Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.
Návšteva v najsmutnejšom košickom dome
Na Legionárskom námestí (dnes Námestie osloboditeľov), na začiatku východnej periférie mesta je ústav pre choromyseľných; dvojposchodový, tmavožltý dom, okolo s vysokým kamenným plotom.
Je to jediná psychiatrická nemocnica na Slovensku, v ktorej sa pod ochranou lekárskej vedy a spoločenskej humanity sústreďuje najbiednejšia čiastka trpiaceho ľudstva.
Vstúpime pod temnú bránu, niekoľko krokov cez úzky koridor a sme v kancelárii nemocnice, kde nás prijíma primár ústavu, Dr. Jaroslav Stuchlík.
Dovolí nám návštevu nemocnice, avšak prosí, aby sme sa zdržali písania, tzv. farebného riportu a aby sme mená vôbec neuverejňovali.
Cesta vedie cez čisté, avšak primitívne koridory a ešte primitívnejšie miestnosti. Dom je starý a hneď na začiatku musíme vyhlásiť, že vôbec nezodpovedá svojmu účelu.
Nočné miestnosti nemocných sú napríklad tak preplnené, že slamníky musia byť umiestnené aj na zemi, ba dokonca sme našli postele aj na koridore.
A čo sa týka zariadenia nemocnice, do ktorej posielajú nemocných z celého Slovenska, nuž poukážeme len na jednu malú miestnosť, ktorej sa hovorí kúpeľňa a v ktorej sú dovedna štyri vane pre nemocnicu, ktorá má stále okolo 200 smutných obyvateľov, to skutočne nestačí.
Kuchyňa je zodpovedne veľká, dobre zariadená a strava nemocných je prvotriedna. No onedlho už zasa vidíme niečo, čo sa nám nepáči: v malej izbietke ešte menší sterilizátor, s nímž sa má prevádzať dezinfekcia. Avšak dezinfektor nefunguje a veci, ktoré sa majú sterilizovať, musia byť zaslané do všeobecnej nemocnice.
Cez deň bývajú „tichí nemocní,“ v spoločnej, tzv. spoločnej izbe, kde hrajú šach alebo sa rozprávajú; keď je dobrý čas, môžu isť na dvor.
Na prvom poschodí sa nachádza ženské a na druhom mužské oddelenie. Ústav však má ešte jedno oddelenie, ktoré by tam skutočne nepatrilo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
