KOŠICE. Nasledujúca zastávka: Námestie citadely. Aj tak by mohli v budúcnosti ohlasovať autobusy a električky súčasné Námestie osloboditeľov v Košiciach.
Volanie po zmene sa začalo po ruskej agresii na Ukrajine, v lete začali aktivisti petíciu za jeho premenovanie na Námestie legionárov.
Vyvolala ďalšiu petíciu oponentov, ktorá žiada zachovanie aktuálneho názvu.
Ten sa pre jeden z hlavných dopravných uzlov používa už vyše sedemdesiat rokov.
Časť obyvateľov prevažne maďarskej národnosti inklinuje k pomenovaniu Alžbetino námestie, v diskurze sa objavili aj verzie Námestie času alebo Námestie slobody.

Chcú zmenu
Aj vedenie mesta je zmene aktuálneho názvu naklonené, názvoslovná komisia sa však chce oprieť o celospoločenskú diskusiu a odborné názory.
Tie zaznejú v najbližších dňoch na pôde Archívu mesta Košice počas kolokvia.
Historici zo Spoločenskovedného ústavu Slovenskej akadémie vied v Košiciach sa prikláňajú k potrebe premenovania Námestia osloboditeľov v Košiciach, ale nesúhlasia s návratom k pomenovaniu Legionárske námestie, ktoré už v minulosti nieslo.
Pre centrálny urbánny priestor navrhujú neutrálne pomenovanie, ktoré by neštiepilo spoločnosť, a to Námestie citadely.
„Považujeme za potrebné pomenovať tento priestor názvom, ktorý je nadčasový, ideologicky neutrálny a ukotvený v miestnej topografii a stavebnom vývoji mesta,“ zhodli sa odborníci.
Namiesto trhu prvomájové oslavy
Ako by sa malo volať Námestie osloboditeľov?
Hlasovanie otvorené:
od: 14.10.2023 18:00
Podľa Patrície Fogelovej je prípad košického námestia príkladom toho, ako dokážu rôzne politické režimy a ideológie zneužívať verejné priestranstvo pre svoje vlastné ciele a tým meniť jeho funkciu.
Priestranstvo bolo pôvodne trhoviskom. Neskôr priestorom, ktorý slúžil najmä na politické účely a dejisko politických manifestácií.
Fogelová pripomína, že námestie nieslo v prvej polovici 20. storočia celkovo štyri rôzne názvy.
„Terajší názov Námestie osloboditeľov odkazuje na jeho prepojenie s Pamätníkom vojakov Sovietskej armády, ktorý tam bol postavený v júli 1945.“
V súdobom verejnom diskurze rezonoval predovšetkým boj proti fašizmu a tiež nové usporiadanie etnických vzťahov v meste.
Košice boli totiž počas vojny súčasťou Maďarska a Maďari boli podľa povojnovej vlády zodpovední za rozbitie Československa.
Pamätník bol preto v tom čase podľa nej aj symbolickým vymedzením sa voči fašizmu aj voči šesťročnej maďarskej okupácii a jeho postavenie je potrebné chápať v kontexte dobovej spoločenskej objednávky.
„Zároveň však treba jedným dychom dodať, že priestor námestia začal veľmi skoro slúžiť najmä záujmom komunistov,“ uvádza historička.
Konali sa tam už prvomájové oslavy v roku 1945, teda ešte pred postavením pamätníka.

Apolitický názov
Názov námestia sa však až do nástupu Komunistickej strany Československa k moci vo februári 1948 nemenil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári