VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Talentovaný výtvarník a ešte talentovanejší architekt, diplomat so zmyslom pre humor, pedant oddaný práci a rodine, mimoriadne skromný, zato s geniálnymi nápadmi.
Architekt Pavol Merjavý patril desaťročia k najvýraznejším osobnostiam slovenskej architektúry. Svoje myšlienky, cit pre funkčnosť, materiály, priestor a umenie vštepil desiatkam verejných budov.
Jeho najvýznamnejším dielom je Múzeum Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici, za ktoré bol v roku 1971 ocenený Cenou Dušana Jurkoviča za architektúru.
Dostal vysoké ocenenie od Fondu výtvarných umení, ktoré mu udelilo Cenu Cypriána Majerníka v roku 1974 za výtvarné dielo Pamätník oslobodenia v Skároši. Spoluautorom diela je Juraj Bartusz.
Jeden z najväčších slovenských sochárov má 90 rokov. Pozrite si jeho najznámejšie diela Čítajte S kolektívom ďalších autorov sa stal otcom dvoch košických sídlisk - Dargovských hrdinov a Kuzmányho.
Práve v metropole východu sú umiestnené mnohé jeho ikonické diela, ale tvorba rodáka z Humenného presahuje hranice východného Slovenska. Aj keď práve tam nachádzame najviac z jeho tvorby.
Pavol Merjavý si za mesto svojho pracovného a rodinného života zvolil Košice, v ktorých v uplynulých dňoch vo veku 88 rokov po dlhej chorobe naposledy vydýchol.
Múzeum Tatranského národného parku. (zdroj: tanap.sk)Verný východnému Slovensku
Pavol Merjavý sa narodil 9. februára 1935 v Humennom.
Jeho otec bol umelecký rezbár a stolár, po ktorom pravdepodobne zdedil cit k umeniu. Mama bola domáca.
Do sveta architektúry sa rozhodol vstúpiť počas gymnázia. Na profesionálnu architektonickú dráhu sa dal po odporúčaní svojho triedneho učiteľa.
V roku 1959 promoval s červeným diplomom na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva na Slovenskej vysokej škole technickej. Postgraduál si urobil v Brne.
Veľkú časť svojho pracovného života strávil v Stavoprojekte v Košiciach. Najskôr ako architekt, neskôr na pozícii námestníka riaditeľa.
Od roku 1992 pracoval ako autorizovaný architekt vo vlastnej projektovej kancelárii Merys.
Múzeum TANAP-u. (zdroj: tanap.sk)Manželka mu dala priestor a čas
Do posledných chvíľ bola pri architektovi jeho obetavá manželka Marcela Merjavá.
Život s pracovitým architektom, ktorý neustále prichádzal s novými nápadmi nebol jednoduchý, ale krásny, vraví jeho manželka.
Pár v harmonickom vzťahu prežil dlhých 53 rokov.
„Mal nesmierny talent a silu, o ktorých som vedela, a preto som mu dala priestor, aký potreboval, aby mohol svoje nápady pretaviť do reality. Bol majstrom vo svojom remesle. Nikdy nič nekopíroval, vždy robil nové veci, do každého projektu išiel s novou myšlienkou,“ spomína Marcela Merjavá.
Vraví, že aj napriek časovo náročnej práci si Pavol Merjavý vždy našiel čas na svoju manželku, dvoch synov a šesť vnúčat.
Často trávil čas na chalupe s deťmi a vnúčatami, čo posilňovalo celú rodinu.
V domácnosti vymýšľal rôzne vylepšenia, ktoré im doteraz slúžia.
So synmi trávil čas na Zemplínskej šírave, kde ich učil jachtiť.
Pamätník oslobodenia Skároša (Pavol Merjavý, Juraj Bartusz). (zdroj: Archív)V pracovni sa svietilo dlho do noci
K otcovej práci ako dieťa pričuchol a neskôr sa na rovnakú profesionálnu kariéru vydal jeho syn, architekt Marek Merjavý.
„Do práce bol zahĺbený neustále. Pracoval počas dňa, často aj večer, do noci. Keď som išiel spať, v jeho dolnej pracovni sa ešte dlho svietilo," opísal otcovu pracovitosť.
Výtvarný talent Pavla Merjavého a jeho láska k umeniu sa prejavili aj tým, že na chalupe rád majstroval s drevom. Vedel tiež hrať na viaceré hudobné nástroje.
Kto ho poznal, vedel, že bol v práci náročný, ale na druhej strane dobrák s miernou povahou, diplomat, ktorý vedel urovnať spory, mimoriadne skromný človek so zmyslom pre humor a citom pre umenie.
Rekonštrukcia kina Slovan pre polyfunkčné využitie Historickej radnice v Košiciach. (zdroj: Archív)Spolupráca s umelcami
Kto by sa chcel vydať po stopách tvorby Pavla Merjavého, musel by prejsť naprieč celým Slovenskom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
