Ťažkosti s rečou sú jednou z najčastejších príčin odkladu školskej dochádzky. Ich riešeniu nepomáha ani akútny nedostatok logopédov na Slovensku. Slovenská lekárska komora v roku 2019 uviedla, že na jedného logopéda pripadá 34-tisíc obyvateľov, čo je najviac z celej Európy.
Aj preto vlani ministerstvo školstva zvýšilo počet študentov v študijnom odbore logopédia z aktuálnych 20 na 30. Deti s narušenou komunikačnou schopnosťou však okrem logopédie potrebujú pomoc aj v iných oblastiach.
„Chce komunikovať, ale ťažko mu rozumieť. Akoby sa nevedel tak plynulo naučiť materinský jazyk ako iné deti. Všetko mu treba často komentovať, pomenovať veľakrát jednu vec. Stačí trochu zmeniť slovo a on tomu už nerozumie,“ hovorí Košičanka ROMANA JUHÁSOVÁ, ktorá vďaka synovi Oliverovi zakladá vzdelávacie centrum pre rozvoj reči Hláska.
V rozhovore sa dočítate:
- Akú sú prvé signály, že niečo nie je v poriadku,
- aký je rozdiel medzi autizmom a narušenou komunikačnou schopnosťou,
- čo sa týmto deťom môže stať v klasickej škôlke,
- či sú špeciálne terapie finančne náročné,
- pre koho bude nové centrum určené.
Kedy ste si všimli, že syn zaostáva v reči?
V dvoch rokoch. Starší syn v dvoch rokoch už hovoril celé vety. Mladší len zopár slovíčok ako – mama, daj. Neopakoval celé vety, ani zvuky zvierat. Také základné veci tam chýbali. Pre mňa to boli varovné signály, že niečo nie je v poriadku. Keďže som učiteľka v škôlke, hneď som si to všimla a vzápätí sme vyhľadali odborníkov.
Hovorí sa, že najhoršie je deti porovnávať medzi sebou, že by sme to nemali robiť...
To síce áno, ale potom sú rodičia štvorročných detí, ktorí stále čakajú, že sa rozrozpráva. Lebo aj im mama povedala, že začali plynule rozprávať v piatich rokoch a sú teraz v poriadku. Čo je blud, lebo naše mamy si to ani dobre nepamätajú, a vtedy sa to aj tak nedalo riešiť.
Potom sa čudovali, prečo malo dieťa päťky z diktátu. Tak mu dali nálepku, že je hlúpe po dedovi. Čo tiež nie je pravda. Ono nemôže za to, že má 40 chýb v jednom diktáte. Len s ním treba osobitne pracovať a vedieť, čo mu je. Ak by s ním pracovali od troch rokov, v škole by to vyzeralo úplne ináč. Mamy majú svoju intuíciu, ktorej by mali veriť. Predsa vidia, že niečo nie je v poriadku.
Logopedička: Dnešní rodičia sú citlivejší na rečové problémy svojich detí, no komunikujú s nimi menej Čítajte Staršia generácia tvrdí, že stačí hodiť do vody, dať do klasickej škôlky, a veriť, že pochytí od ostatných to dobré.
Ja by som to takto robiť nemohla. Nemohla by som spávať, keď mám nejaké podozrenie. Potrebujem názor aspoň dvoch odborníkov, ako to je.
Za kým ste išli v prvom rade?
Šli sme do Centra včasnej intervencie. Najprv sme si mysleli, či nemá autizmus, keďže niektoré spoločné znaky tam boli. Tam nám povedali, že to nevyzerá na autizmus, že má dobrý očný kontakt. A že majú veľmi veľa detí, preto sa máme ozvať o pol roka, ak sa to dovtedy nezlepší.
Mne to nedalo, nechcela som čakať pol roka. Hľadala som informácie na internete a našla som si, že najlepšou odborníčkou je pani Jánošíková v Trnave. Aj ona nám potvrdila, že nejde o autizmus, ale o narušenú komunikačnú schopnosť.
Čo to znamená?
Že má problémy s rečou a bude ich mať aj neskôr. Na rozdiel od oneskoreného vývinu reči, keď to dieťa reč dobehne. Narušená komunikačná schopnosť sa môže neskôr prejaviť aj vo forme dysgrafie, dyslexie, a podobne. Má problém s komunikáciou, ale aj s porozumením reči.
Ako sa to dá liečiť?
Primárne treba s dieťaťom čo najviac pracovať. A tu nastáva najväčší problém aj dôvod, prečo chceme otvoriť centrum Hláska. Lebo logopédi na dieťa nemajú toľko času, alebo s nimi začnú pracovať neskôr. A čím neskôr sa s tými deťmi začne pracovať, tým sú potom problémy v škole väčšie.
To sú presne tie deti, ktoré potom majú problém s čítaním, písaním, s hrúbkami, s porozumením textu a podobne. Preto majú zlé známky v škole. Skorším prístupom k tomu dieťaťu vieme eliminovať mnohé problémy, ktoré by neskôr vznikli.
Syn mal problém vysloviť slová, alebo nemal potrebu komunikovať?
On chce komunikovať, to ho aj odlišuje od autizmu. Len mu málo rozumieť, má zlú výslovnosť a veľmi ťažko sa učí slovenský jazyk, teda materinský jazyk. Neučí sa ako bežné dieťa, ktorému to ide súvislo, ale ako cudzí jazyk. Všetko mu treba často komentovať, pomenovať veľakrát jednu vec. Stačí trochu zmeniť slovo a on tomu už nerozumie. Treba sa k nemu prihovárať čo najjednoduchšími vetami.
Nevypustite džina z fľaše. Štyri hodiny denne pri obrazovke spomalí vývin detí Čítajte Komunikuje dieťa s narušenou komunikačnou schopnosťou aspoň gestami? Ukáže na nejakú vec, že toto chce?
Náš neukazoval, bol to problém. Chodili sme na ABA terapiu, kde sme ho doslova naučili, ako ukazovať na veci. Dávali sme jeho veci hore na poličky, aby na ne musel ukázať. Doslova sme ho to naučili postupne.
Niektorí logopédi pri učení dieťaťa novým hláskam radia veľmi zreteľne až prehnane artikulovať, aby to opakovalo. Aj takto sa musíte so synom rozprávať?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
