KOŠICE. Na konci 16. storočia vybuchol na dolnom predmestí Košíc mlyn s pušným prachom. Telá robotníkov a ľudí, čo sa ponáhľali oheň uhasiť, boli vyhodené do výšky a na mestských lúkach sa našli ležať už len ich časti.
Približne takto zachytávajú udalosť spred vyše štyroch storočí mestské knihy.
No i napriek škodám a krvavému výjavu, ktorý sa Košičanom naskytol, nešlo o najväčšiu požiarnu katastrofu, ktorá metropolu východu v dejinách postihla.
Podľa historika Východoslovenského múzea Košice Richarda Papáča dokonca ani o druhú najhoršiu.
Košice, podobne ako aj iné mestá, horeli vo svojich dejinách viackrát.
Niekedy šlo o lokálne incidenty, pri ktorých bolo zasiahnutých niekoľko, prípadne desiatky domov, občas celé ulice, nejaký kostol či významný objekt.
Historik Papáč v publikácii Mesto a dejiny vysvetľuje, že väčšina budov bola v minulosti postavená z dreva. Stačila i malá nepozornosť a zakrátko mohli plamene zachvátiť mesto. Príčinami požiarov však boli aj nedostatočné protipožiarne opatrenia a slabá disciplína obyvateľov.
Čiernymi písmenami sa do kroník zapísala udalosť z Veľkej noci spred takmer 500 rokov, pri ktorej ľahlo popolom prakticky celé mesto.
A začalo sa to práve nepozornosťou v dome notára.
V článku sa dočítate:
- Aké najhoršie požiare postihli Košice
- Kto bol Urban a ako súvisí s najväčším požiarom mesta
- Ako vyzerali protipožiarne patrenia v minulosti a aké povinnosti mali obyvatelia
- Čo hrozilo podpaľačom
- Čo sa dialo v roku 1966, keď horela Urbanova veža
- Pri akom nešťastí zhorelo tisíc umeleckých diel a ďalších vyše päťsto bolo poškodených
Požiera umenie i históriu
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
