Niektorí vodiči Dopravného podniku mesta Košice zverejňujú na sociálnych sieťach videá, ako jazdia na svojich linkách. Komentujú, čo sa deje a ako na to reagujú. Osvetové príbehy zo života majú ukázať aj ostatným účastníkom cestnej premávky, na čo si dať pozor.
ZSOLT TÜRK (49) brázdi ulice Košíc ako vodič električky už piaty rok.
Pre Korzár prezradil, čo ho na tejto práci baví a čo by odkázal ostatným vodičom, kolobežkárom aj chodcom.
„Nie mobil, nie slúchadlá. Kapucňu môžu mať, ale nech sa pozrú doľava a doprava, keď prechádzajú cez cestu. A nech neriskujú prebehovanie. Za aký čas prejde električka cez priechod? Za tri-štyri sekundy. Toľko hádam môžu počkať, keď ide o život.“
Rozhovor s vodičom Zsoltom Tùrkom sme doplnili o videá z jázd jeho kolegu Ľubomíra Pekára.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo niekedy nečaká na dobiehajúcich cestujúcich,
- čo je to páka mŕtveho muža,
- na ktorých linkách jazdí najradšej,
- pred akými problémovými úsekmi v Košiciach má rešpekt,
- čo má na svojej práci najradšej.
Na zverejnených videách vidno, ako vodiči električiek s pokojom zvládajú všetky krízové situácie v dopravnej špičke. Je to tak aj naozaj? Alebo to beriete flegmaticky len vtedy, keď viete, že vás natáčajú?
Už som na to zvyknutý, viem predvídať. Mňa osobne to až tak nenaštve, to sa opakuje stále dookola. Emócie musia ísť bokom. Keď ste naštvaný, skôr urobíte chybu. A to nesmiete, lebo v električke máte ľudí, za ktorých ste zodpovedný.
Jazda vodiča DPMK Ľubomíra Pekára. Zdroj: Video Studio Baker
Aké najčastejšie kolízne situácie sa vám stávajú?
Chodci a autá na koľajniciach. A kolobežkári, tí vôbec nerešpektujú pravidlá cestnej premávky. Nepozrú ani doľava, ani doprava. Idú rovno jedným ťahom, kolobežkári sa nezastavujú na priechode, ani keď prechádzajú cez trať. Vôbec nič. To sú dosť stresové situácie. Ale ani vtedy sa nesmiete naštvať, aby ste nespravili chybu a nemali nehodu.

Vy ste ešte neboli účastníkom nehody?
Bol, ale ani jedna nebola mojou chybou. Autá mi nedali prednosť, vošli mi do dráhy, a zachytil som ich. Ale nikto nebol zranený, odniesli si to len plechy.
Dosť si to v taký čas odnesú asi aj cestujúci, ktorých pustíte von a musia ísť iným spojom, prípadne pešo, keďže električka ostáva na mieste a vlastne zablokuje jedny koľaje...
Áno, električka musí ísť na kontrolu, technici ju musia prehliadnuť, či na nej nie je závada. Máme to tak zaužívané, že pri každej škodovej udalosti príde náš dispečer, ktorý má kompetencie na prešetrenie veci, a nemusí prísť policajt.
Ale keď druhá strana trvá na tom, že zavoláme policajtov, tak platí pokutu, lebo zapríčinila dopravnú nehodu.
Z koho máte väčší stres, keď vidíte, že ide prebehovať cez cestu? Z chodca, kolobežkára, cyklistu?
Nie je to strach, ale rešpekt, že musím znížiť rýchlosť, aby sa nič nestalo.
Kolobežkári si možno myslia, že sú malí, rýchli, šikovní, že sa niekde prestrčia. A koľko majú potom nehôd s autami...
Keď prechádzam električkou, vidím už len pokreslené čiary od policajtov na ceste. Je to nezodpovednosť od toho, kto riskuje.

Všetci vodiči Dopravného podniku mesta Košice majú zapnutú kameru v kabíne, aby bol dôkaz v prípade nehody?
V nových typoch električiek je kamera vstavaná. Tie staršie ju nemajú.
Treba si uvedomiť, že električka má určitú rýchlosť aj hmotnosť, nie je z papiera. Má 30 - 60 ton aj s ľuďmi.
Brzdná dráha je oveľa vyššia ako u áut. Normálne má električka pri rýchlosti 50 km/h brzdnú dráhu 27 metrov. Ale keď je ľad, sneh, odmäk, mokro, napadané lístie, tak je tá dráha aj dlhšia. Električka je ako rozbehnutý nosorožec.
Aké úseky v Košiciach sú pre vás nebezpečné?
Napríklad zastávka pri Starej radnici. Chodci tam často prechádzajú na červenú. Keď vyrážam na svoju zelenú, voľnú návesť, musím zvoniť, lebo chodci by si to možno nevšimli.
Aj na Sennom trhu je to rizikové. Tam nám svieti zelená len 5 sekúnd. Keď to nestihnem, musím zas minútu čakať, kým prejde celý cyklus semaforov. Prebehujú tam chodci z Auparku a my tam máme kvôli pešej zóne spomalenú rýchlosť len na 20 km/h.
A celkovo celé Jazero je teraz dosť nebezpečné. Od mosta VSS až po konečnú. Ľudia chodia krížom-krážom po trati, keďže je celý úsek stavenisko. Keď to bude dokončené, budú mať aj semafory, potom by to malo byť lepšie.

Čo robíte, keď vidíte, že niekto sa pomalým krokom chystá pred vami vstúpiť na koľaje?
Zvoním a znížim rýchlosť.
V čase dopravnej špičky musíte byť aj vy trochu asertívnejší a vojsť rýchlo do križovatky, keď máte zelenú, aby vás nezablokovali ostatní?
Musíte byť stopercentne presvedčení, že môžete bezpečne vojsť. Neoplatí sa riskovať, keď ste zodpovední za veľa ľudí.
Nedávno sa v Košiciach zaviedla zmena, že autobusy a električky stoja na zastávkach len na znamenie. Teda sa môže stať, že niekto vstúpi na koľajnice, lebo predpokladá, že zastavíte na zastávke, ktorá je medzi vami, a vy to neurobíte...
Platí to už od júla. Keď nikto nestojí na zastávke a dnu v električke nikto nestlačí tlačidlo, že chce vystupovať, tak nezastavujeme. Treba radšej predpokladať, že nezastavíme a počkať, kým električka prejde, až potom vstúpiť na priechod.
Akí sú v poslednom čase vodiči áut a motoriek?
Sú neohľaduplní. Ja sedím vyššie, aj na križovatke, vidím, čo robia. Často majú v rukách mobily, celé zle.
Ťukajú do mobilu, keď čakajú na semafor?
Nielen vtedy. Niekedy aj počas jazdy. Potom musíme zvoniť, lebo sme väčší, ťažší, nedá sa tak jednoducho zastaviť električku.

Mám dojem, že niektorí vodiči čakajú, kým človek dobieha, a potom mu rovno pred nosom zatvoria dvere. To vás baví?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári