KOŠICE. Je považovaný za jedného z prvých kvalitných sochárov, ktorí sa v tomto regióne na začiatku minulého storočia objavili.
Na sklonku života daroval Vojtech Löffler celý svoj majetok Košičanom, chcel tak podporiť kultúru a umenie.
Boli v ňom aj dve nehnuteľnosti v Starom Meste - domy na Kmeťovej a na Alžbetinej ulici.
Práve na Alžbetinej funguje od roku 1993 múzeum nesúce jeho meno.
Jeho zriaďovateľom je košická mestská časť Staré Mesto.
V čase svojho 30. výročia sa však múzeum borí s viacerými problémami.
Poznala ho osobne
Už po necelých dvoch rokoch prekvapivo končí vo funkcii riaditeľky Noémi Ráczová.
Ako dôvod uvádza finančnú situáciu aj personálne poddimenzovanie.
Ráczová vysvetľuje, že prišla do vedenia múzea s elánom a víziou. Práve sa uvoľňovali obmedzenia spojené s koronavírusom, ktoré výrazne zasiahli všetky kultúrne inštitúcie.
„Tešila som sa, že konečne máme pokoj, mali sme krásnu výstavu, a následne vypukla vojna na Ukrajine. Ešte z vernisáže sme išli na stretnutie, ktoré bolo vtedy v meste.”
Končiaca riaditeľka osobne poznala Vojtecha Löfflera aj jeho manželku, spomína, že umelcovi chodila ukazovať svoje práce. Dnes je etablovanou ilustrátorkou.
„Povedala som si, že asi je čas splatiť dlh voči umeniu. Poznala som múzeum a videla som perspektívu, čo by som chcela dosiahnuť a čo by sme tu všetko mohli robiť,” vysvetľuje svoju motiváciu viesť kultúrnu inštitúciu.

Riaditeľ a vrátnik
Jeden z problémov, na ktorý narazila, identifikuje v malom počte zamestnancov. Okrem nej má plný úväzok len lektorka a biletárka v jednej osobe.
Štyria ďalší zamestnanci pracujú len na skrátený úväzok.
„Riaditeľ múzea je v podstate aj správca budovy, aj keď obe pozície by si vyžadovali celého človeka. No ale potom je tu umelecká rovina, plánovať aktivity, program, výstavy a to je ďalšia úroveň, ktorá si vyžaduje celého človeka.”
Okrem toho venuje čas získavaniu externých financií, pretože múzeum je príspevkovou organizáciou mestskej časti.
„To znamená, že dostávame príspevok na fungovanie, alebo teda mali by sme dostávať, a to tak, aby nám pokryl bežné výdavky. Do apríla sme ale boli v rozpočtovom provizóriu. Potom nám na papieri síce rozpočet schválili, ale od mestskej časti dostávame dodnes mesačne dvanástinu minuloročného rozpočtu, čo nám nepokrýva ani mzdy, ktoré sa valorizovali. A kvôli tomu, že sme v rozpočtovom provizóriu, ani neviem realizovať výstavný plán na tento rok.”
Doteraz im finančné problémy pomohol prekonať rezervný fond. Aj z neho tento rok financovali náklady, na ktoré príspevok z mestskej časti nestačí.
Nemajú na fungovanie
Ročný rozpočet múzea sa pohybuje na úrovni 140-tisíc eur.
„Na mzdy ide vyše 9 000 eur a my dostávame mesačne okolo 8 900, popritom nám narástli energie o sto percent. Stále som držaná v neistote. Takto sa ťažko pracuje a strašne náročne sa nastavuje proces pre kolegov, kto má byť v robote, kto má službu alebo nemá. A ja netuším, že čo bude.”
Posledné roky dostávalo múzeum v historickom centre aj dotáciu z mesta, akurát pri 30. výročí ju škrtlo.
Problémom je aj súčasný stav budovy na Alžbetinej ulici. „Je tu množstvo takých situácií, ktoré treba opravovať a okamžite riešiť. Pred pár dňami som dostala úpravu rozpočtu a z bežných výdavkov nám zriaďovateľ presunul 44-tisíc eur na kapitálové výdavky.”
V praxi to podľa riaditeľky znamená, že nebudú mať na bežný chod múzea.

Mokré múry, deravá strecha
V novembri zistili havarijný stav kanalizácie, kanál pod výstavnými priestormi bol zanesený až po povrch.
„To znamená, že všetka voda, ktorá mala odtekať do ulice, ostávala pri múroch budovy posledných 30 rokov. Preto opadávala celá omietka vo výstavných priestoroch. Zistilo sa, že nielen omietky sú vlhké, ale ešte aj steny a tehly.”
Múzeum preto na jeden mesiac zatvorili, čo znamenalo ďalší výpadok príjmov zo vstupného.
Budova si so sebou nesie podľa Ráczovej veľký investičný dlh, ktorý ich teraz dobieha. Na opravu čaká aj strecha.
Architektonicko-historický výskum, ktorý sa v nehnuteľnosti nedávno vďaka dotácii od rezortu kultúry uskutočnil, ukázal, že jej základy sú z 13. alebo 15. storočia a počas uplynulých rokov bol jej stav zanedbávaný.
„Keby sa každý rok niečo koncepčne urobilo, tak nie sme tu, kde teraz.”
Medzery vidí aj v komunikácii so svojím zriaďovateľom, ktorý pozná situáciu v múzeu.
„Ja sa napríklad pýtam alebo upozorňujem na niečo a nedostávam odpoveď. Stalo sa, že tu bol zriaďovateľ a videli, v akom stave sú steny. Povedali, že treba vymeniť elektrinu, treba k tomu cenovú ponuku. Dodali sme im cenovú ponuku a odvtedy je už ticho. To znamená, že som nedostala odpoveď, čo ďalej s cenovou ponukou. Poslanci vedia, aký tu je stav, jednoducho veľa vecí sa robí na poslednú chvíľu a nekoncepčne.”

Vystavujete? Zaplatíte
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári