Pred desiatimi rokmi sme sa začali „hrať“ v Kine Úsmev na kinárov. Stále sme jediným kinom v centre druhého najväčšieho mesta. Okrem toho, že máme dve sály, prevádzkujeme Záhradné kino a Amfik. Za desať rokov sa narodilo osem kino detí.
Takto uviedla projektová manažérka Kina Úsmev BARBORA ANDOR TÓTHOVÁ dekádu, ktorá uplynula od rozhodnutia oživiť nefungujúci podnik.
Na druhej strane stále dostávajú otázky, prečo čapujú pivo a „čo je to za kultúra“. Za desať rokov sa im nepodarilo presvedčiť mesto, aby sa pustilo do rozsiahlejšej rekonštrukcie storočnej budovy.
V roku 2015 mestské zastupiteľstvo schválilo občianskemu združeniu Cinefil prenájom budovy aj pozemkov za symbolické euro ročne na 15 rokov.
Andor Tóthová v rozhovore hovorí aj o tom, prečo u nich pred voľbami rokovali pravicové strany, a vysvetľuje, že predaj vstupeniek nepokryje ani základné náklady. A keďže sa v lete darí ich letnej terase, dostávajú za to aj od priaznivcov ironické pomenovanie Úsmev ako bar.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo sa rozhodli pre budovu na Kasárenskom námestí,
- či preinvestovali takmer pol milióna eur,
- aké výhody má komunitné kino,
- koľko ľudí chodí na film do amfiteátra,
- prečo priestory prenajali aj politikom,
- ako vnímajú nevôľu susedov z bytovky,
- či by opäť išli do tohto projektu.
Čo odpovedáte na kritiku ľudí, že Kino Úsmev je krčma alebo letná záhrada?
V podstate rozumiem, z čoho pramení to „Úsmev ako bar”. Na Slovensku sa však dostávame k téme, ako manažovať kultúrne inštitúcie, ktoré nie sú zriaďované štátom. Deje sa to veľmi spontánne a intuitívne a nie je úplne jasné, ako by to celé malo fungovať. Niekedy dávno fungovali organizácie z mestských alebo štátnych rozpočtov a teraz si občianske združenia musia hľadať vlastné financie. Rozumiem kritike z tohto pohľadu, ľudia nie sú zvyknutí na to, že by to takto malo byť. Ale nemáme inú možnosť, ako zafinancovať prevádzku budovy, ak nemáme diverzifikované zdroje. A jedným z nich je práve bar.

Bar je na rozdiel od kina ziskový?
Zatiaľ to tak je. My sme ten model prebrali aj zo zahraničia, napríklad z Česka, kde fungujú kiná, ktoré sú naším vzorom. Bar podporuje prevádzku celého kina, to si predajom vstupeniek na seba nezarobí. Máme však za sebou dva roky pandémie, v ktorej ani bar nezarábal. Vtedy sa ukázalo, že kombinovaná funkcia má veľký význam. Samotný predaj vstupeniek nepokryje náklady na prevádzku kina v zmysle premietača, uvádzačov, programovania a energetických nákladov. Ale rôzne dotácie a granty pri výpadkoch, napríklad baru alebo aj v zimných mesiacoch, keď je bar skôr vyrovnaný, sú taktiež dôležité.

Prečo ste sa pred desiatimi rokmi rozhodli získať túto budovu?
Filmový klub putoval po rôznych miestach od Dominikánskeho námestia po nádvorie Východoslovenskej galérie, chvíľu sa premietalo aj v Tabačke a Bábkovom divadle. Lukáš Berberich urobil prieskum, kde by mestské kino mohlo fungovať, a kino Úsmev z toho vyšlo najlepšie. Dokonca tu fungovala stála kaderníčka, takže budova sa vykurovala, čo bolo veľmi dôležité, aby totálne neupadala, všetko sa tu viac-menej zakonzervovalo. Pár rokov predtým sa kino vyplo a tým pádom nebolo v zdevastovanom stave.
Súčasťou pôvodnej nájomnej zmluvy s mestom bola aj podmienka, že pretvoríte kino na centrum audiovizuálnej tvorby a investujete 486-tisíc eur. Splnili ste to?
Podarilo sa to naplniť. Prevádzkovať kino znamená premietať festivalové prehliadky, ponúkať priestor aj mladým umelcom a prevádzkovať kaviareň alebo bar, to bolo taktiež súčasťou projektu, rovnako ako robiť vzdelávanie a workshopy.
Pred rokom sa robila aktualizácia zmluvy. Niektoré veci vyplynuli z prevádzky, napríklad klimatizáciu sme pôvodne neplánovali. Ani Impulz nebol súčasťou projektu, ale vyplynula potreba mať druhú sálu, aby sme mohli lepšie programovať. Okrem výmeny okien a kompletnej výmeny elektriky sme už všetko buď úplne, alebo čiastočne urobili. Stále vznikajú nové potreby, teraz je našou prioritou kompletná debarierizácia priestoru s výťahom a zároveň energetická úspora, ktorá v čase, keď sme uzatvárali zmluvu, nebola úplne prioritou.

Uviedli ste, že za 10 rokov sa vám nepodarilo presvedčiť mesto, aby zrekonštruovalo budovu. Pýta si to?
Myslím, že by si to určite zaslúžila. Nie je v takom stave, že sa tu nedá fungovať najbližších x rokov. Kvôli výstavbe vedľa tu bol statik, či je všetko v poriadku, lebo sa tam robili veľké výkopy. Je to v poriadku, aj strecha je schopná prevádzky. Ale myslím, že vzhľadom na to, že budova oslávila vlani storočnicu, zaslúžila by si komplexnú rekonštrukciu a celkový facelift.
Ako sa vás dotkli obmedzenia spojené s epidémiou koronavírusu, ostali ste v červených číslach?
Ťažko povedať, určite išlo o existenčnú krízu.

Bola aj úvaha o tom, že skončíte?
Skôr to boli obavy. Ale máme flexibilnú a adaptačnú schopnosť, takže sme to nejak prekonali. Máme skvelých zamestnancov, ktorí sú ochotní investovať svoj čas a energiu nad rámec pracovnoprávneho vzťahu. Boli ochotní posunúť si vlastné výplaty či pomáhať v iných veciach. Je výhoda, že nie sme organizácia štátnej správy. Ale s pomocou ľudí a crowdfundingových kampaní sme to udržali.
Tento rok sa vám na energie skladali ľudia, predtým financovali aj kinosálu Impulz. Je to model, v ktorom na prevádzku alebo menšie investície prispieva komunita, ktorá sem chodí?
Áno, a bez komunity by sme sa ani nedostali k prenájmu, pretože tomu predchádzala petícia a debaty o záchrane tejto budovy. Sme komunitné kino a je to pre nás podstatné. Robíme inkluzívne aktivity a prepájame sa s organizáciami naprieč celými Košicami. Keby sme tieto veci nerobili a boli by sme len kino s barom, tak by nás asi ľudia nepodržali a mohlo by sa stať, že by sme kritické momenty zvládali omnoho horšie.

Premietate seniorom, autistom či ľudom so zrakovým a sluchovým znevýhodnením. S akou odozvou sa stretávate pri týchto divákoch s rôznymi obmedzeniami?
Práve teraz sa to veľmi rozbehlo, ale je za tým obrovské množstvo práce a prepájania sa s týmito komunitami, s ich lídrami alebo organizáciami, ktoré ich združujú. Vidíme v tom zmysel a zatiaľ sa nám darí aj získať grantové prostriedky na to, aby sme tie premietania mohli robiť, pretože sú nákladné a snažíme sa ich ponúkať zdarma, prípadne za minimálny príspevok. Napríklad premietania pre nevidiacich a nepočujúcich sú technicky veľmi náročné, čiže veľmi drahé.
Pred dvomi rokmi ste otvorili aj Záhradné kino, ktoré bolo vlani zatvorené, no dnes už plnohodnotne funguje. Pre koho je určené?
V podstate to stále testujeme. Ale vychádza nám, že skôr pre mladšieho diváka a pre ľudí, ktorí si chcú zájsť na drink a pri tom si pozrieť film, ktorý ide niekedy v pozadí. Pri Úsmeve vznikla letná terasa organicky, nebol plán mať ju takú veľkú. Ale v Záhradnom kine chceme mať aj plnohodnotný barový priestor v centre mesta, kam si ľudia môžu zájsť aj na film.

Prevádzkujete aj amfiteáter, aká je priemerná návštevnosť na film?
Veľmi sa to líši film od filmu, ale toto leto je to super, lebo sú lepšie filmy ako minulý rok. Všetko závisí od toho, aký film je v ponuke. Priemerne príde asi 250 ľudí, hráme každý deň, takže je to veľký úspech.
Premietate tam bez ohľadu na počasie?
Áno, ale v prípade, že ide búrka alebo prudký lejak, premietanie sa ruší. Potom je možnosť vrátenia vstupného, prípadne preloženie premietania na iný termín.
Snažíte sa privyrobiť si aj nájmom priestorov?
Teraz je to lepšie, po pandémii chvíľku trvalo, kým sa to pozviechalo. U nás je špecifikum v tom, že chceme v prvom rade premietať filmy, čiže si veľmi strážime, koľko dní do mesiaca aj do roka je prenajatý priestor veľkej sály, aby to nezasahovalo do našej primárnej misie robiť mestské kino. Ale nájmy pre firmy prispievajú do spoločnej kasy, ktorá potom slúži na prevádzku a rekonštrukciu priestorov.
Keď sme pri prenájmoch, ako došlo k tomu, že sa v Úsmeve pred komunálnymi voľbami rokovalo o spoločnom kandidátovi pravice na primátora Košíc?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári