Kým pred ruskou agresiou na Ukrajine prichádzali do Košíc desiatky utečencov, po vypuknutí konfliktu to boli tisícky. Na začiatku riešili ubytovanie a prácu, dnes sú ich potreby komplexnejšie. Problémom ostávajú chýbajúce dokumenty, ktoré si často pri náhlivom odchode nevzali so sebou.
Košiciam pribudli tisícky nových obyvateľov, ukrajinčinu počuť všade. Kým časť sa už integrovala, niektorí to nedokážu. Pomocnú ruku im podáva aj občianske združenie Mareena. S manažérkou integračných aktivít v Košiciach KATARÍNOU BAJZIKOVOU sme sa rozprávali, akým potrebám dnes utečenci čelia a či sme tolerantná spoločnosť.
V týchto dňoch sa konal v Tabačke aj prvý ročník festivalu Pestro, ktorý bol o rozmanitosti ľudí, kultúr, zvykov, odlišností aj spojení.
Ako správne nazvať ľudí prichádzajúcich sem kvôli podmienkam v ich krajine, ktorí sa u nás postupne integrujú? Sú to cudzinci, migranti alebo utečenci?
- My sa venujeme utečencom, ale aj ľuďom s doplnkovou ochranou, momentálne tým, ktorí prichádzajú z Ukrajiny, ale nevyčleňujeme ani tých, ktorí sem prišli pracovať, študovať a vytvárame pre nich priestor. Aby sa učili novým zručnostiam, či už sú to napríklad kurzy perzštiny alebo špecifické techniky maľovania. Dávame im priestor, aby sa aktívne prezentovali a vytvárali aktivity aj pre miestnych.
Kedy začali do Košíc prichádzať utečenci zo Sýrie alebo Ghany? Aké sú ich príbehy?
- Cudzinci sem prichádzali aj v minulosti a niekedy je tu už aj druhá generácia. Do bývalého Československa prichádzali študenti z Afriky študovať na univerzity. Takže máme aj generáciu, ktorá tu žije 40 rokov, aj konkrétne v Košiciach. Cudzinci v Košiciach boli odjakživa, keď si zoberieme maďarskú alebo židovskú komunitu.
Áno, Košice boli kozmopolitné aj v minulosti. No príchod mladých utečencov súvisí aj s migračnou krízou, ktorá tu bola pred ôsmimi rokmi?
- Nie všetci mladí prichádzajú kvôli migračnej kríze, často sú tu ľudia, ktorí žijú v Európe, lebo ich rodičia prišli do Európy. Oni si len vyberajú priestor, kde konkrétne budú fungovať. Vyberajú si aj podľa možnosti viacerých univerzít v Európe. Nie všetky skupiny prichádzajú kvôli vojne, v Košiciach študuje napríklad aj veľký počet Nórov, ktorí si založili vlastnú študentskú organizáciu. Mladí ľudia si často zámerne vyberajú Slovensko.
Čím je Slovensko a Košice pre utečencov zaujímavé? Okrem prípadov, ak tu majú rodinnú väzbu alebo vysokú školu, ktorá ich zaujíma?
- Ako som videla z reakcií nielen mladých, ale aj starších, ktorí prichádzajú z veľkých miest, láka ich aj pokoj. Často tam môže byť aj aspekt, že ide o malé a útulné mesto, ktoré je pokojné. Ak je niekto zvyknutý na ubehané veľkomesto, tak mu Košice ponúkajú príjemnú atmosféru.

Veľmi často ich oslovuje aj príroda, ktorá je v okolí. Keď organizujeme vychádzky napríklad pre ukrajinských utečencov rôznych kategórií od detí, dospelých či starších ľudí, tak si veľmi užívajú prírodu. Je iná.
Rokliny Slovenského raja sú pre niekoho, kto celý život žije na pobreží mora alebo na planinách, unikátne. Veľmi často spomínajú aj ľudí, ktorí sú otvorení. Väčšina z nich má pozitívne skúsenosti, a ak hovorím o pomoci Ukrajincom, nájdu sa aj tie negatívne, ale sú v menšine.
Za akých okolností prichádzajú utečenci a akým praktickým problémom čelia?
- Podľa toho, z akej oblasti prichádzajú, lebo niektorí utečenci, ktorí prichádzali na začiatku, nemuseli zažiť vojenský konflikt v plnej miere. Je veľký rozdiel, keď prichádzajú po tom, čo zažili možno bombardovanie alebo čakanie v stiesnenom priestore, v kryte.
Prichádzajú ľudia, ktorí niekoľko mesiacov žili vo vojnovej oblasti, takže aj prístup k nim musí byť rozdielny. Netušíme, čím si prešli, na začiatku nie sú príliš otvorení, pretože nevedia, komu môžu dôverovať. Možno čelia apelom na vypovedanie, ak boli svedkami vojnových zločinov, no potrebujú čas, aby zistili, komu môžu dôverovať a na koho sa môžu obrátiť.
Aké sú ich prvé kroky na našom území?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári