i počtom pamiatok najväčšou na Slovensku, sme sa rozprávali s riaditeľkou Krajského pamiatkového úradu KRISTÍNOU MARKUŠOVOU a jej zástupcom a štátnym radcom RADOSLAVOM MOKRIŠOM. (RM).
V rozhovore vysvetľujú, ako by dnes vyzerali Košice bez prísnej ochrany, prečo stále volajú po stavebnej polícii, ale aj to, ako sa vzácne domy na Hlavnej ulici zničili v minulom režime.
V rozhovore sa tiež dočítate:
- Ako by vyzeralo centrum bez pamiatkovej rezervácie
- Ako sa zmenili parádne meštianske domy a byty po Februári 1948
- Prečo sa v historickom jadre zabývali neprispôsobiví ľudia
- Čo je snom každého developera v Košiciach
- Čo si pamiatkari myslia o potôčiku a dlažbe na Hlavnej
- Prečo sa nevieme zbaviť nelegálnych reklám
- Kvôli čomu je historické jadro Košíc také obľúbené u turistov
Čo znamenalo vyhlásenie centra Košíc za mestskú pamiatkovú rezerváciu pred 40 rokmi? Ako zásadné to bolo pre to, ako dnes vyzerá?
- Určite to bolo zásadné. Už v 50. rokoch, kedy boli vyhlasované ostatné mestské rezervácie v ikonických mestách Slovenska ako Bardejov, Levoča, Kežmarok, Banská Štiavnica, Banská Bystrica, tam išlo o to najužšie centrum – územie mesta v stredoveku. Košice boli mienené do budúcnosti ako metropola priemyselného východu. Ako mesto, kde sú Východoslovenské železiarne a vôbec sa nerátalo s tým, že by mohlo mať aj nejaké pamiatkové územie.
Košice mali vo vtedajšom ústrednom zozname pamiatkového fondu len solitéry: Dóm svätej Alžbety, Michalskú kaplnku, Urbanovu vežu a chránený bol napríklad aj Dom košického vládneho programu, ktorý sa nesmel nazývať Župným domom, lebo to bol buržoázny názov (dnes Východoslovenská galéria).
Boli tam aj niektoré kostoly, radnica, Jakabov palác, vybrané verejné budovy a najvýznamnejšie meštianske domy. Neboli chránené ulice či parky. Nebola tu žiadna územná ochrana a tým, že sa Košice zaradili do zoznamu mestských pamiatkových rezervácií, dostali sa na veľmi prestížny zoznam, pretože rezervácia v tom čase bola najvyšší stupeň pamiatkovej územnej ochrany, čiže tie jednotlivé solitéry boli odrazu chránené aj s celým svojím prostredím. Dokonca sa pri tom vyhlásení rezervácie do zoznamu dostali ďalšie dve tretiny domov, ktoré sú dnes v Košiciach chránené.
Koniec ochrany pamiatok? Vzďaľujeme sa vyspelej Európe, vravia odborníci Čítajte Ako sa stalo, že máme najrozsiahlejšiu zachovanú mestskú pamiatkovú rezerváciu na Slovensku?
- Pamiatková ochrana územia bola v Československu na najvyššej úrovni zo štátov tzv. Varšavskej zmluvy. Ani Poľsko ani Maďarsko nemali takýmto spôsobom definovanú plošnú ochranu historicky zastavaného územia. Podstatné bolo potom, aby ten štvorček, kde je pamiatková rezervácia, vyznačili do územného plánu, ktorý sa v tom čase spracovával. To, čo vláda vyhlásila ako pamiatkovú rezerváciu, sa zároveň nakreslilo do územného plánu a od tej chvíle sa to muselo rešpektovať v každom územnom i stavebnom konaní vo všetkých rozhodnutiach.
Vďaka čomu je v takej dobrej kondícii?
- Je veľmi dobré porovnať to s ostatnými mestskými rezerváciami na Slovensku, ktoré už vtedy existovali 30 rokov po svojom vyhlásení. A skúsenosti z týchto slovenských miest sa premietli do vyhlásenia košickej mestskej pamiatkovej rezervácie zvláštnym spôsobom, ktorému sme teraz veľmi vďační, pretože jednak v Košiciach sa neohraničila hranica rezervácie len na líniu stredovekých hradieb, ale zaberala aj územie z polovice 19. storočia a tým pádom sa nedostali paneláky v Košiciach ku stredovekým hradbám, ako je to napríklad v Kežmarku, Bardejove či Sabinove.
RM: Takže do pamiatkovej rezervácie zarátali aj ulice z 19. storočia. Bez zbytočnej samoľúbosti by som teda povedal, prečo je košická najväčšia. No, hlavne preto, lebo Košice v mierke Slovenska sú pomerne veľké mesto a tiež preto, lebo do toho zarátali aj novoveké ulice. Košická pamiatková rezervácia je tým pádom väčšia ako bratislavská, čo sa môže javiť trošku ako paradox, pretože význam a hodnota tých bratislavských pamiatok je, samozrejme, väčšia, ibaže tým, že tá bratislavská bola vyhlásená skôr, tak sa redukovala iba na to stredoveké jadro, a neskôr, aby tú územnú ochranu nejako doplnili, tak dodatočne k tomu pripočítali pomerne veľkú pamiatkovú zónu.
Dá sa povedať, ako by vyzeralo centrum Košíc, ak by nedošlo k tomu vyhláseniu za mestskú pamiatkovú rezerváciu? Alebo to bola iba otázka času?
- Dalo by sa to povedať veľmi presne. Bolo by tu niekoľko veľmi pekne ošetrovaných solitérov. Ale všetko ostatné by bolo absolútne bez akýchkoľvek pamiatkarských požiadaviek urobené, alebo prestavané novostavby, alebo prefasádované či zateplené.
Viete si to veľmi živo predstaviť, keď si zoberiete napríklad budovu Štátnych lesov na Moyzesovej ulici. Tá bola postavená pred vyhlásením rezervácie. Zbúrali sa staré domy a postavila sa nová budova, ktorá sa vôbec nerozpráva s tým, čo je okolo nej. Svojím vzhľadom vôbec necíti potrebu sa prispôsobovať svojmu okoliu a proporciami, členením, pôdorysom by mohla stáť hocikde na zelenej lúke. Vôbec nereaguje na okolie a to by bolo v Košiciach na každom kroku.
Dvadsiate storočie bolo turbulentné aj čo sa týka vlastníctva nehnuteľností v historickom centre. Mnohí Košičania sa po druhej svetovej vojne nevrátili a ostali po nich prázdne byty, ktoré boli neskôr určené pre sociálne prípady. Môže za ten päťdesiatročný investičný dlh bývalý režim, ktorý sa nestaral o pamiatky?
- Určite za to môže najmä to, že bola preťatá kontinuita zodpovednosti vlastníka. To naozaj spôsobilo tento stav, pretože keď všetko patrilo všetkým, tak sa nikto necítil zodpovedný za nič.
Takže do roku 1948 sa o pamiatky ich majitelia príkladne starali?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
