KOŠICE. V kauze kritizovaného 30-miliónového osemročného prenájmu mechanizmov na letnú a zimnú údržbu Správou ciest Košického samosprávneho kraja (SC KSK) sa neustále vyplavujú na povrch nové a nové skutočnosti, ktoré vyvolávajú ešte viac pochybnosti o jeho ekonomickej výhodnosti či nevyhnutnosti.
Korzár už nedávno vyvrátil okrem iného aj jeden z kľúčových pilierov obhajoby takéhoto spôsobu zabezpečenia 73 nákladných vozidiel, traktorov a ďalších strojov, ktorý verejne prezentoval predseda KSK Rastislav Trnka (nezávislý).
Argumentoval, že župní cestári si nemohli zobrať úver alebo uzavrieť zmluvu na finančný lízing s prevodom techniky do vlastníctva po jeho skončení, lebo by sa tieto transakcie započítali do dlhovej služby a župa by už nespĺňala ani zákonom stanovenú maximálnu mieru zadlženia.
Za jediný možný spôsob získania techniky označil operatívny lízing, pri ktorom zmluva neobsahuje možnosť jej odkúpenia.
Ako však vysvitlo, Trnka nehovoril pravdu, lebo finančný lízing sa rovnako ako ten operatívny do dlhovej služby vôbec nezapočítava.
A ak je správny výklad zákona, ktorý nám najnovšie takisto poskytli z ministerstva financií, neobstojí ani ďalší z kľúčových pilierov obhajoby tohto kontroverzného biznisu.
Porovnali sme tiež všeobecne platné pravidlá operatívneho lízingu so zmluvou, ktorú vlani v máji uzavrela Správa ciest KSK s košickou spoločnosťou Tempus-Trans. Z tohto porovnania vychádza niekoľko problematických nezrovnalostí.

Trišč: Finančný lízing nedovoľuje zákon
Generálny riaditeľ Správy ciest KSK Anton Trišč vysvetľoval v auguste krajským poslancom, že odkúpenie techniky nemohli dať priamo do zmluvy s Tempusom, lebo to neumožňoval zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
„Príspevková organizácia môže uzatvárať zmluvu o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci, ak nájomné bude uhrádzať z vlastných zdrojov alebo z prostriedkov Európskej únie a z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie,“ zacitoval Trišč na krajskom zastupiteľstve zo zákona, ktorý sa týka aj správy ciest ako príspevkovej organizácie košickej župy.
Reagoval tak na kritiku časti krajských poslancov, že cestári zaplatia obrovskú sumu 30 miliónov eur s DPH za prenájom techniky a tá po ôsmich rokoch splácania ani neprejde do ich vlastníctva.
Správa ciest KSK si zjavne vyložila zákon tak, že zmluvu o nájme s právom kúpy (finančný lízing) by mohla uzavrieť iba vtedy, keby nájom súvisel so spoločnými programami Slovenskej republiky a Európskej únie, čo nebol tento prípad.
Trišč zároveň zdôrazňoval, že mesačné splátky budú uhrádzať výlučne z vlastných zdrojov, teda že na to nepoužijú žiadne financie z príspevku od župy.

Rezort financií si myslí opak
O vysvetlenie ustanovenia zákona sme teraz požiadali ministerstvo financií.
V prvej odpovedi z tlačového odboru ministerstva je prakticky iba zopakované celé znenie ustanovenia a navyše ešte podčiarknutá spojka „alebo“.
Z takejto odpovede však nebolo jednoznačné, či podčiarknuté „alebo“ má znamenať, že zmluvu o nájme s právom kúpy (finančný lízing) mohli cestári uzavrieť, keďže splátky uhrádzajú z vlastných zdrojov a teda že sa ich v takom prípade netýka časť ustanovenia zákona za spojkou „alebo“ o podmienke spoločných štátnych a európskych programov.
Na rezort financií sme sa obrátili opäť a požiadali o jednoznačnú odpoveď. V tej druhej už zvýraznili celú prvú časť ustanovenia len po „alebo“, teda to, že „v zmysle tohto ustanovenia príspevková organizácia môže uzatvárať zmluvu o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci, ak nájomné bude uhrádzať z vlastných zdrojov“.
Z tlačového odboru zároveň upozornili, že ministerstvo „nie je kompetentné poskytovať metodický výklad príslušných ustanovení zákona o rozpočtových pravidlách“.
Záväzný výklad zákona, ale iba pre nimi konkrétne prejednávaný prípad, je v kompetencii všeobecných súdov. Všeobecný záväzný výklad zákona pre všetkých podáva len Ústavný súd SR.
Ak je aj výklad zákona od ministerstva správny, popiera tvrdenia Trnku i Trišča, že im zákon nedovoľoval uzavrieť zmluvu o finančnom lízingu.
Jeho výhodou oproti operatívnemu lízingu je pritom okrem iného, že priamo v zmluve by boli zakotvené záväzné podmienky, za akých by sa previedla technika do vlastníctva cestárov.
Nájomná zmluva s Tempusom vôbec nerieši možnosť odkúpenia, teda ani jeho podmienky a cenu.

Finančný verzus operatívny lízing
Oslovili sme generálneho tajomníka Asociácie leasingových spoločností (ASL) Slovenskej republiky Richarda Hollého, aby stručne vysvetlil rozdiel medzi spomínanými typmi lízingu (prenájmu) a aby vo všeobecnosti popísal, čo by mala štandardne obsahovať každá zmluva o operatívnom lízingu.
Ako zdôraznil hneď na začiatku, kľúčová vec je vybrať si správnu lízingovú spoločnosť.
„Naša asociácia združuje 25 lízingových spoločností, ktoré sa zaviazali dodržiavať etický kódex a pravidlá korektného správania sa ku klientom.“
Hollý uviedol, že účelom finančného lízingu je nadobudnutie vlastníctva. Nájomca teda už na začiatku vstupuje do nájomného vzťahu s tým, aby sa na konci stal vlastníkom predmetu nájmu, napríklad vozidla.
„Najprv zaplatí akontáciu. Je to časť z obstarávacej ceny auta, tzv. prvá zvýšená splátka, ktorá býva zväčša od 10 percent vyššie. Potom platí nájomca mesačné splátky. Na konci splácania doplatí dopredu dohodnutú odkupnú cenu (spravidla symbolická vo výške desiatok či stoviek eur – pozn. red.) a vozidlo prejde do jeho vlastníctva.“
Ako pokračoval, operatívny lízing je zas určený predovšetkým pre nájomcov, ktorí sa na konci splácania nechcú stať vlastníkmi vozidla, len ho chcú počas zmluvnej doby využívať.
„Po jej uplynutí ho vrátia a prenajmú si trebárs ďalšie nové vozidlo. Výhoda je v tom, že sa pri operatívnom lízingu neplatí spravidla akontácia, takže na začiatku nemá nájomca žiadne dodatočné náklady. Všetky náklady, spojené s prevádzkou vozidla, znáša lízingová spoločnosť, ktorá si ich zahŕňa do mesačných splátok.“
Na rozdiel od finančného lízingu tak nájomca neuhrádza sám priamo zákonné ani havarijné poistenie, cestnú daň, rôzne ďalšie služby či servis, ale predpokladané náklady na ne rozkladá lízingová spoločnosť rovnomerne do mesačných splátok za celú dobu lízingu.

Už mesiac nie sú schopní ukázať ceny techniky
Korzár si preštudoval viacero zverejnených zmlúv na operatívny lízing vozidiel, ktoré uzavreli samosprávne a štátne orgány i organizácie.
V niektorých zmluvách bola a v niektorých nebola uvedená obstarávacia cena vozidla, teda koľko by stálo, keby sa rovno kupovalo.
Nenašli sme ju ani pri jednom zo 73 prenajatých mechanizmov v zmluve medzi krajskými cestármi a Tempusom.
Verejný obstarávateľ nestanovil ani v súťažných podkladoch tendra, aby záujemcovia uviedli obstarávacie ceny aspoň vo svojich ponukách.
O poskytnutie cien sme preto požiadali Trnku ešte v závere augusta počas jeho tlačovej konferencie „k opakovaným klamstvám ohľadom obstaranej techniky na Správe ciest KSK prostredníctvom operatívneho lízingu“.
„Ja nič také nemám. Asi to majú na správe ciest. Dáme vám na to odpoveď,“ sľúbil župan, že nám tieto ceny pozháňajú.
Napriek opakovanej žiadosti, naposledy z piatka, nám ich nebol schopný alebo ochotný Trnka poskytnúť ani po mesiaci.
„Po zhromaždení všetkých potrebných informácií sa radi vyjadríme tak, ako sme sľúbili,“ reagovala v piatok hovorkyňa KSK Anna Terezková na našu otázku, či sa im už konečne podarilo nájsť tie obstarávacie ceny a či odpovedia aj na naše ďalšie otázky, ku ktorým potrebovali vraj dať vypracovať nejaké analýzy.

Tajomník asociácie: Mimoriadne zvláštne
Hollý nám bez akejkoľvek súvislosti s cestárskou zákazkou ozrejmil, že „nájomca musí poznať obstarávaciu cenu vozidla, lebo práve od nej sa odvíjajú všetky ostatné parametre operatívneho lízingu, ako sú jeho celková suma, mesačné splátky aj zostatková hodnota vozidla“.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári