KOŠICE. Keď v rokoch 2011 a 2019 hostili Košice svetový hokejový šampionát, vedenie mesta ukrylo zanedbané budovy v centre pred očami fanúšikov.
Jedným z takých príkladov je nárožná nehnuteľnosť na Alžbetinej 44. Taktiež bola pokrytá banermi.
Zničený bývalý bytový dom vtedy ostal schovaný pod reklamou na minerálku.
V roku 2013, keď bola metropola východu hlavným európskym mestom kultúry, ho zase oblepili oficiálnymi logami tohto prestížneho titulu.
Objekt sa opakovane stával témou diskusií mestských poslancov, jeho roky sa nemeniaci stav kritizovala odborná verejnosť.
Potemkinova dedina: Ruiny v centre Košíc chcú počas šampionátu schovať Čítajte Obklopená lešením
Budova má lukratívnu adresu, Alžbetina ústi na Hlavnú ulicu.
Nejde síce o pamiatku, ale je situovaná v pamiatkovo chránenej zóne. Vzťahujú sa tak na ňu rovnaké pravidlá, ako by ňou bola. Zároveň je na očiach turistom.
Kedysi mestská nehnuteľnosť je dnes v súkromných rukách. Vystriedala viacerých majiteľov, ktorí s ňou výrazne nepohli.
Zadebnené okná, opadávajúca fasáda, odhalené tehly, deravá strecha a lešenie dlhodobo postavené okolo budovy. Zrejme preto, aby chránilo chodcov. Takto vyzerá nehnuteľnosť dnes.
Aktuálne reklamné pútače na jej fasáde naznačujú, že sa jej roky neobývané priestory zaplnia.
Investor avizuje, že z budovy bude obytný dom. S nehnuteľnosťou má tak podobné plány ako jeho predchodcovia.
Ako vznikol názov Alžbetina ulica
Dnešná Alžbetina ulica sa v stredoveku volala Hnilná. Zrejme preto, že sa práve tam produkovalo veľa biologického i pevného odpadu.
V najstarších dokumentoch z roku 1466 sa uvádza latinský názov Platea putrida, čo možno preložiť ako Hnilná, prípadne Pokazená, v zmysle skazeného jedla.
Za prvej Československej republiky a za socializmu presadili zasa názov Šrobárova.
Po Nežnej revolúcii v roku 1990 bola tendencia skoncovať s ideologickými názvami ulíc a námestí, a tak názvoslovná komisia, teda jej časť, odsúhlasila názov Hnilná ulica, striktne sa pridržiavajúc histórie.
Ostatným členom komisie názov Hnilná ulica nevoňal a navyše tvrdili, že ulica vedúca k Dómu sv. Alžbety nemôže mať názov, ktorý pripomína rozkladný proces. Premenovali ju teda na novovymyslený názov Alžbetina – podľa patrónky mesta sv. Alžbety.
Majetok z reštitúcie
Vzhľad budovy poznačili okrem času aj jeho pôvodní obyvatelia.
Na lukratívnej adrese totiž ešte v 90. rokoch minulého storočia bývali rómske rodiny. Mnohé z nich bez platnej nájomnej zmluvy.
Súkromný vlastník ich nedokázal vysťahovať.
V roku 1996 nehnuteľnosť odkúpilo mesto za 7 164 600 korún, teda dnešných približne 237 800 eur. Primátorom bol Rudolf Schuster.
Radnica vtedy nenadobudla celý dom, len jeho väčšiu časť, teda 80 percent.
Majiteľka, ktorá získala objekt v reštitúcii, si ponechala dva byty a jeden nebytový priestor.
Neskôr sa s ňou mesto dohodlo na vysporiadaní podielového spoluvlastníctva, ale nikdy nezverejnilo, či za to muselo zaplatiť.
Už v tom čase bola budova v havarijnom stave, vyžadovala si komplexnú rekonštrukciu, vrátane opravy deravej strechy.
Alžbetinu 44 v Košiciach začali opravovať Čítajte Predaj trebišovskej spoločnosti
V čase, keď mesto získalo nehnuteľnosť, tam bývalo 22 rómskych rodín.
Objekt sa v majetku radnice dlho neohrial. V roku 2004 ho aj s pozemkom s výmerou dvoch tisíc metrov štvorcových predala po opakovaných dražbách.
Mesto viedol Zdenko Trebuľa (Smer), neskôr viacnásobný košický župan.
Víťaz ponúkol cenu 10 miliónov 600-tisíc korún, dnešných takmer 352-tisíc eur.
Vtedy tam bývalo už osem rodín (88 členov) s platnými nájomnými zmluvami a 15 rodín (77 členov) bez platných nájomných zmlúv.
Vlastník, trebišovská spoločnosť West East Bridge, súhlasila s podmienkou verejno-obchodnej súťaže, že prevezme ťarchu, ktorá súvisela s vysťahovaním rodín z budovy a zabezpečením náhradného bývania.
Dom na Alžbetinej špatí košické centrum Čítajte Seriózny záujem Talianov
Firma chcela využiť budovu na polyfunkčné účely - bývanie a administratívu.
Plány jej však nevyšli, objekt predala talianskemu investorovi Ponte Carlo Group.
„Mali sme spracovaný projekt, ale medzitým sa zmenili podmienky, ktoré sa nám nepodarilo splniť. Mali sme aj finančné problémy, ale aj s vysťahovaním nájomníkov," dôvodil v roku 2008 pre Korzár konateľ West East Bridge Róbert Vysoký.
V čase predaja v dome už rómske rodiny nebývali.
Zámerom Ponte Carlo Group bolo taktiež urobiť z budovy polyfunkčný objekt s apartmánovým bývaním, hromadnou garážou v dvoch podlažiach pod úrovňou terénu, fitnescentrom a obchodnými prevádzkami.
Pamiatkari ju charakterizovali ako firmu, ktorá sa špecializovala na obnovu pamiatkových objektov.
„Za sebou už má veľké množstvo zrekonštruovaných budov v Čechách a seriózny záujem má aj o obnovu tejto budovy v Košiciach,“ vravel vtedy zástupca riaditeľky Krajského pamiatkového úradu v Košiciach Radoslav Mokriš.
Talianom zrejme zmarila plány celosvetová hospodárska kríza, ktorá sa začala v roku 2008.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
