KOŠICE. Doterajší príbeh plánu na vypracovanie štúdie realizovateľnosti predĺženia diaľnice D1 až po ukrajinskú hranicu z dielne Košického samosprávneho kraja (KSK) evokuje dojem, že keď sa chcú minúť státisíce eur z verejných peňazí, tak od toho neodrádza ani pominutie pôvodnej potreby ich použitia.
A to si len pred pár dňami poťažkal košický župan Rastislav Trnka (nezávislý), že zostavenie rozpočtu na tento rok považuje za zázrak a na nové investičné projekty mohli vyčleniť iba 2,5 milióna eur.
Pritom ďalších 500-tisíc eur je stále viazaných v neziskovej organizácii Dopravná infraštruktúra KSK, ktorá vznikla hlavne práve pre to, aby zabezpečila vypracovanie krajskej štúdie.
A to napriek tomu, že Národná diaľničná spoločnosť (NDS) už finišuje so svojou vlastnou štúdiou k diaľnici na Zemplíne a financuje ju prevažne z eurofondov.
Trnkova štúdia diaľnice skončila v šuplíku, vymyslel inú. Štát o takej ešte nepočul Čítajte Nevycúvali, naopak, ešte založili aj neziskovku
Všetko sa to začalo, keď krajské zastupiteľstvo požiadalo uznesením vo februári 2021 župana Trnku o vypracovanie štúdie, ktorá by bola použiteľná pre realizáciu výstavby úseku diaľnice D1 z Bidoviec v okrese Košice-okolie po ukrajinskú hranicu.
Ich podmienkou však bolo, že sa má vypracovať až v prípade, ak „takáto štúdia nebude zabezpečená zo strany Ministerstva dopravy a výstavby SR“.
Presne takisto to verejne prezentoval počas diskusie aj Trnka.
Zámerom bolo urýchliť výstavbu diaľnice a vyvinúť zdola tlak na štát, ktorý ešte vtedy nezačal obstarávať svoju štúdiu ani po rokoch príprav.
V decembri 2021 vyčlenili poslanci na župnú štúdiu v rozpočte na rok 2022 sumu 500-tisíc eur.
Nemal ju však zabezpečovať Úrad KSK, ale zastupiteľstvo založilo najmä na tento účel neziskovú organizáciu Dopravná infraštruktúra KSK.
V tom čase sa však už štátna NDS chystala na vysúťaženie zhotoviteľa jej vlastnej štúdie, takže vedenie i poslanci KSK konali proti vlastnému uzneseniu, že krajský dokument dajú vypracovať len vtedy, ak ho nezabezpečí štát.
Trnka to obhajoval tým, že diaľničiari idú robiť multimodálnu štúdiu, takže už nepovažujú za prioritu diaľnicu, ale skôr „rozšírenie cesty I. triedy v niektorých častiach, posilnenie vlakových alebo autobusových spojení a podobne“.
Podľa neho mala byť navyše štúdia štátnej akciovej spoločnosti hotová až koncom roka 2023, čo „celý proces zbytočne predĺži“.
Kraj chcel konať urýchlene, vlastný dokument zrealizovať skôr a so zameraním výlučne na diaľnicu.
Z radov poslancov zazneli len ojedinelé obavy, že župný päťstotisícový dokument nebude nikto potrebovať, skončí niekde v šuplíku či koši, a prokuratúra alebo iné štátne kontrolné orgány budú považovať zbytočne vyhodené peniaze na štúdiu za neoprávnené nakladanie s verejnými financiami, lebo diaľnice nespadajú do kompetencie samosprávnych krajov.
Trnka sa štúdie o diaľnici na Ukrajinu nevzdáva, Doležalovi ju rád posunie Čítajte Trnku nestopli ani kroky diaľničnej spoločnosti
Diaľničiari napokon vyhlásili v januári 2022 verejnú súťaž na vypracovanie multimodálnej štúdie realizovateľnosti.
Na rozdiel od KSK však nemienili financovať tento dokument z vlastných zdrojov, ale prevažná časť zákazky s predpokladanou hodnotou 750-tisíc eur bez DPH sa mala hradiť zo zdrojov Európskej únie.
Trnka ani vtedy o stopnutí prípravy krajskej štúdie a o presunutí 500-tisíc eur na krytie iných záležitostí neuvažoval. Trval na tom, že na rozdiel od kraja hľadá NDS odpoveď, ako diaľnicu nestavať.
Hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková odmietla vtedy v reakcii pre Korzár spochybňovanie ich štúdie zo strany kraja. Ozrejmila, že jej objektivitu „skontroluje Útvar hodnoty za peniaze a európsky Jaspers – Spoločná pomoc na podporu projektov v európskych regiónoch“.
Vtedajší generálny riaditeľ diaľničnej spoločnosti Vladimír Jacko to v júli 2022 v Michalovciach povedal už jednoznačne: „Ich štúdia (krajská – pozn. red.) bude bezpredmetná. Naša je tá, od ktorej sa bude odvíjať celý projekt stavby diaľnice alebo alternatív. Bude sa postupovať podľa štúdie NDS,“ zdôraznil.
Štát nekoná, my áno. Ako skončila Trnkova štúdia diaľnice na Zemplín v zásuvke Čítajte Keď netreba takú štúdiu, tak bude iná
Krajské zastupiteľstvo aj tak nezrušilo svoje uznesenie spred dvoch rokov o potrebe štúdie, ale 27. februára 2023 ho iba zmenilo a po novom požiadalo župana o zabezpečenie vypracovania bližšie nešpecifikovanej štúdie a „podporných analytických dokumentov, podkladov a štúdií“.
V dôvodovej správe sa uvádzalo, že sa to takto dohodlo na základe rokovaní medzi vedením kraja, ministerstva a diaľničiarov.
Ako vyplýva zo zápisnice z rokovania zastupiteľstva, nikto z poslancov sa nespýtal, aké konkrétne „podporné analytické dokumenty, podklady a štúdie“ to chce vlastne župa zafinancovať a či je na to potrebná celá vyčlenená suma 500-tisíc eur, teda rovnaká čiastka ako na jej pôvodne zamýšľanú štúdiu.
A takto poslanci rozhodli v čase, keď už bolo známe, že za celú komplexnú multimodálnu štúdiu zaplatí NDS vysúťaženému dodávateľovi, teda Dopravoprojektu, necelých 590-tisíc eur bez DPH.
Trnka trvá na krajskej štúdii za 500-tisíc, hoci ju robia už aj diaľničiari Čítajte Ministerstvo: Takáto štúdia ešte nebola použitá...
Z ministerstva dopravy Korzáru vtedy upresnili, že mu župa pripraví podpornú socio-ekonomickú analýzu dopadov nevybudovania diaľnice na tento kraj.
„Takáto štúdia ešte nebola použitá, ministerstvo dopravy ani Národná diaľničná spoločnosť totiž neanalyzujú dopady nevybudovania diaľnice alebo inej cestnej infraštruktúry a neevidujeme ani metodiku, ktorá by takýto typ štúdií upravovala,“ priznali z komunikačného oddelenia rezortu dopravy.
Z tohto vyjadrenia teda nevyplývalo, že by takúto analýzu od KSK potrebovali a dokázali ju nejako aj využiť.
Dôvodová správa úradu kraja pre poslancov k navrhovanej zmene uznesenia však navádzala k tomu, ako keby k potrebe župnej analýzy dospeli spoločne všetky tri strany počas vzájomného rokovania.
Ministerstvo i diaľničiari pritom už od októbra 2022 intenzívne medializovali, že kvôli vojne na Ukrajine sa stáva predĺženie diaľnice D1 v plnom profile na našu východnú hranicu jednou z priorít štátu.
To samo osebe vyvracia potrebu robiť ešte nejakú analýzu dopadov nevybudovania diaľnice.
Trnka ani vlani v marci nepriznal, že už krajská analýza nemá význam. Naopak, označil ju za erudovaný a hodnoverný dokument, ktorý má preukázať, o čo všetko „môže východ Slovenska prísť v podobe premrhaných investícií a príležitostí, ak sa tento diaľničný úsek urýchlene nedobuduje“.
Informoval zároveň, že neziskovka zatiaľ žiadne financie neminula.
Pôvodne malo byť verejné obstarávanie vyhlásené v druhom štvrťroku 2022 a víťaz mal dodať štúdiu do deviatich mesiacov od podpisu zmluvy. Celý proces však pozastavili a súťaž ani nevyhlásili.
Košická župa chce urýchliť výstavbu diaľnice na Zemplín. Trnka: Je to horúci zemiak Čítajte Diaľničiari už finišujú, ale župan to stále nevzdal
Sumu 500-tisíc eur mala podľa pôvodnej zmluvy o poskytnutí dotácie použiť neziskovka Dopravná infraštruktúra najneskôr do konca októbra 2023.
„Verejné obstarávanie zatiaľ vyhlásené nebolo a to z dôvodu, že nezisková organizácia Dopravná infraštruktúra KSK očakáva výsledky Analýzy prínosov a nákladov, tzv. Cost-benefit analysis, ktorú momentálne zabezpečuje NDS. Na základe jej výsledkov bude známy aj ďalší postup organizácie a termíny,“ ozrejmila Korzáru hovorkyňa kraja Anna Terezková koncom októbra vtedajší aktuálny stav.
Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru) v závere februára avizoval počas výjazdového zasadnutia vlády v Michalovciach už skoré dokončenie realizovanej štúdie, ktorú si dala vypracovať NDS, a uhradí ju prevažne z eurofondov. Pôvodne mala byť dokončená do konca minulého roka.
Trnku ani to nepresvedčilo, aby od svojho zámeru ešte z februára 2021 definitívne upustil.
„Vláda sa snaží posunúť dobudovanie diaľnice na Zemplín. Hlavne sa to týkalo štúdie realizovateľnosti, kde je aj kraj pripravený dorobiť druhú časť štúdie, ak nevyjde z tej, ktorá sa aktuálne robí,“ uviedol košický župan po spomínanom rokovaní s ministrami na Zemplíne pre TV Markíza.
Tvrdil, že interné mechanizmy transparentnosť ustrážia
Celý príbeh dokresľuje aj to, že si župa predovšetkým kvôli svojej štúdii ešte v decembri 2021 vytvorila spomínanú neziskovú organizáciu.
Na našu otázku, prečo nemôže obstarať krajskú štúdiu rovno Trnkov úrad, ktorého činnosť je možné priamo verejne kontrolovať na rozdiel od neziskovky, odpovedal župan v minulosti takto: „Transparentnosť bude zabezpečená internými kontrolnými mechanizmami KSK.“
Ako sa neskôr odhalilo, transparentnosť nezabezpečili interné kontrolné mechanizmy KSK ani vtedy, keď samotný župný úrad alebo Správa ciest KSK predražene vo svojej réžii obstarali bezkontaktné prechodové teplomery. Vyústilo to až do trestného stíhania Trnkových podriadených pre zločin machinácií pri verejnom obstarávaní.
V cestárskej kauze predraženého nákupu štyroch tatroviek zas dospelo vyšetrovanie až tak ďaleko, že jedným z obvinených sa v polovici februára 2023 stal priamo aj samotný župan.
Dozornú radu asi kreovali v rozpore so zákonom
Na krajskom zastupiteľstve vlani v októbri došlo na prvý pohľad k nenápadnej zmene štatútu Dopravnej infraštruktúry KSK.
V dôvodovej správe k materiálu pre poslancov sa táto zmena vysvetľovala tým, že je potrebné zosúladiť štatút tejto neziskovky so štatútmi ostatných neziskových organizácii zriadených krajom a aj so zákonom o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.
Poslanci napokon schválili, že z článku VI štatútu sa vypustil bod 10, ktorý podmieňoval rozhodnutie správnej rady o použití zisku a úhrade strát vrátane určenia spôsobu ich vysporiadania, o zrušení, zlúčení, splynutí alebo rozdelení organizácie, o voľbe a odvolaní členov dozornej rady a o voľbe a odvolaní riaditeľa predchádzajúcim schválením zakladateľom – zastupiteľstvom KSK.
Argumentovalo sa tým, že pri iných krajských neziskovkách takáto podmienka na predchádzajúce schválenie poslancami nie je a „nemá ani oporu v zákone“.
Korzáru potvrdil rozpor spomínaného bodu v štatúte so zákonom nedávno aj dlhoročný odborník na poradenstvo pre neziskové organizácie, ktorý sa najprv vyjadril k tejto téme, ale po čase si to rozmyslel a odoprel nám súhlas na ich zverejnenie pod jeho menom, lebo sa „nechcel dať zatiahnuť do politického boja“.
Ako nám však potvrdil, poslanci mohli mať v súlade so zákonom zachované aspoň právo na menovanie a odvolávanie členov dozornej rady ako kontrolného orgánu.
To však len v prípade, že by bola kompetencia zastupiteľstva navrhovať správnej rade určitý počet kandidátov na zvolenie do dozornej rady uvedená v zakladacej listine neziskovky.
Lenže do návrhu zakladacej listiny túto zákonnú možnosť župný úrad z neznámych dôvodov nedal a bez nej ju aj schválili krajskí poslanci.
V zmysle zákona teda mohlo zastupiteľstvo kraja ako zriaďovateľ neziskovky menovať iba ustanovujúcich členov dozornej rady.
Štatút však v rozpore so zákonom až do jeho zmeny vlani v októbri umožňoval nielenže navrhovať kandidátov na členov dozornej rady správnej rade, ale naďalej ich priamo menovať.
Po župných voľbách 2022 prijalo v tomto duchu novozvolené zastupiteľstvo vlani vo februári uznesenie, že „odvoláva“ prvých členov dozornej rady neziskovky a „vymenúva“ za členov podpredsedu župy Karola Patakyho (Aliancia), poslanca Slavomíra Borovského a opätovne sa do nej dostal poslanec Igor Petrik (obaja nezávislí).
„Ak to v zakladacej listine uvedené nebolo, bolo v rozpore so zákonom, že to dali do štatútu. A nezákonné potom bolo aj uznesenie poslancov o odvolaní prvých a vymenovaní nových členov dozornej rady, lebo je to výlučná kompetencia správnej rady, ktorá v takom prípade nie je ani nijako viazaná návrhmi zastupiteľstva,“ konštatoval odborník pre Korzár.
Podľa jeho výkladu teda dozorná rada Dopravnej infraštruktúry pôsobí teraz v zložení, ktoré bolo kreované v rozpore so zákonom.
Aj keby chceli poslanci získať späť právomoc rozhodovať o zložení dozornej rady nielen v Dopravnej infraštruktúre, ale aj v ostatných krajských neziskovkách, nie je to možné.
Odborník vysvetlil, že zákon nedovoľuje meniť zakladaciu listinu. Musí zostať zachovaná v tej istej podobe od zapísania neziskovej organizácie do registra počas celej jej existencie.
Úrad KSK odmietol pred časom odpovedať na naše otázky s tým, že všetko vysvetlili už na októbrovom zastupiteľstve. Časť obsahu našich otázok pritom uspokojivo nevysvetlili a časť sa na rokovaní poslancov vôbec ani nepreberala.
Členov dozornej rady už po novom menuje a odvoláva správna rada v zložení župan Rastislav Trnka, riaditeľ Úradu KSK Boris Bilčak a poslankyňa Lenka Kovačevičová (STAN). Členov správnej rady naďalej menuje a odvoláva zastupiteľstvo KSK.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
