KOŠICE. Mala to byť len oficialita. Návrh na premenovanie Námestia osloboditeľov v Košiciach na Legionárske námestie však neodobrili ani poslanci miestneho zastupiteľstva.
Ide pritom o prvý stupeň v procese schvaľovania zmeny, ktorú žiadajú aktivisti a obyvatelia petíciou s takmer 2 000 podpismi.
Každá zmena názvu ulice, námestia alebo inej časti mesta musí prejsť niekoľkostupňovým procesom.
Rozhodnú mestskí poslanci
Najprv musí byť podaná žiadosť na mestskú časť, v ktorej sa miesto nachádza, čo je v tomto prípade Staré Mesto.
Mestská časť potom vyjadrenie posúva odbornej názvoslovnej komisii mesta Košice. Tá je poradným orgánom primátora. Stanovisko, ktoré prijme, má odporúčací charakter.
Ním sa potom zaoberá porada primátora, komisie, mestská rada a nakoniec aj mestské zastupiteľstvo.
Názvoslovná komisia mesta sa už zmenou názvu na svojom ostatnom rokovaní zaoberala.
"Jej členovia sa zhodli na tom, že tak zásadným zmenám by mala predchádzať hlbšia celospoločenská diskusia. Zároveň aj vzhľadom na historický kontext sú k tomu potrebné aj stanoviská odborníkov," informovali z magistrátu.
Uplynulý týždeň sa na porade primátora mesta rozhodlo, že Archív mesta Košice má v októbri na túto tému zorganizovať odborný seminár s účasťou odborníkov, neskôr sa plánuje aj diskusia za účasti verejnosti.
Iniciátori rozbehli petíciu za premenovanie frekventovaného mestského uzla v júli.
Pri svojej snahe sa opierajú najmä o argument, že oslobodenie od fašizmu za účasti spojeneckých síl neznamenalo príchod slobody ani demokracie.
Pripomínajú, že sovietsky komunizmus, ktorý nastúpil na miesto porazeného fašizmu, si vyžiadal množstvo obetí a desaťročia neslobody.
Po 74 rokoch chcú premenovať Námestie osloboditeľov. Petícia chce legionárov, radní sú za Čítajte Oslobodenie?
Na pôde zastupiteľstva vystúpili aktivisti, ktorí zmenu žiadajú, ale aj členovia Zväzu protifašistických bojovníkov, ktorí od poslancov žiadali súčasný názov ponechať.
„Nemyslím si, že obrátime myslenie v krajine naruby, ale treba začať. Treba sa pravdivo zmieriť s minulosťou a poučiť sa z nej, najhoršie je zatĺkanie. Nesmeli sme vedieť nič o Masarykovi, v rozhlase sme nemohli vysielať o legionároch a o Československej republike, ktorá nás zdvihla z kolien na nohy,“ myslí si spisovateľ a jeden z autorov petície Peter Juščák.
Skutočné oslobodenie podľa neho trvalo veľmi krátko.
„Hneď na druhý deň na základe kolektívnej viny boli obyvatelia nielen maďarskej a nemeckej národnosti obvinení a internovaní, bez možnosti obrany a komunikácie sa im stanovovali tresty. Boli to aj ženy a nedospelé deti, ktorých deportovali z tohto mesta.“
Násilné deportácie prebiehali od jesene 1944 do leta 1945 a v oblasti východného Slovenska uvádzajú dáta desaťtisíc občanov odvlečených do sovietskych pracovných táborov.
„Oslobodenie znamenalo zároveň deportácie. To je jeden z dôvodov, prečo sa postaviť k námestiu čestne,“ vravel prozaik poslancom.
Sovieti nás neoslobodili, ale okupovali, tvrdia účastníci augustovej spomienky Čítajte Vidia skresľovanie
Na návrh poslanca Michala Djordjeviča (nezávislý) vystúpil aj predseda oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Košice Ján Dianiška.
Podľa neho zastupuje členov, ktorí tu žijú a často majú 70 rokov a viac.
Z návrhu na zmenu názvu sú znepokojení, vidia v ňom hrubú snahu o skresľovanie dejín.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
