KOŠICE. „Mesto veľkého stavebného ruchu. A toho drobizgu! Vidieť, že obyvateľov pribúda. Ale aj nových bytov.”
Týmito slovami predstavoval dobový dokument výstavbu sídlisk v Košiciach začiatkom 60. rokov.
V tom čase sa začala budovať nová obytná lokalita, ktorá mala dostať názov Nové Mesto.
Územie so 17 000 bytmi bolo rozdelené do okrskov zvaných Luniky, v ktorých malo bývať päť až sedemtisíc ľudí.
Podľa portálu vtedy.sk bolo toto bývanie určené predovšetkým pre pracujúcich v budúcich Východoslovenských železiarňach. Predpokladalo sa, že táto časť výstavby, teda Západ I, sa skončí približne pri dnešnom Borovicovom háji.
Plánovaný názov Nové Mesto sa však neuchytil a dnes je lokalita známa ako Terasa.
Postupom času však byty nestačili a budovať sa museli stále ďalšie. Situácia sa sprvu riešila doplnkovou výstavbou malého počtu bytových domov.
„Zakaždým sme pridávali niekde šesťsto bytov. Šesťsto bytov na Moldavskej, šesťsto na Turgenevovej. Na šesťsto bytov netreba školu, len škôlku. Na to, aby bola postavená škola, treba dobrých tisíc bytov kvôli kapacite. Toto sa plátalo pomaly dvadsať rokov,” vysvetľuje architekt a urbanista Milan Motýľ.
Mesto sa však stále rozvíjalo a potreba rozširovať možnosti bývania naďalej rástla.
Začalo sa teda uvažovať nad výstavbou Západu II, ktorý je dnes známy ako Sídlisko KVP.
Tohto roku táto mestská časť Košíc oslavuje 40. výročie.
Prípravou projektu bol poverený tím pod vedením architekta Motýľa, ktorý bol v tom čase šéfprojektantom.
Sídlisko KVP oslávi 40. výročie. Posadili hrab, zakopali časovú schránku Čítajte Využili aj diaľničný program
Ako vhodná lokalita boli vybrané pozemky nad dnešnou Terasou, kde bola poľnohospodárska pôda nižšej bonity. Na rozdiel od už postaveného Západu I mal však Západ II iné podmienky z hľadiska infraštruktúry.
„Bolo treba postaviť šesť kilometrov komunikácií aj kanalizácií, aj vodovodov a teplovodov,” opisuje Motýľ.
V súčasnosti križujú sídlisko dve široké štvorprúdové cesty - z východu na západ Moskovská trieda, ktorá je súčasťou radiály križujúcej mesto od Furče po Myslavu, a zo severu na juh Trieda KVP.
Pri budovaní prístupových komunikácií na sídlisko bolo výhodné využiť i diaľničný program. Diaľničný privádzač na severe sa teda potiahol o niečo ďalej a prepojil sa s mestským okruhom.
„Takýmto spôsobom sme prišli k dopravnému megasystému, ktorý je vysoko nadštandardný a v tých pomeroch, čo sú na Slovensku, sa všetci divia, ako sa nám to podarilo presadiť. Vrátane mostných preklenutí údolí,” priblížil architekt.
„Malér" hneď na začiatku
Po vybudovaní infraštruktúry prišla na rad výstavba sídliska. Jeho prvá etapa sa však začala v inej lokalite.
Ešte pred samotným KVP sa totiž na trase šesťkilometrových inžinierskych sietí vybudoval Lunik IX, nachádzajúci sa na začiatku Triedy KVP.
Bolo to posledná lokalita do 600 bytov pred stavbou veľkého sídliska.
„Brali sme ho ako vzorové sídlisko, ako predpolie KVP,” priblížil architekt s tým, že pôvodne bol Lunik IX postavený ako mierne nadštandardné bývanie pre pracujúcich. Až neskôr ho mesto využilo na to, aby tam vysťahovalo neprispôsobivých občanov zo širšieho centra.
Stavba samotného Sídliska KVP sa začala pred 40 rokmi prvým okrskom, ktorý dnes zahŕňa najmä ulice Dénešova a Drabova.
A hneď v jej úvode došlo k malej katastrofe.
Územie, na ktorom sa mala začať výstavba, bolo odhumusované, teda bolo odstránených horných 30 centimetrov humóznej pôdy, a čakalo sa na kladenie inžinierskych sietí.
„Stalo sa to, čo nikto nečakal. Bolo to jarné obdobie a prišli poriadne dažde. Toto odhumusované územie nemalo schopnosť prijímať vodu, lebo hlina vodu neprepúšťa. Blata tam bolo po uši a vyhrnulo sa to dole k Povrazovej v Myslave. Tam sa to tečúce blato pozbieralo a vybahnilo niekoľko rodinných domov. Neviete si predstaviť, aký to bol malér,” spomína Motýľ na pohromu.
V gumákoch sa na situáciu prišiel pozrieť aj Rudolf Schuster, v tom čase námestník primátora.
Katastrofu sa však podarilo zažehnať a stavba prvého okrsku, a neskôr i tých ďalších mohla pokračovať.
V novej časti KVP pribudne 20-tisíc obyvateľov s jediným výjazdom. Investor sľúbil sídlisku benefity Čítajte Verní od začiatku
Sídlisko KVP sa začalo budovať na prelome rokov 1979 a 1980. Hlavná výstavba bytových jednotiek prebiehala od roku 1983 až do Nežnej revolúcie v 1989.
Podľa Ivany Palaiovej, špecialistky pre marketing a PR Miestneho úradu mestskej časti Košice-Sídlisko KVP, sa v prvých panelových domoch zabývali obyvatelia už v začiatkoch ich výstavby.
„Prvé evidované prihlásenie na trvalý pobyt na Sídlisku KVP evidujeme 5. 1. 1983 na Dénešovej ulici,” upresnila Palaiová.
Do augusta toho istého roku sa postupne obyvateľmi obsadzovali aj ulice Drabova a Cottbuská.
Na jeseň 1983 sa Košičania nasťahovali do bytov aj na Stierovej, Wurmovej a neskôr i Húskovej.
Mnohí z týchto prvých obyvateľov žijú podľa Palaiovej na sídlisku dodnes.
Miestny úrad eviduje súhrnne 456 ľudí, ktorí na KVP bývajú už 40 rokov.
Dokonca zaznamenali i 24 obyvateľov, ktorí sa v roku prvého osídľovania narodili a odvtedy až do súčasnosti zostávajú bývaniu v tejto mestskej časti verní.
Plánovali sa aj hromadné parkoviská
Ako bude socialistické sídlisko vyzerať a čo všetko v ňom bude vystavané, to do značnej miery ovplyvňovali prísne regulatívy.
Napríklad stanovovali, že kvôli hluku muselo byť bývanie od frekventovaných ciest vzdialené aspoň 50 metrov. K dispozícii musela byť tiež určitá plocha zelene i detské ihriská pre všetky vekové kategórie.
Škôlka i jasle mali stáť od bytoviek maximálne 400 metrov a škola 800 metrov pešej vzdialenosti. Ideálne ak cesta viedla mimo tratí MHD a dieťa sa do nej vedelo dostať bezpečne i samo.
Regulovaný bol i počet áut na parkovisku.
„Jasne a direktívne bolo stanovené, že každý byt má nárok na jedno auto. Polovica z toho bolo štátom financované státie na teréne pri bytovkách, ďalšia polovica mala byť sústredená do viacpodlažných garáží,” vysvetľuje Motýľ.
Tieto hromadné parkoviská sa však dodnes nevybudovali a v súčasnosti je v mestskej časti veľký deficit parkovacích miest.
Sídlisko chce stavať parkovisko, mesto odporúča parkovací dom, na ktorý nemajú Čítajte Najkrajšia časť KVP. S jednou chybou
Prísne stanovená bola i hustota zástavby, teda koľko obyvateľov by malo bývať na jednom hektári zastavanej plochy. Táto norma sa však rokmi postupne zvyšovala.
A tak kým v závere realizácie komplexnej bytovej výstavby (KBV) platil regulatív 400 obyvateľov na hektár, pri stavbe prvého okrsku bolo toto číslo nižšie, len 250 obyvateľov na hektár.
To umožnilo projektantovi vytvoriť pri panelákoch aj priestor bez dopravného ruchu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
