BUDIMÍR. V Budimíre sú dva kaštiele. Ten, kde je dnes Múzeum historických hodín, je možné nájsť pomerne ľahko.
Nachádza sa pri hlavnej ceste pri vstupe do obce smerom z Prešova a v blízkosti základnej školy. Cestu k nemu naznačuje aj neprehliadnuteľný nápis na autobusovej zastávke.
Ten „druhý“ je skrytejší, no stojí za to hľadať ho hoci aj dlhšie. Cesta k nemu vedie cez parčík a kaštieľ, ktorý mohol byť podľa archeologického výskumu postavený už v 13. storočí. Dnes vyzerá takmer ako nový.
Už kamenná dlažba pred jeho vchodom napovedá, že sa tam niečo deje. Aj po vstupe dovnútra novota „udiera do nosa“. Steny voňajú ako čerstvo omietnuté.
V kaštieli síce cítiť historický nádych, no veľa v ňom z minulosti neostalo. Faktom je, že cenný interiér pozostávajúci zo starožitného nábytku a loveckých trofejí bol po 2. svetovej vojne rozkradnutý.
Tento text však nie je len o tom, ako sa za niekoľko rokov podarilo chátrajúci kaštieľ sprístupniť verejnosti a vdýchnuť mu nový život.
Obec má viacero špecifík, ktoré stoja za pozornosť. Môžeme ju označiť ako satelit Košíc, ale nie úplne. Prichádzajú sem ľudia z metropoly východu, ale aj z Bratislavy.
Budimír je aj miesto, kde sa dostávajú na povrch príbehy ľudí, ktorí ho ešte veľmi dávno opustili a o niektorých už nikdy nikto nepočul.
Abecedu učia úplne inak, ako kedysi. V škole odštartovali overovanie reformy Čítajte Sprístupnili ho ľuďom
Zuzka Kšenžighová pôsobí ako nezávislá poslankyňa Budimíra prvé volebné obdobie. V súčasnosti je na materskej dovolenke.
Jej rodičia aj starí rodičia pochádzajú z tejto obce, viažu ju tak k nej pomerne rozsiahle rodinné väzby.
Kaštieľ, v ktorom sa stretávame, bol prvýkrát po rekonštrukcii prístupný ľuďom prvého septembra počas Dňa obce.
Intenzívne ho opravovali posledné dva roky, no čiastočné úpravy začali už v roku 2010.
Prízemné priestory budú od októbra slúžiť obecnému úradu, poschodie pre kultúrno-spoločenské potreby.
V jednej miestnosti je vystavený proces výroby konopného plátna. V druhej je výstava historických váh zo súkromnej zbierky Budimírčana Viliama Krafčíka.
Obnova kaštieľa
Počas 2. svetovej bol vyrabovaný a tak sa z pôvodného honosného interiéru do dnešných čias nič nezachovalo.
Do polovice 70. rokov sa v jeho priestoroch nachádzal obecný úrad. V rokoch 1976 až 1979 prešiel opravou.
Po oprave celé 1. poschodie slúžilo potrebám miestnej ľudovej knižnice až do začiatku 90. rokov minulého storočia.
Koncom 90. rokov bola na prízemí otvorená prevádzka hostinca.
Po jej zatvorení objekt postupne chátral.
V rokoch 2016 až 2017 bola obnovená vonkajšia fasáda a objekt dostal novú strechu.
Návrat zo zahraničia
V rokoch 2005 až 2007 pracovala Kšenžighová na Cypre. Po návrate na východné Slovensko si urobila kurz sprievodcu cestovného ruchu.
Premýšľala nad tým, že by išla opäť do zahraničia.
Keď ju vzali na vysokú školu do Košíc, na východnom Slovensku už ostala.
Prvé dva roky po príchode zo zahraničia boli ťažké.
„Nevedela som si zvyknúť, stále som chcela ísť naspäť do zahraničia. Teraz je to opačne. Už by som nešla odtiaľ ani na dva kilometre,“ smeje sa Kšenžighová.
Starý rod ako srdcovka
Dôležité podľa nej je nájsť si niečo, čo človeka „chytí“ a nielen prežívať zo dňa na deň.
Kšenžighovej sa zapáčila história. A nie hocijaká, ale rovno dejiny Budimíra.
„Mamka bola od roku 2010 poslankyňou obecného zastupiteľstva a predsedníčkou kultúrnej komisie,“ začína rozprávanie.
Ku komunálnej politike mala v tom čase blízko a keď sa v obci pripravovala výstava k 725. výročiu prvej písomnej zmienky, pomáhala tam na prvý pohľad s banálnou vecou – informačnými panelmi.
Musela si preštudovať mnoho historických zdrojov a vtedy ju veľmi zaujal šľachtický rod Ujházyovcov.
V 18. storočí vlastnili nielen miestny kaštieľ, ale aj jeho okolie. S malou prestávkou, po skončení prvej svetovej vojny, bol kaštieľ obývaný Ujházyovcami, opustil ho až Ladislav IV. po vyhlásení Viedenskej arbitráže v novembri 1938.
„Vedela som o nich z rozprávania starej mamy a začala som gúgliť. Našla som úžasné veci a tak sa stali mojou srdcovkou. O nich by som raz chcela napísať knihu,“ hovorí Kšenžighová.
Ako sa robí kronika
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
