Bratia Tibor a Igor Englerovci sa narodili v Košiciach. Tibor pôsobí v súčasnosti v Prahe, Igor je na vysokej škole v Londýne. Bratia Englerovci sú energickí, smejú sa, že ich vekový priemer je 27 rokov, keďže Tibor má 28 a Igor 26. Do Košíc sa vždy radi vracajú.
Dvojica nedávno priniesla na Slovensko unikátny projekt Harry Potter a Kameň mudrcov in Concert v sprievode Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu. Jedno predstavenie museli pridávať, pretože prvé sa vypredalo.
Pôvodne mal byť koncert v Košiciach, no napokon ho presunuli do Bratislavy. Hovorili sme s nimi o tom, ako to celé vzniklo.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo bolo napokon podujatie v Bratislave
- Ako si vysvetľujú, že príbehy o Harrym Potterovi stále rezonujú
- Prečo podujatie tohto typu na Slovensku nefunguje
- Čo predchádzalo tomu, aby dostali licenciu od štúdia Warner Bros
- Ako si poradili s dabingom, ktorý sa natáčal ešte na pásku
- Ako dlho sprievodnú hudbu k filmu orchester Slovenského rozhlasu skúšal
Harry Potter je filmová a knižná séria, na ktorej vyrastala jedna celá generácia. Kedy ste sa s ním prvýkrát stretli vy?
Igor: Ja nie som až taký čitateľ, takže som si počkal na filmy. Vtedy tie postavy rástli spolu so mnou. Veľkou súčasťou detstva boli aj počítačové hry zo sveta Harryho Pottera. Tibor to mal inak, najskôr Pottera čítal. Išlo to však s nami celé detstvo. Keď sme išli na vyhliadkovú vežu, cestou sme hľadali paličky, aby sme si mohli spraviť prútiky. Tým, že študujem v Londýne, tak ma to aj teraz prenasleduje. Potter je tam takmer základ kultúry. Na každom rohu je nejaký obchod s vecami Harryho Pottera.
Tibor: Moja prvá spomienka na Harryho sa viaže na rodinný výlet do Rakúska, kam sme chodili na dovolenku aj na tri alebo štyri týždne. V tom čase bolo potrebné deti zabaviť, boli sme bez internetu. Dedko priniesol prvé dve knihy o Harrym Potterovi, ktoré odporučil sestre. Hovoril, že je to bestseller a nech si to prečíta. Trochu nad tým ohŕňala nosom, ale knihy si zobrala. Počas leta ich zhltla okamžite, potom si ich prečítala mamka. Krátko nato vyšli filmy. Jednotku a dvojku som videl na videopáske. Trojka je prvý film, na ktorý si spomínam, že som videl v kine.
Boli sme si ho pozrieť so sestrou ešte v kine Kapitol v Jumbo centre. Vonku lialo, čiže počasie bolo ako vystrihnuté z filmu. Zanechalo to vo mne veľký dojem. Už vtedy vo mne veľmi zarezonovala hudba Johna Williamsa. Bol to prvý soundtrack, ktorý som si stiahol a počúval. Vtedy sme tým začali žiť. Otec nám kupoval počítačové hry, ktoré postupne vychádzali. Bratranci a brat sa báli dementorov v tretej hre, takže ma vždy volali, nech im tie levely prejdem. Bál som sa ich rovnako, ale už som to musel spraviť, keď ma tam zavolali (smiech).
Tibor, vy ste potom Igorovi prezrádzali dej?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
