Modernizácia a rozšírenie Slaneckej cesty, ktorá musí byť hotová do konca tohto roka, a dopravné obmedzenia na Jazere sú každodennou témou diskusií aj sťažností motoristov.
Okrem novej štvorprúdovky by sa mali Košičania dočkať tento rok i desiatok nových polopodzemných kontajnerov na komunálny odpad.
Ale budúci rok ich čaká aj výrazné zdraženie poplatkov za zber, vývoz a likvidáciu smetí, ak to už tento utorok schváli mestské zastupiteľstvo.
O viacerých aktuálnych témach sme sa zhovárali s predsedníčkou košickej Rady starostov, starostkou mestskej časti Košice - Nad jazerom, poslankyňou mesta i kraja a šéfkou dozornej rady spoločnosti Kosit LENKOU KOVAČEVIČOVOU (Starostovia a nezávislí kandidáti).
Ako s odstupom času hodnotíte neúspešný minuloročný pokus presadiť v súvislosti s rekonštrukciou Slaneckej cesty bezplatnú MHD? Konkrétne mala byť od júla 2022 do konca augusta 2023 na električkách 1, 3, 9, R2 a autobuse 28.
- Tlačila som na to, aby všetci cestujúci mali počas rekonštrukcie Slaneckej cesty jazdy v linkách z Jazera a na Jazero zadarmo. Dokonca benefit dopravy zadarmo v linkách po Jazere propagovalo mesto Košice vo svojom časopise. Cestujúci túto novinku vnímali veľmi pozitívne a dopravný podnik pripravil technické riešenie.
Bohužiaľ, aj napriek tomu, že poslanci podporili a schválili rozšírený návrh, aby doprava zadarmo mala význam, teda cestujúcich vyviezla z Jazera a na Jazero a znížil sa tlak na cestnú dopravu, nakoniec primátor uznesenie nepodpísal. Argumentoval výpadkom príjmov v mestskom rozpočte. Nechceli obetovať časť príjmov z cestovného na toto opatrenie. Nemalo zmysel ďalej eskalovať tento konflikt z jedného-jediného dôvodu - všetci chápeme, že rekonštrukcia je dočasná a jej ukončenie prinesie významné zlepšenie kvality cestovania.

Radnica vás vtedy obvinila z predraženej predvolebnej kampane a výpadok príjmov pre túto MHD zadarmo vyčíslili na 3,4 milióna eur. Navyše už aj bez toho majú dnes dopravný podnik a mesto veľké problémy nájsť peniaze na zvýšenie platov vodičov a odvrátenie ďalšieho štrajku. Stále si myslíte, že by sa to bolo naozaj oplatilo a výrazne viac ľudí by bolo presadlo zo svojich áut do MHD?
- Áno, som o tom presvedčená. Počas dňa jazdia električky takmer poloprázdne. Vnímala som to ako jedinečnú príležitosť otestovať, či by takéto opatrenie počas rekonštrukcie cesty ľudia využili na cestovanie MHD, pričom našou ambíciou má byť práve zvyšovanie počtu cestujúcich v mestskej hromadnej doprave. Suma vyčíslená na výpadok príjmov z cestovného bola premrštená.

Ako motoristi podľa vás znášajú obmedzenia na Slaneckej pre stavebné práce? Mnohí neveria, že sa to stihne do konca roka, čo je podmienka pre peniaze z eurofondov.
- Aj ja si občas pri prejazde cez obchádzky v tichosti zanadávam, je to prirodzená reakcia ľudí. Ale potom si spomeniem, v akom stave bola Slanecká cesta - výmole, vyjazdené koľaje, úplná katastrofa. Dnes je najdôležitejšie to, že práce napriek zdržaniu v zimnom období pokračujú a do konca tohto roka by mala byť Slanecká cesta hotová, takto to deklaruje zhotoviteľ spolu s mestom.
Stavba v týchto dňoch po všetkých počiatočných peripetiách pokračuje v oveľa rýchlejšom tempe, aktuálne prebieha asfaltovanie a odklonenie dopravy na druhý profil vozovky. Pomáha tomu aj aktívny prístup napríklad v podobe pravidelných kontrol a aj snaha mesta o flexibilné a rýchle riešenie problémov.

Čo všetko by to v praxi konkrétne znamenalo, keby stavbu nestihli ukončiť do konca roka?
- Museli by v náhradnom režime pokračovať ďalej a zároveň mesto musí mať schválené fázovanie ministerstvom, čo by mohlo znamenať možné korekcie finančných prostriedkov, je to veľmi zlý scenár. Zatiaľ túto alternatívu mesto nepripúšťa. Zhotoviteľ diela deklaroval na poslednom kontrolnom dni, že stavbu stihne dokončiť do konca roka 2023.
V čom vidíte nedostatky doterajšieho priebehu rekonštrukcie Slaneckej alebo aj v organizácii dopravy?
- V prípade stavieb väčšieho rozsahu vždy hrozí zásah vyššej moci. Počas minulého roka sa ešte ani poriadne nerozbehli a už museli riešiť zásadný problém so statikou a podložím a prerobiť projektovú dokumentáciu. Na trhu došlo k zásadným navýšeniam cien materiálov a aj vplyv inflácie spôsobil, že zhotoviteľ diela a mesto museli dospieť ku konsenzu a akceptácii zo strany ministerstva. Zimné počasie stavbárom neprialo, našťastie sa sklz podarilo dobehnúť. V projekte je niekoľko technických zmien, sú však bezvýznamné z hľadiska vplyvu na kvalitu a funkcionalitu stavby.

Ktoré témy okrem Slaneckej dnes najviac rezonujú v samosprávach mestských častí?
- Takmer na sto percent sa prekrývajú s celomestskými témami, ako sú nedostatok parkovacích miest, svetelná infraštruktúra, komunikácie, zvýšenie komfortu cestovania v MHD, ale aj skvalitnenie služieb, ako je napríklad zvoz odpadu a zlepšovanie kultúry nakladania s ním. Ako predsedníčke dozornej rady spoločnosti Kosit za mesto sa mi podarilo dosiahnuť medzi Kositom a mestom významný míľnik. Tento rok začneme s výmenou klasických kontajnerových, tzv. klietkových.

Hovorí sa o nich v Košiciach už niekoľko rokov, ale zatiaľ ich v meste pribudlo len pár.
- O téme sa diskutovalo pomerne dlho a všetci sme vedeli, že do tejto investície budeme musieť skôr či neskôr ísť. Konečne prišiel ten čas. Polopodzemné kontajnery sú estetickejšie, menej cítiť zápach, veľmi ťažko sa z nich vyberá odpad pre tzv. hľadačov. Dnes bežne vidíme neporiadok v okolí kontajnerov, ktorí tam nechávajú ľudia či už z lenivosti alebo z obyčajnej nedbanlivosti. Zasadením kontajnerov do zeme by sa to malo skončiť.

Budú sa vymieňať všetky stojiská v Košiciach a aký je harmonogram ?
- Ešte tento rok by sme chceli začať s budovaním prvých 40 polopodzemných stanovíšť. V každej väčšej mestskej časti približne päť a postupne každý ďalší rok by mali pribúdať nové. V súčasnosti Kosit hľadá vhodné pozemky na ich umiestnenie, na ktorých sa dá stavať, aby bol zároveň zachovaný komfort obyvateľov jednotlivých mestských častí.
Následne mesto Košice vyberie z navrhovaných lokalít tie najvhodnejšie, overí prítomnosť inžinierskych sietí a začne sa stavať. Polopodzemnými kontajnermi sa Košice dostanú na úroveň európskych metropol. Spôsobom spracovania odpadu tam sme, ale chýba nám trochu kultúrnejšie prostredie na jeho zber v uliciach.
Aký je celkový počet kontajnerovísk v Košiciach a aký bude finálny počet nových, polopodzemných? Ako na tento investičný zámer reagujú poslanci a starostovia?
- V tejto veci panuje zhoda naprieč celým politickým spektrom. Otázka osadenia polopodzemných kontajnerov sa začala pred 15 rokmi a neexistovala garnitúra, ktorá by to nechcela zrealizovať. Vždy ju však pribrzdili hádky o peniaze alebo politické egá. Dnes je to všetko za nami a tým, že Kosit prišiel s prijateľným plánom časovo aj finančne rozložiť riziko, nie je nad čím váhať.
Dá sa povedať, že polopodzemné kontajnery v Košiciach konečne budú, aj keby traktory padali. Chceli by sme sa postupne dostať až na 200 polopodzemných stanovíšť, čo je približne tretina všetkých klietkových stanovísk, ktoré v meste máme. Treba zároveň dodať, že nie všetky lokality sú vhodné na výmenu nadzemných za polopodzemné kontajnery.

Aké sú celkové náklady tejto investície, z akých zdrojov ju bude Kosit financovať a bude sa na tom finančne podieľať aj mesto ako päťpercentný akcionár Kositu?
- Kontajnery nakúpi Kosit podobne ako všetky ostatné zberné nádoby v meste a mesto platí firme Kosit za ich manipuláciu, teda vyprázdnenie. Mesto na zakúpenie kontajnerov samostatne prispievať nemusí. Cena jedného polopodzemného kontajnera sa pohybuje okolo 3 000 eur.
Primátor predkladá na utorkové zastupiteľstvo návrh, ktorý však už niekoľkokrát neprešiel - zvýšenie poplatku za odpad od januára budúceho roka zo 45 na 63,87 eura ako paušál na osobu a rok v byte a tiež zo 194,48 na 248,82 eura ročne za domácnosť s množstvovým zberom v rodinnom dome. Radnica argumentuje, že rozdiel medzi jej príjmami z poplatku za odpad od ľudí a platbami mesta Kositu je ročne asi 3,5 milióna, ktoré mesto musí doplatiť z iných zdrojov, a nové sadzby sa už približujú očakávaným výdavkom v roku 2024. Súhlasíte s návrhom a budete hlasovať za?
- Je nevyhnutné zosúladiť aktuálny stav so zákonom. Mesto Košice porušuje zákon a je len otázkou času, kedy tento stav napadne prokurátor a dostaneme to doslova príkazom. Týka sa to toho, že celkové príjmy z odpadov nepostačujú na vykrytie výdavkov na nakladanie s nimi. V praxi to vyzerá tak, že táto kapitola sa potom dofinancováva na úkor iných činností alebo z úveru, pričom v meste sú zanedbané napríklad chodníky, cesty či osvetlenie.

Len za uplynulé štyri roky bol tento schodok takmer 11 miliónov eur. Je to horibilná suma. Aj v iných mestách a obciach priebežne museli zvýšiť poplatky za odpad o 100 a viac percent, aby nepriviedli obec alebo mesto do úpadku. Ale nikde na Slovensku to nevybičovali do takéhoto extrému ako v Košiciach, kde sa len za tento rok vytvorí vyše 3,5-miliónová strata pri nakladaní s odpadmi.
Samotná cena za služby spoločnosti Kosit v rámci odpadového hospodárstva pre mesto sa za desať rokov, do roku 2022, nemenila. Mesto je v tejto úlohe len sprostredkovateľ. Na zvýšenie výdavkov majú vplyv aj legislatívne zmeny, ktoré napríklad zaviedli povinnosť zberu kuchynského biologického odpadu, i navýšenie o mieru inflácie, ktorú si Kosit uplatnil po desiatich rokoch. Navýšenie poplatku nesúvisí s financovaním budovania polopodzemných kontajnerov.

Čo sa stane, ak zvýšenie poplatku za odpad zastupiteľstvo opäť neschváli?
- Ak sa poplatok s účinnosťou od roku 2024 neupraví na zákonnú úroveň, môže nastať aj to, že mesto bude objednávať len toľko služieb a taký rozsah, na aký bude mať finančné prostriedky. Zo súčasného tzv. nadštandardu môžeme ísť aj do rozsahu štandardu alebo znížiť kvalitu. To znamená znížený počet zvozov komunálneho odpadu na dvakrát do týždňa alebo ešte menej, obmedzenie alebo zrušenie zberných dvorov, ktorých máme v Košiciach päť, alebo zrušenie veľkokapacitných nádob.
Ale toto je krok späť, v rámci odpadovej politiky by sme mali ísť dopredu a veci zlepšovať tak ako v okolitých krajinách. Zníženie rozsahu poskytovaných služieb i kvality by nám prinieslo hromadenie odpadu pri smetných košoch, zvýšený výskyt potkanov, zápach z preplnených košov, nelegálne skládky a ďalšie neduhy. Je to v rukách poslancov, či čistota a poriadok je aj ich priorita v Košiciach.
Súčasťou návrhu je však aj zníženie zľavy z 50 na 30 percent, pričom tá už nemá byť poskytovaná osobám nad 62, ale až nad 65 rokov, ani občanom s prechodným pobytom v inej obci. Podporíte aj túto zmenu?
- Bola by som rada, aby táto zľava ostala v pôvodnej výške a bola poskytovaná tak ako doteraz aj s nastavenými podmienkami.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári