Nemecká fotoreportérka, svetovo uznávaná cestovateľka a environmentálna aktivistka MAREN KRINGS prednášala nedávno v Košiciach. Hovorila o svojej sedemročnej ceste po celom svete, počas ktorej znovuobjavovala technickú konopu vo viac ako 30 krajinách na štyroch kontinentoch.
Jej príbehy o konope ako kompase návratu k prírode a o jej potenciáli riešiť aktuálne environmentálne výzvy sú pestré. „Presne pred rokom som bola v Turecku, keď ma jeden profesor zavolal – rýchlo musíme ísť na pole, dnes dorazil prvý stroj z Rumunska do Turecka a žne konopu. Šli sme sa pozrieť a bola to čistá komédia (smiech). Traja stáli okolo stroja, jeden chcel žať kvet, iný stonky, iný semená. Vodič musel obsluhovať stroj raz hore, raz dole, bolo to ako tanec...“
Čo si o CBD myslí odborník: Koluje mnoho mýtov Čítajte V rozhovore sa dočítate:
- prečo je pestovanie konopy prospešné pre pôdu,
- ako konopa pomôže pôvodným obyvateľom Fínska,
- na čo používa konopu čínska armáda,
- čo všetko sa dá vyrobiť z konopy,
- z ktorej krajiny by sme si mali vziať príklad.
Pred dvoma mesiacmi ste boli na Ukrajine ako fotoreportérka. Dokáže nejako konopa pomôcť aj vojnou zmietanej krajine?
Áno, veľmi, hlavne v základných veciach na prežitie. To, čo som videla, na mňa urobilo dojem. Aj keď je krajina ešte stále vo vojne, ľudia si pomáhajú tým, čo majú poruke. Čím skôr si chcú znovu vybudovať zničené obydlie, lebo prichádza zima a bude to ťažké.
Práve v takomto stave o to viac vyniknú tie dobré príklady. Napríklad Sergej Kovalenko z Ukrajiny daroval svojim krajanom materiál z konopného betónu, aby si z neho postavili veľký dom. Vojde sa tam 200 ľudí a budú v ňom dočasne žiť. Nielenže im daroval materiál, ale im aj ukázal, ako z toho stavať. Stačilo len pár dní workshopu a oni boli ďalej schopní ukázať to ďalším utečencom, také to bolo v podstate jednoduché.
Z konopy sa v stavebníctve vyrábajú kocky betónu aj pláty izolácie. (zdroj: Elena Danková)Nemohol im niekto darovať aj klasické tehly?
Lenže na bežný stavebný materiál sa vo vojnovej krajine čaká veľmi dlho, prakticky nie je k dispozícii v takej miere, v akej je potrebný. Na to treba myslieť v prípade prírodných katastrof a vojen. Využiť alternatívne prírodné zdroje a byť tak aspoň o čosi viac sebestačný.
Je konopný betón vhodný aj do oblastí, kde sa môžu vyskytovať zemetrasenia?
Určite áno. Na univerzite v Turku vo Fínsku boli testované konopné kocky na stavbu domov a vedci zistili, že konopný betón má veľkú odolnosť voči zemetraseniam. Druhá vec je, že aj keď dom spadne, steny z konopného betónu sú ľahšie a menej ublížia ľuďom ako betón, cement a železo. Takže bude menej ľudí zranených a menej mŕtvych.
A ďalšia vec je, že v oblastiach, kde je zemetrasenie spojené s cunami, končí veľa stavebných materiálov v moriach. Konopný betón je rozložiteľný organický materiál a nemá na znečistenie morí taký negatívny vplyv ako klasické materiály.
Konopa sa v poslednej dobe označuje za super potravinu. Vďaka čomu?
Má veľa proteínov, omega-3 mastných kyselín a vlákniny. Využiteľné sú semiačka aj za studena lisované oleje. V celosvetovom meradle ide 70 percent vody, čo spotrebujeme, do poľnohospodárstva. A až 37 percent pôdy sa používa na poľnohospodárske účely.
Keby sme pestovali viac konopy, tieto čísla by vyzerali inač. Konopa v porovnaní s ostatnými rastlinami spotrebuje veľmi málo vody pri raste a produkuje veľa biomasy. A pomáha obnovovať našu pôdu. Dôležité je aj to, že nepotrebuje na rast pesticídy a herbicídy.
Pestuje technické konope: Museli by vyfajčiť tri hektáre, aby možno niečo cítili Čítajte Materiálom budúcnosti má byť aj konopný plast. Ale vy tento výraz nepoužívate.
Lebo to nie je celkom vhodný výraz. Nie je to plast, nemá s ním nič spoločné. Ale je pravda, že z konopy sa dá vytvoriť množstvo vecí, ktoré boli doteraz vyrábané z plastu. Od téglikov a obalov, cez lyže, palice k lyžiam, zubné kefky, taniere až po gitary atď. Stále pritom ide o bio rozložiteľný materiál, ktorý sa v prírode rozloží, keď doslúži. To je hlavný rozdiel oproti plastu.
Spomínate aj to, že konopa čistí pôdu viac ako iné rastliny. Ako je to možné?
Konopa má veľmi silný a hlboký koreňový systém. Z pôdy nasáva všetky škodliviny, ktoré sú v nej. Ale nielen škodliviny. Rastlina nerozlišuje, čo nasáva, berie si z pôdy všetko zlé aj dobré. Preto sa konopa využíva na čistenie pôdy napríklad po bývalom banskom priemysle, kde vyťahuje z pôdy ťažké kovy.
Ak využívate konopu do potravinárstva alebo na liečebné účely, treba si dať veľký pozor, odkiaľ rastlina pochádza, aby v sebe nemala naviazané toxické látky z pôdy. Ale aj s tým sa dá pracovať. Videla som projekt v Južnej Afrike, vďaka ktorému dokázali bezpečne zlikvidovať - spáliť rastliny, ktoré mali v sebe kopec ťažkých kovov. Sme to, čo jeme, a preto je dôležité, aby naše pôdy boli čisté a aby sme mohli jesť skutočne zdravé rastliny.
Konopa pomáha udržať ekosystém v rovnováhe. (zdroj: Archív M.K.)Je pestovanie technickej konopy v rôznych častiach sveta náročnejšie ako u nás?
Ani nie. Konopa je schopná rásť bez herbicídov a pesticídov. Už starí Rimania využívali fakt, že ak zasadia zeleninu do pôdy, kde predtým rástla konopa, tej zeleniny sa tam urodí o 30 percent viac.
Vaša kniha je vytlačená na bezdrevnom konopnom papieri. Prečo práve tento materiál?
Prišla som na to postupne, bol to proces dozrievania aj vo mne. S príchodom covidu vo svete narástla spotreba baliacich materiálov, keďže sme si nechávali doručovať všetko možné. A spoločnosti, ktoré chceli vyzerať ekologicky, balili do papiera. Čo je síce recyklačný materiál, ale stromy nerastú až tak rýchlo, ako rýchlo my spotrebúvame papier.
Keď som finišovala so svojou knihou, strávila som mesiac vo Fínsku s pôvodnými obyvateľmi chladného severu. Saamovia storočia žijú vďaka spolužitiu so sobmi. Tie sa živia lišajníkmi. Ale lišajníky rastú len na stromoch, ktoré sú staršie ako 600 rokov. Dnes je takýchto starých stromov vo Fínsku úplne zanedbateľné minimum. Všetky lesy, ktoré tam ako turista uvidíte, sú priemyselne vysadené. Sú mladšie, a teda bez lišajníkov. Keď som videla, ako moji priatelia vážne bojujú o prežitie, lebo ich soby hladujú, vtedy som si vstúpila do svedomia.
Moja kniha má vyše 600 strán a keby som ju dala vytlačiť na papier z dreva, ešte viac by som sťažila život svojim fínskym priateľom. Preto som sa spolu s nemeckou spoločnosťou dohodla na tom, že kniha bude vytlačená na konopnom papieri. Aj keď je to oveľa oveľa drahšie ako papier z dreva.
Maren nie je nízka, to konopa dorastie až do výšky 4 metrov. (zdroj: Elena Danková)Je to prvá kniha vytlačená na konopnom papieri?
Nie, aj keď sa to tak často propaguje. Ale ja všetkých opravujem, že to tak nie je. Už v roku 1534 vznikali prvé knihy na konopnom papieri. V tom čase ľudia nosili oblečenia z konopy a ľanu. Nosili ich, až pokým neboli úplne zničené. Potom ich dali do veľkého mlyna, kde ich pomleli a vyrábali z toho konopný papier.
Dnes to už takouto metódou nerobíme. Dnes robíme konopný papier priamo z konopy. Lesy sú pre nás všetkých veľmi dôležité svojou biodiverzitou. Nemôžeme pred tým zatvárať oči. Mali by sme spomaliť ich výrub na výrobu papiera.
Keď sa povie konopa, každý si v prvom rade predstaví marihuanu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
