KOŠICE. Symbolický stupeň víťazov a na piedestáli holubica mieru.
Tak vyzerá umelecká inštalácia, ktorá pribudla v košickom verejnom priestore.
Pod názvom Posol mieru odhalili vo štvrtok popoludní nový pamätník maratónu.
Jeho umiestnenie má byť symbolické.
Nachádza sa na mieste bývalých vojenských kasární, ktoré boli počas projektu Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013 premenené na obľúbený Kulturpark.
Práve tam majú prísť o tri mesiace tisícky bežcov z celého sveta kvôli registrácii a vyzdvihnutiu štartových čísel na 100. ročník Medzinárodného maratónu mieru.
Z košického maratónu vylúčili elitných ruských a bieloruských bežcov Čítajte Spoločenská zodpovednosť
K vzniku diela viedlo najmä jubilejné výročie.
Dlhoročný riaditeľ Medzinárodného maratónu mieru Branislav Koniar je aj jedným z členov autorského tímu.
„Aj takýmto počinom chceme prejaviť naše postoje, našu spoločenskú zodpovednosť a vyslať jasné signály o spoločnej túžbe po pokoji, priateľstve, tolerancii a živote v mieri.“
Koniar hovorí, že dielo reflektuje aj vojnu u našich východných susedov.
„Určite áno. Cítime zodpovednosť a vnímame, že to, čo robíme, prináša ľuďom radosť, zadosťučinenie z naplnených túžob alebo zmenu životného štýlu. Náš hlas a postoje preto môžu v istom zmysle formovať verejnú mienku. Pokiaľ je v blízkosti našich hraníc vojnový konflikt, prináša to nepredstaviteľné strasti. Odkaz tohto diela je všeobecný, ale do istej miery je samozrejme aj reakciou na vojnu na Ukrajine.”
Predám štart na maratón za 800 eur. Kupčí sa s registráciami, bežci riskujú vylúčenie Čítajte Holubica ako symbol
Približne štvormetrovú inštaláciu posvätil farár Peter Gombita, ktorý je sám aktívnym bežcom a maratóncom.
Hlavným autorom je výtvarník Rudolf Hofer, ktorý s tvorbou kovového monumentu začal na jar.
Váži viac ako 1 200 kilogramov a jeho súčasťou je približne 4 000 kusov maratónskych medailí.
Tie pokrývajú plochu troch kvadratických objektov.
Na ich vrchole je holubica vytvorená zo 100 kovových pásov ako nadväznosť na symboliku stého ročníka maratónu.
Socha reflektuje aj príbeh toho košického. Mier do jeho názvu vložili tesne po druhej svetovej vojne.
„Po celé desaťročia sa jeho organizátori snažili, aby toto slovo neostalo iba frázou. Konflikty a vojnové udalosti eskalované v roku 2022 na susednej Ukrajine potvrdili, že snaha o zachovanie mieru nestráca vskutku nikdy na aktuálnosti,“ uvádzajú iniciátori.
„Diskutovali sme v okruhu výtvarníkov, s ktorými sme v kontakte. Autor prišiel s koncepciou, ktorá sa nám páčila a ktorú sme v našej správnej rade odobrili. Zvolili sme takéto priame zadanie a myslím, že sme urobili dobre. Samozrejme, súťaž námetov alebo viacerých pohľadov by bola zaujímavá, no zápasili sme aj s časom. Ten napokon ukáže, ako verejnosť túto inštaláciu prijme,” vysvetľuje Koniar.
Otvorení diskusii
Na umiestnení sa dohodli s mestom a jeho organizáciou K13, ktorá mestský areál Kulturparku spravuje. Podľa Koniara nie je v meste veľa vhodnejších lokalít.
Je pripravený na to, že pamätník sa môže stretnúť aj s kritickými reakciami, či už odbornej, alebo laickej verejnosti.
„Umenie je veľmi subjektívne. Právo na názor nikomu neupierame, môžeme diskutovať o zvolenej symbolike, či to mohlo byť urobené aj iným spôsobom, sme otvorení diskusii. Umiestnenie je v poriadku, dielo sa stalo od prvých chvíľ veľmi interaktívne, púta pozornosť návštevníkov, detí, ktoré sa ho dotýkajú. Necháme na každom, aby sa s odkazmi i podobou vysporiadal podľa seba,” dodal Koniar.
Prezident Maratónskeho klubu Košice a bývalý šéf tímu mesta kultúry Ján Sudzina zdôrazňuje, že pamätník má skôr komunitný charakter.
„Táto inštalácia nie je čisto umelecká, je tam športový charakter a charakter komunity. To znamená, že sme nikdy netvrdili a netvrdíme, že prinášame to najaktuálnejšie, čo dnes umelecké smery ponúkajú. Chceli sme, aby to bol symbol toho, čo do Košíc maratón priniesol.”
Ako sa bežal prvý maratón v roku 1924 Čítajte Maratón ako fenomén
Sudzina hovorí aj o možnosti, že na kovovej konštrukcii budú medaily pribúdať, obmieňať sa.
„Ešte nevieme, akým spôsobom, lebo táto myšlienka je otvorená, živá a aj dnes vzniklo niekoľko ďalších nápadov, ktoré sa môžu postupne realizovať,” približuje.
Dodal, že bude rád z rôznych reakcií na nové dielo. „Uniformita je najhoršia, uniformita je armáda, sloboda je myslenie a aj kritizovať čokoľvek je veľmi produktívne a pozitívne.”
Pripomína, že keby nebolo individuálnych rozhodnutí, košický maratón by nikdy nemal sto rokov.
„Svet sa vyvíja, ale keď ho zamkneme do akýchkoľvek klietok rozmýšľania, či už sú to umelecké, alebo technické či športové, nezaručí vám to ďalšie napredovanie. Maratón v našom meste je fenomén, ktorý spája, nerozdeľuje."
Nové tabule ponesú mená víťazov nasledujúceho polstoročia Čítajte Ikonická Račkova socha
Výtvarník a sochár Rudolf Hofer pochádza zo Serede, dlhé roky pôsobil v Košiciach, dnes žije a tvorí v Nižnej Rybnici v okrese Sobrance.
V minulosti absolvoval individuálne štúdium sochárskej tvorby v ateliéri akademického sochára Vojtecha Löfflera v Košiciach.
Vraví, že proces tvorby musel stihnúť za tri mesiace. „Inšpiráciou boli medaily, so ženou sme dávali dole stužky z nich možno aj tri týždne, lebo ich bolo 4 000. Nič krajšie sa mi nemohlo stať, než to, že moje dielo je umiestnené v takomto kultúrnom stánku.”
Košický maratón je už od roku 1960 spojený najmä s ikonickou sochou maratónskeho bežca na rovnomennom námestí.
Jej autor Arpád Račko sa inšpiroval odkazom víťazstva Aténčanov v boji o obranu svojej demokracie v roku 490 pred naším letopočtom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
