Dlhopisy, investičný fond, interná banka či odkupovanie akcií od vlastných akcionárov za štvornásobok ceny oproti tej doterajšej.
Tak toto všetko je už na spadnutie vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS).
Pod palcom to bude mať člen jej predstavenstva, veľkofarmár a právnik DANIEL J. KRATKY, ktorý v minulosti ovládal i mediálny dom košice:dnes.
V našom rozhovore tvrdí, že nové aktivity majú priniesť viac peňazí jednak samotnej spoločnosti, ale aj jej akcionárom, ktorými sú obce a mestá prevažne z východu. To si však vyžiada zo strany vodární investície vo výške desiatok miliónov eur.
Odkiaľ na to vezme VVS, ktorá v posledných rokoch vykazuje buď rádovo nižšie zisky alebo straty, a neohrozí ju to?
Krátky si v tejto súvislosti nevie predstaviť fatálnu chybu zo strany manažmentu.
V odpovedi sa však nevyhol ani slovu konkurz a čo by to znamenalo pre ďalšiu prevádzku verejných vodovodov i kanalizácií.
V rozhovore sa ešte dočítate:
- Koľko Daniel J. Kratky prezradil z toho, o čo mu osobne vo vodárňach ide.
- Prečo sa VVS chystá vydať dlhopisy a kto si ich bude môcť kúpiť.
- Či a ako sa zmení pomer vplyvu vo vodárňach, keď obce a mestá vymenia svoje akcie za dlhopisy.
- Načo potrebuje vodárenská spoločnosť zakladať investičný fond a internú banku.
- Kde chce nájsť VVS peniaze na nové aktivity, keď ich nemá dosť ani na stavbu vodovodov.
- Prečo Daniel J. Kratky tvrdí, že vydanie dlhopisov žiadnym spôsobom spoločnosť neohrozí.
- Či pripúšťa možnosť fatálnych chýb zo strany manažmentu.
Prečo ste sa rozhodli angažovať sa vo VVS?
- Do orgánov VVS ma navrhlo niekoľko akcionárov a podporil ma Klub akcionárov VVS, v ktorom som jedným z členov správnej rady. Klub pritom vznikol ako potreba drobných akcionárov na efektívne presadzovanie a načúvanie ich potrebám.
Východoslovenské vodárne majú zhruba 770 akcionárov. Z toho dvanásť najväčších má väčšinu hlasov na valnom zhromaždení. Tým pádom môžu ovplyvňovať zloženie minimálne dozornej rady a následne aj predstavenstva spoločnosti.
Starostovia hlavne tých menších obcí mali od odštátnenia vodární v roku 2003 empirické skúsenosti s ich účasťami na valných zhromaždeniach, kde napríklad ich 0,02 percenta hlasov neznamenalo nič. Z tejto pozície nevedeli buď presadiť svoje potreby, predovšetkým postaviť vodovod či kanalizáciu alebo niečo zmodernizovať, respektíve ak boli takéto ich potreby medzičasom už naplnené, nevnímali potrebu vlastniť akcie VVS.
Čo sa zmenilo?
- Malých akcionárov obzvlášť iritovala téma vlastníctva akcií, keď mali zaplatiť poplatok za vedenie majetkového účtu u centrálneho depozitára alebo banky, ktorý sa dnes pohybuje na úrovni zhruba 600 eur a viac. A starosta, ktorý má často ročný rozpočet obce 30-tisíc, vnímal aj takúto sumu ako vyhodené peniaze von oknom, keďže sa zároveň len zriedka vyplácali akcionárom dividendy (podiel na zisku – pozn. red.).
Tieto témy začali komunikovať práve prostredníctvom klubu akcionárov. Ten v súčasnosti zastupuje zhruba 72 percent akcionárov VVS. Vďaka koordinovaniu postojov ich hlasy nie sú zrazu stratené alebo bezcenné. Prostredníctvom klubu sa im podarilo presadiť niektoré dôležité témy.
Ešte väčší dosah na riešenia získali, keď ma dozorná rada nominovala do predstavenstva VVS, kde mám na starosti rozvoj segmentu neregulovaných činností, ktorého úlohou je zarobiť a teda doniesť akcionárom viac peňazí z vodární...
Do predstavenstva vodární sa dostali aj veľkofarmár Kratky a ekonomický šéf Majza Čítajte ...spomínate, že klub zastupuje 72 percent akcionárov. Hovoríme o ich percentuálnom počte alebo o tom, koľko akcií dovedna vlastnia?
- Je to percento z celkového počtu akcionárov. Tí majú zhruba 51 percent hlasov na valnom zhromaždení... Jednou z ich požiadaviek napríklad bolo, aby VVS urobila také opatrenia, aby naši akcionári nemuseli platiť za majetkové účty v Centrálnom depozitári cenných papierov SR alebo v bankách. Vďaka tejto iniciatíve klubu ušetria akcionári odhadom 300- až 360-tisíc eur ročne.
Ako ste to vyriešili?
- Iniciovali sme zmenu podoby akcií z tzv. dematerializovanej, vedenej na majetkových účtoch, na listinné. Takže 99 percent akcionárov, ktorí mali na tých účtoch na rozdiel od veľkých samospráv uložené len akcie VVS, nemusia ich naďalej viesť a platiť za ne ročné poplatky, lebo sú im už absolútne zbytočné.
Z toho, čo ste zatiaľ povedali, však nič nedáva odpoveď na to, prečo konkrétne ste sa vy osobne ako známy investor v agrosektore rozhodli angažovať sa vo vodárňach, ktorých akcionármi sú len obce a mestá. Človeka motivuje snaha zarobiť alebo sa realizovať, prípadne kombinácia oboch v nejakej miere. A vy určite nemíňate svoju energiu vo vodárňach len z altruizmu alebo iba preto, že chcete pomôcť malým akcionárom. Takže o čo vám vo vodárňach ide?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
