KOŠICE. Ústavný súd (ÚS) SR zrušil oslobodzujúci rozsudok pre desať policajtov v kauze šikanovania rómskych chlapcov, ku ktorému podľa obžaloby došlo v marci 2009 na policajnej stanici v Košiciach.
ÚS vrátil vec Okresnému súdu (OS) Košice II na ďalšie konanie, zároveň rozhodol o porušení práv vtedajších šiestich chlapcov.
Podľa rozhodnutia ÚS porušenie práv nastalo postupom a rozsudkom OS Košice II zo 4. decembra 2019, ako aj postupom a uznesením odvolacieho Krajského súdu v Košiciach z 11. decembra 2020, ktorý rozsudok OS potvrdil.
Porušenie práv sa vzťahuje na články Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorých nikoho nemožno podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu.
ÚS informoval, že o ústavnej sťažnosti šiestich sťažovateľov rozhodol II. senát na neverejnom zasadnutí 24. mája.

Udalosti spred 14 rokov
Prípad sa viaže na udalosti z 21. marca 2009.
Šesť rómskych chlapcov z košického sídliska Lunik IX vo veku desať až 16 rokov predviedli policajti na Obvodné oddelenie Policajného zboru (PZ) Košice-Juh pre podozrenie z lúpežného prepadnutia dôchodkyne.

Podľa medializovaného videozáznamu policajti chlapcov ponižovali, vysmievali sa im, nútili ich dávať si navzájom facky či vyzliecť sa donaha.
Policajti mali deti podľa obžaloby aj biť, vulgárne im nadávať či huckať na ne služobné psy, pričom ich komentáre sa týkali aj rómskeho pôvodu detí.
Zneužívanie právomocí aj vydieranie
Deväť mužov a jednu ženu Generálna prokuratúra (GP) SR obžalovala zo zneužívania právomocí verejného činiteľa a štyroch z nich aj z vydierania.
Podľa verdiktu prvostupňového súdu však nebolo preukázané, že obžalovaní sa dopustili trestnej činnosti.
Najnovšie ÚS tento rozsudok zrušil.
Sťažovatelia predtým uspeli so sťažnosťou aj na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP), ktorý takisto skonštatoval porušenie ich práv.

Vyjadrenie Ústavného súdu SR
Sťažovatelia boli poškodenými v trestnom konaní, ktorého predmetom bolo vyšetrovanie zlého zaobchádzania, ktorému mali byť vystavení zo strany príslušníkov polície počas obmedzenia ich osobnej slobody na obvodnom oddelení Policajného zboru 21. marca 2009.
Sťažovatelia sa domáhali vyslovenia porušenia zákazu mučenia a krutého zaobchádzania v spojení so zákazom diskriminácie na rasovom základe postupom a meritórnymi rozhodnutiami Okresného súdu Košice II a Krajského súdu v Košiciach v predmetnom trestnom konaní.
Podstatou ústavnej sťažnosti (sp. zn. II. ÚS 329/2021) bolo tvrdenie sťažovateľov, že súčasťou označených základných práv je ich právo ako poškodených v trestnom konaní na účinné vyšetrovanie, ktorému zodpovedala povinnosť príslušných orgánov verejnej moci vykonať zodpovedajúcim spôsobom všetko na získanie jasného a presného obrazu o vyšetrovanej udalosti a identifikáciu zodpovedných osôb, kde predpokladom splnenia tejto povinnosti bolo dodržanie judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) definovaných atribútov, medzi ktoré patria nezávislosť vyšetrovania, dostatočnosť vyšetrovania (efektivita vyšetrovania), promptnosť a primeraná rýchlosť vyšetrovania, prvky verejnej kontroly vyšetrovania a jeho výsledkov. Ak je v trestnom konaní podaná obžaloba, uvedené požiadavky sa vzťahujú aj na súd. Sťažovatelia namietali, že v ich prípade neboli v štádiu súdneho konania vedeného pred všeobecnými súdmi splnené minimálne dve z nich, a to požiadavka praktickej účinnosti vyšetrovania (efektivita vyšetrovania) a požiadavka promptnosti konania.
Európsky súd pre ľudské práva (na ktorý sa sťažovatelia obrátili ešte pred podaním ústavnej sťažnosti, avšak ústavný súd o tejto skutočnosti neinformovali) konštatoval – hoci neštandardne napriek prijatiu ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie – porušenie práva sťažovateľov na účinné vyšetrovanie v predmetnej trestnej veci, pričom k tomuto záveru dospel iba na základe konštatovania o porušení komponentu promptnosti vyšetrovania bez posúdenia ďalšieho z relevantných komponentov práva na účinné vyšetrovanie, a to efektivity vyšetrovania, teda bez preskúmania reálnej dôkaznej situácie prostredníctvom preskúmania obsahu súdneho spisu. Rozsudok ESĽP tak podľa názoru ústavného súdu neznamenal vyčerpanie predmetu konania pred ústavným súdom.
Ústavný súd sa pre účely zodpovedania otázky, či konajúce súdy pri napĺňaní pozitívneho záväzku štátu viesť účinné vyšetrovanie dodržali jeho stanovené parametre, podrobne oboznámil jednak s obsahom odôvodnení oboch rozhodnutí všeobecných súdov a preskúmal celý obsah spisového materiálu v predmetnej trestnej veci.
Výsledky preskúmania ústavného súdu potvrdili opodstatnenosť tvrdení sťažovateľov. Pri vyšetrovaní trestnej činnosti zasahujúcej do špecifických základných práv prostriedky trestného práva sú (majú byť) skutočne nástrojom samotnej ochrany základných práv poškodených. Ústavný súd zistil bezprecedentné a extrémne porušenie požiadavky promptnosti konania zo strany prvostupňového súdu a nedostatky v efektivite vyšetrovania na oboch všeobecných súdoch. Podstatou zistených defektov súdnej etapy konania je neregulárna aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov. Zistené nedostatky vo svojom súhrne a intenzite viedli ústavný súd k záveru o porušení práva sťažovateľov na účinné vyšetrovanie, kde súčasne ústavný súd konštatoval, že právne závery rozhodnutí všeobecných súdov boli ustálené ústavne nekonformným spôsobom, v dôsledku čoho odôvodnenie namietaných rozhodnutí neposkytuje dostatok relevantných dôvodov na súdmi prijatý záver o oslobodení obžalovaných spod obžaloby.
Na základe uvedeného boli predmetné rozhodnutia zrušené a vec vrátená na nové konanie prvostupňovému súdu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári