Za 12 hodín tadiaľ prejde 25-tisíc áut a 4500 chodcov. Tí sa však na križovatke Gorkého necítia bezpečne. Vyplýva to z dát iniciatívy Čas spomaliť. Košice sa vlani stali jedným z devätnástich európskych miest, ktoré získali grant z nadácie Bloomberg Philanthropies. Na zlepšenie verejných priestorov a zvýšenie bezpečnosti v uliciach využíva umenie a dizajn. V Košiciach ide o pilotný projekt.
Na tom, ako sa má nebezpečná križovatka pri Jumbe zmeniť na bezpečnejšiu pre chodcov aj vodičov, pracovali uplynulé mesiace aktivisti s profesionálmi v oblasti dopravy a územného plánovania. Vychádzali z výsledkov prieskumu verejnej mienky. Vyše 80 percent opýtaných sa tam necíti bezpečne. Viac než 60 percent vodičov v pilotnom meraní prekročilo povolenú rýchlosť pri vjazde do križovatky.
V čase, keď prieskum prebiehal, sa tam vo februári stala tragická nehoda, pri ktorej prišli o život dve chodkyne a vodič škodovky, ktorú haváriu nespôsobil. Znalec predbežne určil rýchlosť BMW na ceste, kde je povolená 50-ka, v čase prvej čelnej zrážky so škodou v protismere na úrovni minimálne 130 km/h.
Spoluriešiteľka projektu Čas spomaliť IVANA SKOUMALOVÁ pracuje ako psychologička a výskumníčka. V roku 2016 bola spoluzakladateľkou komunitnej iniciatívy Poď na dvor. V rozhovore vysvetľuje, čo a kedy sa má na križovatke zmeniť, prečo by sa na nej mali cítiť všetci účastníci cestnej premávky bezpečne a prečo ešte stále chodci utekajú cez priechod.
Mali by sme sa obávať poslať napríklad desaťročné dieťa samo cez tento priechod?
- Dáta, ktoré sme zozbierali, ukazujú, že najmenej bezpečne sa na Gorkého ulici cítia rodičia idúci s kočíkom alebo s malými deťmi, ktoré kráčajú popri nich. Málokedy tadiaľto vidno deti chodiť samy, čo naznačuje, že rodičia sa pravdepodobne obávajú pustiť tadiaľto deti bez dozoru.

Najmenej bezpečne sa podľa prieskumu cíti rodič s dieťaťom a chodec s pomôckou. Prečo?
- Áno, prieskum ukázal, že aj chodci so zdravotnou pomôckou sú tí, ktorí sa cítia veľmi ohrozene pri prechádzaní cez Gorkého. Cesta je veľmi široká, je potrebné prejsť cez päť jazdných pruhov. Nie sú tam žiadne ochranné prvky, ktoré by chránili zraniteľného chodca. V strede je ostrovček a aj tam ľudia stoja prakticky v strede päťprúdovej cesty a okolo nich svištia autá z každej strany.
Toto je podľa mňa z psychologického hľadiska najnepríjemnejšie. Veľmi často vidno, že ľudia cez priechod bežia. Keď už sa im podarí dostať na vozovku, čím skôr z nej chcú uniknúť, pretože nikdy nevedia, z ktorej strany sa na nich vyrúti auto.
Z hľadiska bezpečia chodcov na priechode je najpodstatnejšie to, aby neboli exponovaní viacerým pruhom v jednom smere, pretože sa veľmi často stáva, a to aj na tomto priechode, že auto v prvom pruhu pred priechodom zastane, ale vozidlo idúce v druhom pruhu ide ďalej. Úplne chápem potrebu ľudí pobehnúť, lebo inštinktívne cítia, že nie je bezpečné len tak si tam vykračovať.

Čo však prekvapilo, je, že takmer polovica vodičov sa tiež necíti bezpečne na tejto križovatke. Prečo sa tam aj vodiči necítia komfortne?
- Toto je jeden z najzaujímavejších údajov, ktoré sme zistili, že až 45 percent vodičov a vodičiek sa cíti na križovatke Gorkého nebezpečne. Téma bezpečia sa teda zďaleka netýka len omnoho zraniteľnejších chodcov.
Tento pocit nebezpečenstva u vodičov, predpokladám, súvisí s nie úplne vhodným dopravným riešením križovatky, teda že sa nejedná o klasický kruhový objazd, kde sa dáva prednosť v jazde autám idúcim v ňom. Križovatka je neštandardne navrhnutá a ťažko navigovateľná, neprehľadná. Veľmi často je práve pre cezpoľných vodičov a vodičky náročné rýchlo sa zorientovať a vznikajú zbytočné kolízie.
Pruhy tam majú až 3 a pol metra, čo je vlastne šírka pruhov, aké sú napríklad aj na diaľnici. Široká cesta navádza jazdiť rýchlo. My sme trebárs namerali, že viac ako 60 percent vodičov a vodičiek prekračuje maximálnu povolenú rýchlosť, ktorá je teraz 50 km za hodinu. Najvyššia rýchlosť, ktorú sme namerali, bola až 80-ka a nešlo o ojedinelý údaj.

Čím je dané, že tam väčšina jazdí prirýchlo? V tejto lokalite sa nemeria dodržiavanie rýchlosti?
- Po tragickej nehode vo februári polícia začala v tomto úseku častejšie merať rýchlosť, frekvencia merania sa zvýšila. Gorkého je od severu na juh hlavná cesta, človek vie, že nemusí nikomu dávať prednosť, tak si to valí a chce tadiaľ prejsť rýchlo. Nemusí sa, ironicky povedané, zdržiavať s nejakými chodcami.
Chodci sú v podstate jediný prvok, ktorý vodičov zastaví, pretože tam nie je ani svetelná signalizácia. Pritom podľa sčítania dopravy, ktoré sme realizovali v spolupráci so Žilinskou univerzitou, za 12 hodín cez Gorkého prejde viac než 4 500 chodcov. Vodič reálne nemusí zastať, ak mu niečo neskočí do cesty, čo sú práve veľmi často chodci, ktorí sú frustrovaní z toho, že musia dlho čakať na priechode, kým sa im podarí vstúpiť na vozovku.

Zmenilo sa po tragickej nehode správanie vodičov, chodcov aj cyklistov? Tesne potom nastal zrejme krátkodobý efekt, keď autá pred priechodom už zdiaľky zastavovali. Už sa to vrátilo do starých koľají?
- Vo februári sa zdalo, že vodiči jazdia príkladnejšie, akoby táto udalosť umožnila ľuďom trochu spozornieť a uvedomiť si, že naozaj treba dávať pozor. Ale ako hovoríte, bol to podľa mňa skôr krátkodobý efekt. Ak sa nezmení niečo v infraštruktúre, v dizajne ulíc a ciest, tak ľudia nebudú mať prakticky podnet na to, aby menili svoje správanie. Užšia cesta, kratšie priechody a lepšia navigovateľnosť a viditeľnosť chodcov je to, čo je potrebné na to, aby ľudia postupne zmenu v svojom správaní urobili.
Nedávno sa tam opäť ťukli dve autá, jedna značka bola michalovská. Dôvodom bol s najväčšou pravdepodobnosťou opäť zlý dizajn križovatky. Napriek tomu, že polícia nehodnotí tento úsek ako vysoko rizikový podľa svojich kritérií, zistili sme z viacerých zdrojov, že kolízie sa tam v podstate dejú takmer nonstop.
Cez aplikáciu Waze ľudia nahlásili za dva roky viac než 80 menších alebo väčších incidentov. Mnoho incidentov nie je zaznamenaných, unikajú evidencii, lebo ich nik nenahlási, nie je potrebná asistencia polície. To však neznamená, že úsek je bezpečný. To jasne vidieť aj z dát, ktoré sme zozbierali.

Prekvapila vás tragická nehoda, počas ktorej zomreli traja ľudia?
- Neprekvapila, ale veľmi ma zamrzela. Prišla krátko po tom, ako sme vypustili dotazník o vnímaní bezpečia v križovatke. Udalosť bola pre nás potvrdením, že robíme niečo, čo má opodstatnenie a že sa už jednoducho nemôžeme v našom meste ďalej tváriť, že tento stav je v poriadku.
Udalosť bola dôkazom toho, že skutočne ide o extrémne rizikové miesto. Takto blízko centra mesta nie je akceptovateľné chodiť osemdesiatkou, dokonca ani päťdesiatkou, pretože je tam veľa chodcov, cyklistov, detí, starších ľudí, ktorí napríklad chodia do blízkeho zdravotníckeho zariadenia, do školy, do kultúrneho centra.
Chceme životný priestor, v ktorom sa nemusíme triasť, keď ideme cez cestu, lebo stres vplýva na zdravie človeka. Všeobecne túto tému považujeme za niečo marginálne v debatách o verejnom priestore, ale pritom je to veľmi dôležité. Stres je rizikový faktor a spúšťač mnohých ochorení. Mali by sme pracovať na tom, aby mesto Košice za najbližší rok alebo päť rokov nezažilo ani jednu smrteľnú nehodu alebo nehodu ohrozujúcu zdravie. Majetok sa dá poriešiť, ale ľudský život a ľudské zdravie je len jedno. Ľudia vo vedení mesta by mali tlačiť na to, aby bolo mesto bezpečné. Nehoda ma teda neprekvapila, lebo sme len mohli čakať, že kedy to príde.

Viac ako 80 percent ľudí z vášho dotazníka hovorí, že chce upokojovať dopravu blízko centra. To vášmu projektu s názvom Čas spomaliť asi hrá do karát. Sú tieto dáta dobrou vyjednávacou pozíciou smerom k mestu a rozhodujúcim orgánom?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári