Keď sa povie dlhovekosť, vedci v tejto súvislosti spravidla skúmajú aj to, ako sa ľudia, ktorí sa v zdraví dožili vysokého veku, stravovali. Často sa stretávame s tvrdením, že staršie generácie stravovanie zvlášť neriešili a jedli všetko.
Diabetologička INGRID DRAVECKÁ z Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach vo veľkom rozhovore o stravovaní vysvetľuje, že síce jedli všetko, ale určite nie toľko veľa ako my dnes, pretože dostupnosť potravín bola nižšia.
„Na druhej strane mali určite viac fyzickej aktivity, takže prijaté kalórie, na rozdiel od nás, spálili,“ vysvetľuje Dravecká.
Na rozdiel od minulosti však máme viac alergií na jedlo, intolerancie potravín a ďalších problémov. Rozumným stravovaním však vieme aj tieto problémy regulovať.
V rozhovore sa tiež dočítate:
- Aká je pre nás najprirodzenejšia strava
- Či sa vie človek „prejesť“ k cukrovke
- Prečo je jablko lepšie ako kivi
- Či môžeme potravinám v supermarketoch veriť
- Prečo pribúda ľudí s intoleranciami
Niekto si nevie Veľkú noc predstaviť bez všetkých tradičných jedál, iný si však dá maximálne údené tofu. Existuje teda nejaká zdravá norma, aby sme si pochutili a nezničili tráviace ústrojenstvo?
- Mali by sme obmedziť nevhodné sacharidy ako alkohol, sladkosti, biele pečivo či nadmerné množstvo údenín. Jesť len dva až trikrát denne a nepojedať medzi hlavnými jedlami. Predtým, než začneme jesť nevhodné jedlo, zamyslime sa, či sme vôbec hladní a či nám dodá toto jedlo výživu. Vajíčka, údené mäso, chudé mäso, klobásy, najlepšie sušené, cvikla či chren však v primeranom množstve určite neuškodia. Cez sviatky si treba skôr dať pozor na cukor, biely chlieb, veľkonočné zákusky a „čokoládové“ vajíčka a figúrky.
Spomínate cviklu, nie je to jedna z najzdravších zelenín?
- Patrí medzi sladké zeleniny, ale keď je človek zdravý, tak v primeranom množstve je to v poriadku. Ale z pohľadu diabetika je to zelenina, ktorá zvýši cukor. Ak si však dáte každý deň šálku cvikly, nič sa vám nestane. Len z toho máte benefit.
Ako sa kedysi stravovalo cez sviatky v porovnaní so súčasnosťou?
- Kedysi sa pred Veľkou nocou dodržiaval 40-dňový pôst, dnes tomu moderne hovoríme „detoxikácia“. Na Zelený štvrtok sa jedla zelená strava, napríklad špenát. Na Veľký piatok sa dodržiaval prísny pôst, za deň sa mohlo len jedenkrát do sýta najesť. Na Bielu sobotu sa mohlo jesť len biele jedlo ako napríklad biela fazuľa a mliečne prívarky. Hody sa začali až na Veľkonočnú nedeľu, kedy sa jedli huspenina, šunka, vajíčka, syrec či hrudka.
My už nedodržiavame pôst, aj keď niektorí ľudia s pevnou vôľou sa aspoň počas pôstu vzdajú alkoholu, sladkostí či cigariet. Hodujeme a prejedáme sa celé veľkonočné obdobie. Jeme, aj keď nie sme hladní.
Kožný lekár o znamienkach a rakovine: Pozor na slnko i ženské časopisy Čítajte Chodí za vami po sviatkoch viac ľudí s ťažkosťami?
- Po vianočných alebo veľkonočných sviatkoch majú pacienti vyššie glykémie, zhorší sa kompenzácia cukrovky, stúpnu hladiny tukov v krvi a mnohí priberú. Pacienti so žlčníkovými kameňmi a chronickým zápalom pankreasu majú tráviace ťažkosti.
Čím je to spôsobené, že po sviatkoch majú ľudia takéto problémy?
- Prejedajú sa. Keby ste jedli len mäso, teoreticky aj klobásu či hrudku, cukor sa vám výrazne nezvýši. Ale keď to jete s pečivom, a navyše aj sladkým, od týchto sacharidov sa zvyšuje glykémia. Nezvýši vám ju teda mäso, ale príloha, ktorú si k nemu dáte, a najmä prejedanie sa bielym pečivom.
Vieme sa takto „prejesť“ aj k samotnej cukrovke?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
