Fyzické násilie v partnerských vzťahoch neprichádza z ničoho nič. Predchádza mu to psychické, ktoré má rôzne formy.
„Násilník postupne získava kontrolu nad tým, s kým sa žena stretáva, čo robí, čo si myslí, čo číta, čo si oblieka, aj čo kde položí. Ak má žena strach nesúhlasiť s partnerom, je to už znak násilného vzťahu,“ vysvetľuje SYLVIA KRÁLOVÁ z Fenestry. Je to ženská mimovládna organizácia, ktorá sa zasadzuje za právo žien na život bez násilia.
Rozhodnutie odísť od tyrana by mala urobiť žena sama. „Ako spoločnosť sa potrebujeme naučiť myslieť dopredu a nerobiť nejaké veci a kroky bez toho, aby o tom žena vedela. Pretože vždy je prvoradé bezpečie ženy a detí.“
V rozhovore pre Korzár Králová hovorí, ako spolupracujú s políciou, aj či si pamätá na prípad, keď sa podarilo násilný vzťah znova obnoviť a premeniť ho na zdravé partnerské fungovanie.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako najčastejšie muži týrajú ženy
- Či sú ženy v posledných rokoch citlivejšie na násilie v rodine
- Ako rozoznať zdravý vzťah od násilného
- Kedy a prečo násilník vystupňuje svoje útoky
- Ako najlepšie podporiť ženu v problémovom vzťahu
- Ktoré ženy sa z následkov násilia dostanú skôr
- Kde sa dá vyhľadať pomoc
Čo všetko patrí pod pojem domáce násilie?
- Väčšinou si ľudia pod násilím v partnerských vzťahoch predstavujú to, že ženy zažívajú fyzické násilie. Ale naša skúsenosť je taká, že ženy, ktoré nás kontaktujú, často ešte nezažívajú fyzické násilie.
Slovo „ešte“ vysvetlím. Násilný vzťah má nejaký vývoj. Žena ide do vzťahu, ktorý je väčšinou založený na nejakej náklonnosti a láske. Ona nemá ako vedieť, či k nej tento muž neskôr bude násilný. Aj výskumy ukazujú, že k prvej facke dochádza po troch až štyroch rokoch vzťahu.
To, čo sa dovtedy deje v násilnom vzťahu, je to, že násilný partner sa snaží ženu izolovať od svojho okolia. Robí to rôznymi spôsobmi a výsledkom je, že sa po nejakom čase žena začne vzdávať kontaktov s ľuďmi, s rodinou, alebo bude mať tie vzťahy mimoriadne narušené. Je to účelové a cieľom je, aby žena nemala zdroje podpory.
Okrem izolácie sa pokúša obmedziť ju aj ináč?
- Ďalšia vec, ktorú paralelne s tým násilný partner väčšinou robí, je, že začne rôznym spôsobom uplatňovať kontrolu nad životom ženy. Môžu to byť úplne bežné veci. Od toho, kde je čo položené a kedy sa čo robí, až po to, s kým sa žena stretáva, s kým komunikuje a dokonca či chodí do práce alebo nie.
Toto sa deje väčšinou v prvých fázach, môže to byť veľmi nenápadné. Žena to nemusí hneď vyhodnotiť ako násilné správanie. Ale účelom násilného správania je nadobudnúť nad ženou absolútnu moc a kontrolu. Nad tým, s kým sa stretáva, čo robí, či pracuje, čo si myslí, čo číta, čo si oblieka. Na dosiahnutie takejto kontroly nie je vždy nevyhnutne potrebné fyzické násilie.
Vidíte v tejto oblasti v poslednom období aj nejaký posun, keďže sa o tom toľko hovorí v spoločnosti aj v médiách?
- Áno. To, čo sa zmenilo za posledných 20 rokov k lepšiemu, je, že verejnosť aj ženy samotné majú oveľa vyššie povedomie o tom, čo to je násilné správanie. Že to nemusí byť len fyzické násilie. A preto aj ženy samy dnes oveľa skôr dokážu identifikovať, že niečo nie je v poriadku. A niekedy volajú s tým, že si to chcú len overiť, chcú o tom s niekým hovoriť.
Často sú to ženy, ktoré majú malé deti. Väčšinou k vystupňovaniu násilia aj smerom k fyzickému násiliu dochádza, keď je žena tehotná alebo po narodení prvého dieťaťa. Lebo vtedy je najviac izolovaná a má najmenšie zdroje podpory.
Kde je hranica, čo je ešte prirodzená komunikácia o negatívnych veciach vo vzťahu, a kde je už psychické týranie? Keď muž vyčíta žene, že ide zas von s kamarátkami a on bude mať na starosti domácnosť a deti, je to ešte normálna výčitka alebo už snaha o izoláciu?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
