KOŠICE. Je rok 1931. Medzi bežcami na štarte košického maratónu stojí argentínsky atlét Juan Carlos Zabala, vo svojej domovine prezývaný aj zdrobneninou Zabalito.

Je sychravý a chladný októbrový deň. Krátko pred štartom sedí bežec zababušený do deky v drevenej kabínke na štadióne Košického atletického klubu.

Prisadne si k piecke, ale aj tak sa trasie. V tom čase nevie, že zabehne na svoju dobu nevídaný čas 2:33:19.

Za Zabalom dobehne ako druhý maďarský vytrvalostný bežec József Galambos. V roku 1932 sa už Galambos stáva víťazom na košickej trati s časom 2:47:56.

Bol to jeho opakovaný triumf, vyhral aj v rokoch 1927 a 1928, a aj v roku 1933, Celkovo tak v Košiciach získal prvé miesto štyrikrát, čo sa do dnešných dní v metropole východu žiadnemu bežcovi už nepodarilo.

Rok 1961. Cieľovou rovinou prebieha vôbec najslávnejší maratónec, aký kedy žil, Etiópčan Abebe Bikila. Jeho výsledný čas je 2:20:12.

Dav buráca. Nový tridsaťtisícový košický štadión Lokomotívy je nabitý a trať lemujú hustejšie špaliere než predtým aj potom.

Veď dovtedy úplne neznámy bodyguard etiópskeho cisára len rok predtým triumfoval na rímskej olympiáde.

Historické stopky z košického maratónu (5 fotografií)

Kúpa z košickej Hlavnej

Troch fenomenálnych bežcov spája popri ich nespornom talente a účasti na košickom maratóne tiež fakt, že ich športový úspech odmerali jedny a tie isté švajčiarske stopky.

Košický športový nadšenec, šermiar a organizátor maratónu Oto Lewith ich kúpil na Hlavnej ulici v Košiciach od obchodníka Winrothera.

Od toho času ich na maratóne každý rok používal. Po Otovi Lewithovi ich zdedil jeho syn Rudolf. Ten spolu s rodinou emigroval v roku 1982 do Austrálie.

Stopky ostali v košickom byte. Keď Rudolf Lewith navštívil v roku 2018 Košice, na jeho prekvapenie mu ich vtedajší sused vrátil.

Keď totiž emigroval, byt Lewithovcov štát skonfiškoval a pridelil inej rodine. Eštébaci z neho všetky veci vyhodili do smetí. Susedovi sa podarilo zachrániť vzácne stopky.

Rudolf Lewith sa tento rok opäť vráti do Košíc. Pricestuje z ďalekého Melbourne, aby stopky vrátil do mesta, ktoré v nedeľu prvého októbra oslávi stý ročník vzniku Medzinárodného maratónu mieru.

Jedno patrí k druhému

Lewith vo videu pri príležitosti tohto okrúhleho jubilea hovorí, že košický maratón je súčasťou jeho života, pretože sa po boku otca podieľal na príprave športového podujatia, „ktoré sa stalo najstarším maratónom v Európe a vytvorilo súčasť histórie Košíc.“

Pokračuje, že tak ako maratón patrí Košičan, patria stopky k maratónu. Vymenúva, že merali časy známych bežcov. Okrem už spomenutého Zabalu, Bikilu či Galambosa aj napríklad Pavlovi Kantorekovi či Václavovi Chudomelovi.

„Môj otec nimi od roku 1930 opakovane meral čas, neskôr 5. a 40. kilometer. Naposledy som ich použil ja v roku 1981 ako časomerač maratónu. Potom boli po vydrancovaní môjho bytu nájdené v smetnom koši. Zaujímavosťou týchto stopiek je, že prežili druhú svetovú vojnu a niekoľko desaťročí prispievali k meraniu maratónskeho behu.“

Rudolf Lewith sa tiež v dokrútke vracia k roku 1931, kedy Zabala získal zlato a zapísal si nový traťový rekord. V roku 2018 pre košice:dnes povedal, že jeho otca Ota kvôli tomuto ročníku celý život škrela jedna vec.

„Podľa jeho rozprávania v skutočnosti dosiahol Zabala ešte lepší čas, vraj hlboko pod 2 hodiny a 30 minút. Organizátori na čele s Bukovským sa však báli, že takému výkonu by nikto neuveril a svet by spochybnil buď dĺžku trate, alebo presnosť merania času, tak mu oficiálne vyše tri minúty pridali…“

Argentínsky bežec bežal už na druhý deň na neexistujúcom štadióne Košického atletického klubu na dnešnej Južnej triede hodinovku.

„Jeho výkon podľa môjho otca potvrdil, že reálne mohol maratón zabehnúť pod dve a pol hodiny. Lepší čas ako v Košiciach zabehol aj o rok na olympiáde v Los Angeles, kde dosiahol výkon niečo málo nad 2 hodiny a 31 minút,“ zaspomínal si Rudolf Lewith.

(zdroj: MMM)

Vzácny dar pre Košice

Dnes hovorí, že síce okolo tohto času vznikol spor, avšak platil a určite nebol nikým vylepšovaný ani spochybňovaný. „Všetko je už dnes prikryté časom a patrí k príbehom a historkám maratónu v Košiciach.“

Newith ozrejmuje, že v predvečer stého výročia, teda v sobotu, venuje vzácne rodinné dedičstvo do zbierky Východoslovenského múzea, aby „tam medzi ostatnými vystavovanými predmetmi predstavovali súčasným účastníkom skutočnosti uplynulých rokov.“

Rodák z Košíc si chce tiež svojou prítomnosťou uctiť zakladateľa košického maratónu Vojtecha Bukovského i ďalších, ktorí prispeli „k tomuto dnes už veľkolepému športovému podujatiu.“

Lewith dopĺňa, že so súhlasom organizátorov budú vzácne historické stopy ešte raz neoficiálne použité na meranie času.

Najstarší Košičan na trati

Do štartu 100. ročníka Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach ostávajú posledné dni. Prípravy vrcholia a bežeckú atmosféru už v metropole východu naplno cítiť.

Na svoj ďalší polmaratón, ktorý pridá do svojej širokej zbierky, sa teší Milan Poláček, ktorého možno suverénne pasovať za najstaršieho Košičana na trati.

Na konte má deväť košických maratónov, okúsil maratónske trate po celej Európe i v New Yorku. Naposledy bežal celú maratónsku dĺžku ako šesťdesiatnik. Potom presedlal na polovičné trate. Jeho najlepším výsledkom bol čas 1:34.

Košičan priznáva, že so stupňujúcim sa vekom a taktiež po covidovej prestávke už kondícia nie je tým, čím kedysi. Pred pandémiou si udržiaval čas okolo 2:18, po nej beháva do cieľa v čase 2:45, čo je pri jeho veku výborný limit.

Poláček vraví, že už ani veľmi netrénuje, ale vie, že polmaratónsky limit troch hodín dokáže dodržať. V hlave si totiž počas behu nesie dobrý pocit, ktorý nastane po dobehnutí.

„Robím to kvôli atmosfére. Ten pocit, keď prejdete cieľom, všetko z vás spadne, cítite sa ako v siedmom nebi. To je pre mňa dôležité.“

Byť v Košiciach a nebehať maratón? Hriech

Poláček sa udržiava v dobrej kondícii bicyklovaním. „Je tam rýchlosť, tú si užívam.

Vďaka pravidelnému športovaniu sa cíti dobre. „Na srdce je dobré behať, tak to stále skúšam. Na prehliadky veľmi nechodím. Myslím, že všetko funguje ako má, keď sa pri behu cítim fajn a stále ešte zabehnem aj polmaratón.“

Spomína si aj na časy, kedy sa maratón behal z Košíc do Sene a späť. „Videl som vtedy bežcov a boli v strašnom stave, aspoň sa mi tak zdalo. Nič mi to nepovedalo.“

Sympatické na ňom je, že s behaním dlhých tratí začal až v päťdesiatke. Presvedčil ho jeho kamarát, už nebohý košický ultravytrvalec Milan Furín.

„Povedal mi, že keď zvládnem a odbehnem polmaratón, odbehnem aj maratón a tak aj bolo,“ smeje sa.

Beh je ako každý šport o prekonávaní samého seba. Poláček napríklad musel siahnuť na dno svojich síl počas maratónu v New Yorku. Na jednom z mostov sa mu podarilo počas behu našľapnúť tak nešťastne, že si natrhol malíček.

„To ma ešte viac nabudilo, dobehol som do cieľa so zranením a potom mi to v nemocnici zašívali.“

Prečo sa ani v tomto veku nevie vzdať účasti na košickom maratóne? „Lebo som Košičan a hovorím si, byť v Košiciach a nebehať maratón, to by bol hriech. Košický maratón proste k životu Košičanov patrí.“

Najstarší účastník na oddychu po operácii

Vlani si 86-ročný Prešovčan Jozef Štec zabehol štafetu spolu so svojimi vnukmi. Maratón sa konal 2. októbra, o deň na to oslávil narodeniny.

Aktívny športovec, milovník bežkovania a atletiky svojich vnukov na 99. ročník prihlásil bez ich vedomia, čím ich síce prekvapil, ale aj namotivoval.

Tento rok mohol byť Jozef Štec absolútne najstarším účastníkom košického maratónu. Pôvodný plán odbehnúť opäť s vnúčatami štafetu mu prekazil zdravotný stav.

Má vymenený ľavý kĺb, na behanie si tak musí počkať. Rodinná štafeta tak vyrazí bez neho, k vnukom sa pridá neter z Košíc.

Štec má v pláne ísť si zabehať hneď, ako mu to zdravie dovolí. Po prvej operácii kĺbu na pravej nohe sa postavil na nohy, ďalej behával i bežkoval.

„Ak aj teraz pôjde všetko tak dobre ako pred šiestimi rokmi s pravým kĺbom, po pol roku by som mohol zase začať športovať,“ nádeja sa Prešovčan.

Účastníkov maratónu pozdravuje do Košíc s odkazom, že bude všetkých povzbudzovať pri televíznej obrazovke. „Ak šťastie dá, možno sa nechám aj priviezť do Košíc,“ dodal aktívny senior.

Pod záštitou prezidentky

Stý ročník Medzinárodného maratónu mieru so sebou prináša viacero jeho zaujímavých faktov dokresľujúcich veľkosť a rozmanitosť. Organizátori ich prezradili.

Podujatie sa koná pod záštitou prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej. Ako už vyplýva z vyššieho uvedeného počtu štartovacích čísel, košickými ulicami pobeží v rôznych disciplínach 17-tisíc bežcov, ktorí pochádzajú z 59 krajín.

Podujatie bude vysielané naživo v priamom prenose na Športe RTVS. Projekt Po stopách maratónskych legiend je venovaný Františkovi Višnickému pri príležitosti 40. výročia od jeho prvého víťazstva v Košiciach.

Medzi čestnými hosťami 100. ročníka budú i olympijskí víťazi Robert Korzeniowski, Gabriella Szaboová, Matin Koukal, Anastasia Kuzminová a Matej Tóth.

Do skupiny elitných atlétov Medzinárodného maratónu mieru 2023 je zaradených celkom 21 bežcov z viacerých krajín.

Traťové rekordy

V Košiciach sa uskutočnia aj Majstrovstvá Slovenska v maratónskom behu.

Viac ako 10 hudobných pódií bude umiestnených na trati, aby tak povzbudili bežcov a zabavili divákov.

Najviac zahraničných bežcov do Košíc prichádza z Poľska, Česka, Maďarska, Francúzska, Nemecka, Srbska a Veľkej Británie.

V celom štartovom poli je 66 percent mužov a 34 percent žien. V nedeľu 1. októbra bude do maratónskeho diania zapojených viac ako 1400 usporiadateľov, dobrovoľníkov, policajtov a záchranárov

Držiteľmi platných traťových rekordov sú Lawrence Kimayo výkonom 2:07:01 z roku 2012 a Margaret Agai s výkonom 2:24:04 z roku 2022.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári