MAROŠ JUHÁS je v košickej umeleckej obci známy ako Socke. Názov vznikol spojením slov socialistické a Košice. Vo svojich grafikách, ktoré zverejňuje aj na sociálnych sieťach, zobrazuje socialistickú minulosť Košíc, konkrétne jej architektúru. Vo svojej práci zobrazuje aj detaily, na jednej z grafík napríklad zobrazil mlynček na kávu, ktoré boli v minulosti v potravinách.
„Mlynček na kávu vznikol veľmi spontánne a reakcia ľudí ma veľmi prekvapila. Nedokázal som si predstaviť, že to na nich tak zapôsobí. Bola pandémia a v rámci snahy o udržanie psychického zdravia som sa chodil mestom veľa prechádzať,“ vysvetľuje Juhás.
Zastavil sa v potravinách, kde tento mlynček ešte bol. Interakcia s ním v ňom zanechala silný dojem a uvedomil si, že je v podstate ikonou nákupov pred érou moderných supermarketov a obchodných centier.
„Prišiel som domov, odilustroval, postol a žasol, čo to s ľuďmi robilo. Motívy sa mi väčšinou ponúkajú veľmi podobne,“ opisuje v rozhovore.
V rozhovore si tiež prečítate:
- čím je špecifická košická socialistická architektúra
- prečo sa najradšej pozerá na bývalý košický Prior
- kam sa časom posunuli socialistické paneláky
Ako sa u mladého človeka, ktorý sa narodil v 90. rokoch, teda socializmus nezažil, vyvinie vzťah k socialistickej architektúre?
- Bol som ňou obklopený. Človek nepotrebuje zažiť režim, aby si vedel vybudovať nejaký vzťah a záujem o svoje hmotné prostredie. V detstve to boli pre mňa formy, ktoré vykazovali určitú podobnosť, a zaujímal ma ich pôvod. Ak by som bol vyrástol v historickom centre, možno by som si podobný vzťah vybudoval k historickým slohom. Pravdepodobne je za týmto záujmom určitá citlivosť voči priestoru, ktorá bola v priebehu môjho života prehlbovaná.
Vo svojich grafikách zobrazujete socialistickú architektúru. Tá sa často spája najmä s panelákmi na sídlisku a so „starými“ budovami, kde kedysi staršia generácia chodila napríklad na diskotéky či do školy. Ako socialistickú architektúru všeobecne vnímate vy?
- Myslím, že architektúra z obdobia socializmu je veľmi vrstevnatá téma a široký pojem. Najlepšie ju pravdepodobne vymedzuje čas. Reprezentuje ju všetko, čo sa postavilo medzi komunistickým prevratom v roku 1948 a pádom režimu v roku 1989.
Košice dostali vzácnu vilu, stovky sôch a tisícky kresieb uznávaného umelca Čítajte To je dlhá doba, počas ktorej bola krajina urbanizovaná a industrializovaná. Postavilo sa toho teda v dovtedy prevažne rurálnej (vidieckej - pozn. red.) krajine skutočne veľa. Z tohto hľadiska mi socialistická architektúra pripadá ako skelet, na ktorom je postavená naša prítomnosť.
Ako to myslíte?
- Definuje naše hmotné prostredie, prevažuje v ňom. Vo vzťahu k nej disponujú ľudia špecifickým spektrom vyhranených emócií. To je kvalita, ktorú architektúra iných období nemá. Myslím, že sa vzťah spoločnosti k tejto architektúre vyvíja. Začíname jej viac rozumieť, zaujímať sa o ňu. Získavame odstup, ktorý nám umožňuje hodnotiť ju objektívnejšie.
Tiež si myslím, že je pomerne ohrozeným druhom. Pokiaľ by sa nám podarilo aspoň čiastočne odosobniť, od doby jej vzniku bolo necitlivo prestavaných veľa výnimočných objektov. Prípadne boli rovno búrané, tak ako bratislavský Istropolis. Vnímam to ako jej karmický trest za spôsob, akým pristupovala k historickým stavbám v dobe svojho vzniku.
Je niečím špecifická práve košická socialistická architektúra, ktorú vo svojich grafikách zobrazujete?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
