KOŠICE. Škodia stromom, tlačia sa do bytov a domov, sporadicky štípu, po rozpučení nepríjemne zapáchajú.
Metropolu východu obsadili invázne druhy bzdôch.
Správa mestskej zelene však chemické postreky neplánuje.
Prišli spoza hraníc
Zvýšený výskyt dvoch druhov drobnej bzdochy, sietničky platanovej (Corythucha ciliata) a sietničky dubovej (Corythucha arcuata), zaznamenali v Košiciach už pred tromi rokmi.
Ide o invázne druhy, ktoré sa do Európy dostali zo Severnej Ameriky. Na naše územie prenikli vplyvom klimatických zmien z južných častí Európy.
„Sietnička platanová vyciciava rastlinné šťavy z listov platanov, ale výskyt sme zaznamenali aj na jaseňoch. Sietnička dubová spôsobuje významné škody v dubových porastoch,“ hovorí Peter Sasák, referent pre styk s verejnosťou Správy mestskej zelene v Košiciach.

Malí škodcovia sa nachádzajú prakticky v celom meste.
„Sú všade. Platany a duby sú veľmi obľúbené parkové stromy. Platany rastú v stromoradiach vo všetkých mestských častiach, aj na hlavnej ulici,“ zdôrazňuje.
Až do roka 2021 bol výskyt oboch druhov škodcov na území mesta sporadický a málo významný.
Môžu aj poštípať
Sietničky pre človeka nebezpečenstvo nepredstavujú.
Svojím sosáčikom však dokážu prebodnúť aj ľudskú kožu.
„Nie je to pritom ich zámer, ale pomýlia si ľudskú kožu s listom a snažia sa cicať rastlinné šťavy. U citlivých osôb môže toto bodnutie vyvolať dermatitídu,“ dopĺňa Sasák.
Vyskytujú sa len sezónne
Podľa Sasáka je dôležité si uvedomiť, že ide o sezónneho škodcu, ktorý sa vyrojí a v štádiu dospelého jedinca prežíva približne dva až tri týždne.
„Rojenie sa opakuje dvakrát ročne, raz na jar, keď kladú vajíčka jedince, čo prežili zimu, a druhé rojenie nastáva približne od konca júna do konca augusta. Po spárení a nakladení vajíčok dospelé jedince postupne uhynú,“ vysvetľuje.
Počty sietničiek sú počas rokov premenlivé.
Keďže ide o teplomilný druh, po zimách s dlhotrvajúcimi mrazmi bez snehovej pokrývky je ich výskyt slabší.

Treba dať na okná sieťky
Zvýšený výskyt sietničiek je pre človeka skôr nepríjemný. Tlačia sa do bytov a domov, po rozpučení nepríjemne zapáchajú.
Dá sa proti nim brániť sieťkami na oknách, odpudzovať ich môžu aj niektoré druhy repelentov.
„Ide o kalamitného škodcu, ktorý sa vyskytuje v krátkom období roka vo veľkom počte, preto je veľmi ťažké jeho vniknutiu do budov zabrániť. Podľa skúseností z predchádzajúcich rokov usudzujeme, že počty sietničiek čoskoro začnú klesať a do konca augusta sa prirodzene vytratia,“ hovorí Sasák.
Neskôr do obydlí preniká náš pôvodný druh bzdochy behavka brezová.
„Na tú sa zvyčajne ľudia sťažujú na jeseň, keď si hľadá miesto na prezimovanie,“ dodáva.

Nemajú prirodzených nepriateľov
Obom nepôvodným druhom bzdôch sa u nás darí. Ťažia z nedostatku predátorov a chorôb, ktoré by ich stavy kontrolovali a znižovali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári