Podľa lekárov sa druhýkrát narodila. Študentka Ľudmila (22), ktorú počas cesty vlakom pobodal v kupé spolucestujúci, sa dnes lieči z ťažkých zranení v košickej nemocnici. Napriek vážnemu stavu sa podľa rodičov neprestáva usmievať, bojovať a ďakovať za priazeň i modlitby známych aj neznámych ľudí.
O tom, ako v rodine prežívajú túto udalosť a ako im zmenila život, sme sa pozhovárali s jej rodičmi Lýdiou a Mariánom.
V rozhovore si prečítate:
- Ako prebiehal útok vo vlaku,
- prečo jej pomohol príbeh Richarda Zedníka,
- ako zareagovali spolucestujúci,
- o jej súčasnom zdravotnom stave,
- ako sa rodičia dozvedeli o útoku na svoju dcéru,
- prečo nimi nelomcuje nenávisť, ale modlia sa za útočníka.
Večer na Sviatok všetkých svätých, keď vaša dcéra Ľudmila cestovala vlakom do Ružomberka na Pedagogickú fakultu Katolíckej univerzity, ste zrejme netušili, že sa môže stať niečo zlé. Zvykli ste dcéru vystríhať pred možným nebezpečenstvom?
Lýdia: Ľudka je už veľká, dospelá a samostatná žena, ktorá dostatočne nabrala skúsenosti počas detstva i tínedžerského veku. Vyrastala medzi saleziánmi na košickej Kalvárii, pracovala ako animátorka, každú chvíľku niekam cestovala, chodievala na výlety, organizovala tábory, akcie… Normálne sme sa doma rozprávali, ale žiadne mimoriadne výstrahy sme nemali potrebu rozdávať.
Páchateľ Matej (29) Ľudku pobodal kuchynským nožom v kupé, kde s ním sedela sama. Nikdy ste deti nevarovali pred takouto situáciou?
Lýdia: Necestovala vlakom prvýkrát, veď navštevuje už štvrtý ročník. Ten muž v kapucni k nej pristúpil už v Košiciach a po Spišskú Novú Ves cestovali v kupé sami. Za ten čas si údajne nič nepovedali, keď ju zrazu náhle napadol. Ani sa nepostavil, iba sa na ňu vrhol rovno zo svojho sedadla.
Marián: Ja si myslím, že na také niečo sa nedá pripraviť. Nepomôže ani slzný plyn, ani kurz sebaobrany. Človeka preverí až situácia, či zmeravie od strachu, alebo má vôľu k životu. Snažila sa vymaniť z jeho zovretia, napokon si uvoľnila ústa, a začala kričať. Potom urobila dve rozhodujúce veci - chytila si krk a vyšprintovala na uličku, kde už cítila mdloby. Ľudka sa zachovala mimoriadne rozvážne, čo jej zachránilo život.
Útočník z vlaku, ktorý pobodal študentku, podal voči väzbe sťažnosť Čítajte Dá sa to vôbec natrénovať?
Marián: To neviem, ale asi tri dni pred touto udalosťou sme sa doma zhovárali o nešťastnom prípade amerického hokejistu Adama Johnsona, ktorý v anglickej lige počas zápasu utrpel zranenie. Po prerezaní tepny korčuľou vykrvácal priamo na ľade. Čosi podobné sa v roku 2008 v zápase NHL stalo aj slovenskému hokejistovi Richardovi Zedníkovi, ktorý si však duchaprítomne striekajúcu ranu zakryl, odkorčuľoval na striedačku, odkiaľ ho previezli do nemocnice, a lekárom sa ho po operácii podarilo zachrániť.
Ľudka po piatich ranách do krku a hrudníka urobila to isté. Keď som sa jej pár dní po útoku pýtal, či si spomenula na tento rozhovor, povedala mi, že áno, že na to v tých prvých chvíľach naozaj myslela. Dokonca si uvedomovala, že ak je to tepna, nemá veľa času, a preto sa snažila čím skôr dostať z kupé do uličky vagóna, kde volala o pomoc.
Študentku napadol nožom, potom chcel ísť do neba. Útočník z vlaku je vo väzbe Čítajte Ako zareagovali ľudia?
Lýdia: Podľa dcéry vraj boli cestujúci v ešte väčšom šoku ako ona sama. Ľudka chcela, aby si strhli zo seba nejaký odev, a zastavili jej krvácanie. Našťastie jej pribehla na pomoc sprievodkyňa, strhla záves, a ranu jej upchala. Hoci prešlo iba pár minút, dcére sa vraj zdali tieto chvíle nekonečne dlhé.
Ako sa dnes cíti Ľudka?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
