KOŠICE. V auguste 2023 sa funkcie rektora Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach ujal bývalý dekan Lekárskej fakulty UPJŠ a kardiológ DANIEL PELLA.
Po dvoch štvorročných funkčných obdobiach vystriedal rektora Pavla Sováka z prírodovedeckej fakulty. Nový rektor v rozhovore prezradil, aké sú jeho priority a ciele, čo podľa neho študentom chýba aj aký nový študijný program navrhol.
„Nielenže iné krajiny bojujú o našich študentov, ale aj my by sme sa mali usilovať o tých zahraničných. Keď z neho bude dobrý odborník a ostane u nás pracovať, je jedno, akú má národnosť,“ hovorí o aktuálnej snahe vlády znížiť počet cudzincov na našich lekárskych fakultách, ale dodáva, že keby sa štát o všetko staral tak, ako má, potom by sme nemuseli mať toľko zahraničných študentov.
Jedným z dôležitých prvkov hodnotenia vysokých škôl je však podľa rektora aj internacionalizácia, ktorá zahŕňa rozhodne významnejšiu spoluprácu so zahraničím. „Zahraniční študenti u nás, naši študenti v zahraničí alebo zahraniční učitelia u nás, to všetko zvyšuje kvalitu," dodáva Pella.
V rozhovore s Danielom Pellom sa dočítate:
- akú dilemu rieši ako rektor a čo podľa neho lekárom chýba,
- ako študenti podvádzajú a ako sa skúšanie môže zmeniť,
- prečo je niekedy naozaj lepšia figurína ako živý pacient,
- čo vraví na aktuálne, ale aj staré kauzy spájané s UPJŠ,
- ako chce dosiahnuť zvýšenie dotácií vysokého školstva,
- v čom by sme si mali zobrať príklad z Českej republiky,
- aký nový študijný program s využitím IT technológií a umelej inteligencie plánuje.

Aké boli vaše prvé kroky v pozícii rektora?
Najdôležitejšie smerovali k tomu, aby chod všetkých vecí, ktoré na univerzite fungujú, pokračoval plynulo ďalej. Rovnako dôležitou prioritou bola tvorba nového tímu prorektorov a dnes už môžem povedať, že je vyrovnaný, pravidlá rešpektujeme všetci.
Snažili sme sa v úvode nájsť všetky pozitíva, ktoré môžeme ďalej rozvíjať, a urobiť si interný audit, ktorého cieľom bolo zistiť reálny stav vecí. Univerzitu viedol predchádzajúci rektor profesor Sovák veľmi dobre a UPJŠ ako taká zaznamenala v posledných rokoch významný progres.
Na druhej strane nikto nie je neomylný a nemôže povedať, že robí veci na 100 percent, preto je dobré pozrieť sa do histórie a poučiť sa z nej. Preto sa snažíme robiť veci ešte efektívnejšie.
Ktoré slabiny vám ukázal interný audit?
Niektoré projekty žili dlho, ale neprinášali požadovaný benefit. Dôvody boli rôzne. Práve preto treba byť adaptabilný a hľadať to, čo je momentálne priechodné. Možno bolo treba vtedy zľaviť a ísť na menšie sumy, menšie projekty. A pokúsiť sa získať zdroje pre univerzitu aj inými spôsobmi.
Aké zmeny ste urobili po prevzatí funkcie rektora?
Hlavne zmeny v spôsobe a kvalite výučby. Musím povedať, že jedným z hlavných motívov pre kandidatúru na post rektora bolo to, že sa mi nie celkom pozdávali metódy výučby našich študentov.
Sám môžem povedať, že som bol dekanom lekárskej fakulty dve funkčné obdobia a aj napriek tomu sa mi nepodarilo zlepšiť všetko k lepšiemu. Stále existujú pracoviská, ktoré ako keby učili tak, ako keď som bol ja študentom. To nie je akceptovateľné v dnešnej dobe. Študenti aj preto mnohokrát nezostávajú na Slovensku, pretože si vedia porovnať kvalitu študijných metód u nás a v zahraničí, pracovných perspektív doma i v cudzine.
Toto sme mali na UPJŠ na relatívnej nižšej úrovni. Na dobrej úrovni sme mali výskum a získavanie medzinárodných a domácich grantov. Na druhej strane treba povedať, že granty nemajú byť pre granty, ale majú mať vždy nejaké praktické výstupy. Pretože niektoré veci boli akoby robené tak, že chýbali výstupy pre prax. Teší ma, že posledná úradnícka vláda prišla s grantmi, ktoré majú mať kapitalizovateľný výskum - majú niečo konkrétne priniesť.
Ako nesprávne učia niektoré pracoviská? A ako by ste to zmenili?
Momentálne na Slovensku prevláda memorizačný spôsob učenia. Študent sa naučí z učebnice a keď dobre odpovedá na otázky, dostane dobrú známku. Dokonca mi niektorí vyučujúci posielajú sťažnosti, že niektorým študentom pri skúške našli v uchu načúvací aparát alebo ťahák niekde v rukáve. Ale moderné skúšanie nemá byť o tom.
Vo vyspelom zahraničí to funguje tak, že študent pri skúške dostane otázky a môže mať notebook, prednášky, mobil aj všetku študijnú literatúru pri sebe. Komisia príde o hodinu a začne sa s ním na danú tému rozprávať. Nie je to jeho monológ, oni spolu diskutujú, a tak komisia presne overí, ako sa v danej problematike orientuje. Je to časovo náročnejšie ako písomný test pre celú skupinu naraz.
Ale tento systém dáva nabok hocijaké možnosti podvádzania, lebo to vidíte hneď, či študent čaká na odpoveď z ucha a či dobre reaguje na otázky. Znižuje možnosti nečestných postupov na oboch stranách.
Na to prišli krajiny, ktoré sú o veľký krok pred nami, už dávno. Pochopiteľne, testujú aj písomne. Niekedy sa stane, že medik je výborný praktik, ale testy mu nejdú. On by radšej robil, je prakticky zručný a dobrý analytik. A možno v tých testoch až príliš špekuluje.
Na lekárskej fakulte ste zriadili veľké centrum simulátorovej a virtuálnej medicíny, kde majú študenti možnosti inovatívnych metód vyučovania bez traumatizácie pacientov alebo ich neúmerného zaťažovania. To znamená, že študenti už nebudú tak často v kontakte s pacientmi? Nie je to na škodu, keďže pacienti sa často v nemocniciach sťažujú práve na chýbajúci ľudský prístup a pochopenie zo strany personálu?
Pacient má svoje práva. Nemusí mu byť príjemné, keď ho navštívi 20 študentov za deň a každý z nich mu napríklad pohmatá pečeň. On je chudák potom z toho celý ubolený. Dá sa to urobiť aj na moderných simulátoroch. Napríklad figurína môže aj 20-krát zomrieť, až kým študent napokon neurobí správnu resuscitáciu.
Na druhej strane patrím medzi veľkých kritikov toho, že lekári sa málo rozprávajú s pacientmi. Nevysvetľujú detailne, aká je prognóza ich ochorení a prečo berú práve tieto lieky. Netvrdím, že je to chyba samotných lekárov. Systém je nastavený zle - lekár musí vyšetriť priveľa pacientov za príliš krátky čas.
Nie vlastnou vinou sú preťažení, chýba im čas na prínosný rozhovor s pacientom. Preto majú aj študenti medicíny v rámci štúdia predmety, ktoré rozvíjajú empatickú komunikáciu s pacientmi.
Jeden z vašich hlavných cieľov vo funkcii rektora je aj zvýšenie dotácií vysokého školstva na Slovensku. Ako by ste to chceli dosiahnuť?
Pri rozpočte je našou povinnosťou, aby sme na dvere ministra školstva búšili a žiadali viac financií. Minulý rok sme dostali rozpočet, ktorý bol takmer identický s tým predchádzajúcim, ale všetko zdraželo, potom len veľmi ťažko udržíte tú istú kvalitu. O rozvoji ani nemôžete hovoriť.
Vláda premiéra Ódora pripravila pre všetky vysoké školy 300 miliónov eur. Prichádzajú však aj výkonnostné zmluvy, čo vítam ako svetielko na konci tunela, že nás konečne budú hodnotiť aj podľa kvality. Dostaneme viac financií, keď budeme lepší. To znamená, že lepšie univerzity by mali dostať o čosi viac financií. Posledné diskusie s novými predstaviteľmi rezortu školstva aj na úrovni Slovenskej rektorskej konferencie ukazujú, že rozpočet pre rok 2024 bude vyšší.
Nemalo by sa to diať tak, že napríklad lekárska fakulta si z peňazí, čo získala za štúdium zahraničných študentov, rekonštruuje vlastné priestory, lebo štát sa o to nestará. Keby sa štát o všetko staral, ako má, potom by nemusela mať lekárska fakulta toľko zahraničných študentov.
Myslím si, že aj tieto veci treba s novým ministrom školstva a ďalšími predstaviteľmi vyjednať tak, aby došlo k posunu. Ja považujem v živote len dve veci za absolútnu prioritu. Zdravie a vzdelanie. Akonáhle budeme mať ľudí, ktorí nebudú zdraví, nebude to dobré s touto krajinou. A ak chceme, aby sme sa posúvali dopredu, edukácia národa sa musí zvyšovať.
Noví rektori v Košiciach sa zhodli na tom, že si budeme dávať ciele, ktoré sú realistické, chceme univerzitám vrátiť ich prirodzený rešpekt v očiach našich spoluobčanov. Jedine vyššia kvalita je receptom, ako sa to môže urobiť.
Vláda chce znížiť počet zahraničných študentov na lekárskych fakultách v prospech domácich, aby sme si vychovali viac lekárov, ktorých je dnes nedostatok. Čo si o tom myslíte?
Myslím si, že nové riešenie netreba ani vymýšľať, pretože Česká republika už v roku 2018 zaviedla obdivuhodný systém. Študent sa zhruba na úrovni 3. – 4. ročníka rozhoduje, kam chce ísť. My ho môžeme motivovať. Napríklad ak pôjdete do okresu Svidník robiť reumatológa, garantujeme vám, že keď doštudujete, budete tam mať miesto. Okrem toho ten študent dostáva počas štúdia relatívne slušné štipendium.
Na konci roku 2023 dosiahli v Čechách stav, keď môžu povedať, že už si „môžete založiť rodinu aj na Ostravsku”, lebo tam bude dosť pediatrov. „A môžete dostať infarkt už aj v Karlových Varoch”, lebo tam bude dosť kardiológov. To znamená, že ten systém funguje, ale nie je to len o samotnom navýšení domácich študentov.
Myslím, že dôvodom zníženia počtu zahraničných študentov bolo aj to, že tu len využívajú štúdium a zväčša sa vrátia pracovať domov alebo inde.
Aj to sa dá zmeniť. V Španielsku, Grécku, Portugalsku dostane štátny lekár nástupný plat nižší ako u nás. A Španieli, Gréci aj Portugalci u nás študujú. Mali by sme o nich zabojovať. Všetky iné krajiny bojujú o našich študentov, ale aj my by sme sa mali usilovať aj o tých zahraničných.
Keď z neho bude dobrý odborník a ostane u nás pracovať, je jedno, akú má národnosť. Aj keby sme mali na to možnosti a prijali by sme teraz o 100 slovenských študentov viac, neprijmeme väčšiu kvalitu, čo je v rozpore s tým, čo som povedal pred chvíľou.
Zahraniční študenti však boli často považovaní za slabších v porovnaní s celkovým priemerom...
Prvé ročníky áno. Zvykajú si na prostredie, jazyková bariéra ich brzdí atď. Ale keď cítia, že sa blížia k praxi, dochádza k významnému zlepšeniu. A naši študenti vtedy akoby stagnovali.
Ak dáme medikom primerané štipendium a perspektívu osobného a kariérneho rastu, myslím si, že tu študenti, či už domáci alebo zahraniční, ostanú.

Vlani bola schválená novela zákona o vysokých školách. Vy ste boli proti jej prijatiu. Prečo?
Pretože dávala rektorom o čosi vyššie kompetencie, ale naopak fakulty posúvala v niektorých smeroch až do suterénu. Ak akademický senát prijme rozhodnutie, podľa nového zákona má rektor právo toto rozhodnutie zrušiť. Senát má právo znovu zasadnúť, prijať taký istý záver, ale nie je to ako v parlamente, že prerazí odpor rektora. Ja mám dokonca právo zrušiť celý akademický senát.
Toto sú prvky, ktoré v demokraciách v Európe a v USA žiadny zákon neobsahuje. Novela navyše prináša oveľa viac byrokracie. Bolo by dobré urobiť úpravy, ktoré nás vrátia medzi vyspelé európske krajiny. Logicky si kladiem otázku - drvivá väčšina našich študentov, ktorí odídu do zahraničia, odíde do Čiech - prečo sme neprijali podobnú novelu ako Česká republika?

Nedávno médiami preletela kauza vášho bývalého zamestnanca, učiteľa Jozefa Černáka, ktorého súd uznal vinným, že kontaktoval a sledoval študentku proti jej vôli. Prijali ste nejaké opatrenia? Môže sa pedagóg dostať k súkromným číslam mobilov študentov?
Pedagógovia nemajú prístup k súkromným číslam študentov. Nemali by sa k nim dostať. Ale aj moje číslo má veľa ľudí, ktorým som ho nedal. Aj mne pán Černák vypisoval množstvo mailov krátko pred voľbami, kde napádal bývalé vedenie univerzity a rátal s tým, že ja budem mať iný názor na to, čo sa stalo.
Nemôžem mať na to iný názor. Je to obťažovanie, ktoré je neprípustné. Myslím si, že ten človek, ktorý hovorí, že také veci v budúcnosti vieme na 100 percent vylúčiť, nehovorí pravdu. Aj na tej najlepšej univerzite na svete sa môže stať, že dôjde k niečomu zlému medzi študentmi a vyučujúcimi.
Študenti u nás majú niekoľko možností. Jednou z nich je čierna skrinka, kde môžu anonymne podať sťažnosť, ktorou sa budeme zaoberať. Potom je tu možnosť vytvárať taký vzťah so študentmi, aby nemali strach z vedenia a z vyučujúcich. My sme vždy v partnerskom vzťahu so študentmi, učitelia by sa nemali vyvyšovať nad študenta. Čo však nevylučuje to, že na skúškach má byť vyučujúci prísny.
Plánujeme zriadiť aj úrad univerzitného ombudsmana, ktorý bude nezávislý od vedenia univerzity a jeho riešenia problémov pre študentov by mali byť prínosom. Začiatkom budúceho roka bude výberové konanie na tento post. Aj v Čechách je to už štandardom.
Verejnosť zaujal aj prípad lekára 1.internej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Štefana S., ktorý pôsobil aj na Lekárskej fakulte UPJŠ ako odborný asistent. Ten sa vyhrážal smrťou prednostky kliniky, za čo bol vo väzbe, z ktorej ho už prepustili. Je ešte zamestnancom lekárskej fakulty? Bude u vás ďalej pracovať?
V ten deň, keď sme sa dozvedeli, že je stíhaný pre takýto čin, sme s ním rozviazali pracovný pomer. Poznám stanovisko dekana lekárskej fakulty a určite nebude znova zamestnancom UPJŠ.

Ako ochránite svojich zamestnancov pred tým, aby dotyčný naplnil hrozby, ktorými sa vyhrážal?
Vyhrážal sa zabitím dokonca aj mne, pričom túto informáciu mám nepriamo z vášho denníka a osobne som vyhrážkam nečelil. Ak mi dáte návod, ako sa ochrániť, privítam to. Berieme vážne všetky potenciálne hrozby, aj tie, nad ktorými by sa iní ľudia len pousmiali. Čiastočne tomu môže pomôcť aj kamerový systém, ktorý máme na univerzite. Ale ten tiež zákony nedovoľujú dať všade.
Nedávne šokujúce udalosti z Karlovej univerzity hovoria o nutnosti prijať opatrenia na úrovni celej Slovenskej republiky, aby sa zvýšila bezpečnosť nielen na univerzitách, ale pre všetkých občanov Slovenska.
V minulosti sa lekárska fakulta aj univerzita zviditeľnila i kauzami, v ktorých niektorí členovia vedenia čelili obvineniam z korupcie, rodinkárstva pri skúškach či ovplyvňovania senátu pri voľbách rektora. Aj vy sám ste boli ako dekan stíhaný pre podplácanie, že za hlasovanie v prospech exdekana Leonarda Siegfrieda ako kandidáta na rektora ste členovi akademického senátu ponúkali funkciu na fakulte, ale prokurátor obvinenie zrušil, lebo v tom skutku nevidel trestný čin. Ako si na tie kauzy spomínate a aké ponaučenie ste si z nich vzali vy osobne aj vedenie fakulty či univerzity, prípadne ste potom urobili nejaké protikorupčné opatrenia?
Preberal som fakultu v situácii, keď nebola jednotná, naopak, vytvorili sa skupiny ľudí, ktoré proti sebe istým spôsobom, v rámci akademických diskusií, bojovali. Orgány na to určené vo viacerých veciach rozhodli a ja tieto rozhodnutia rešpektujem.
Slúži ku cti vtedajšiemu predsedovi akademického senátu, že sa mu podarilo, možno aj s mojou pomocou, dať drvivú väčšinu ľudí na fakulte znovu dokopy. Ustanovili sme mnoho nových pravidiel, ktoré celkovo zvýšili transparentnosť na fakulte. Bolo to veľmi náročné obdobie, ľudia spravidla nemajú radi veľké zmeny, ale napokon to prinieslo pre fakultu aj pozitívne zmeny.
Aj zo zlých vecí sa dá vždy poučiť. Najdôležitejšie je robiť svoju prácu čo najlepšie, podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia tak, ako je to napísané aj v Hippokratovej prísahe. Žiaľ, nedá sa niekedy zabrániť vplyvu na zdravie. Moje stíhanie bolo nespravodlivé. Nedá sa to vrátiť späť...
Ale história nás učí, že nespravodlivo možno človeka aj odsúdiť, ba kedysi dávno aj upáliť. Preto to dnes považujem za uzavretú kapitolu. Snažím sa konfliktom predchádzať, problémy riešiť v čase ich identifikácie, ale to by som robil aj bez spomínaných káuz.

Váš predchodca Pavol Sovák bol tretím najlepšie zarábajúcim rektorom spomedzi všetkých verejných vysokých škôl a univerzít na Slovensku. V poslednom roku, keď viedol univerzitu, poberal vyše 8,5 tisíca eur mesačne. Je podľa vás takýto plat pre rektora UPJŠ oprávnený? Koľko zatiaľ schválila akademická rada vám?
Neprináleží mi hodnotiť plat rektora Sováka. Univerzitu posunul so svojím vedením vyššie, splnil úlohy, ktoré splniť mal. V rámci univerzity boli ľudia, ktorí zarábali aj viac ako on vďaka kombinácii výskumných aktivít a štandardného ohodnotenia.
Mne schválili plat 6 600 eur v hrubom. Tým, že som sa stal rektorom, výška môjho príjmu klesla. Pracujem totiž aj vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH), kde by som pri plnom úväzku mal vyšší príjem. Teraz mám vo VÚSCH úväzok 0,4.

Aká je vo VÚSCH vaša funkcia?
Som prednostom II. kardiologickej kliniky. Nie som intervenčným kardiológom, robím prevenciu. Niekto má ako zábavu chodiť po víkendoch na výlety, pre mňa je zábavou čítať, študovať, čo je nové v kardiológii.
Aj teraz som členom medzinárodných výskumných tímov, ktoré riadia výskum nových liekov, okrem iného aj v spolupráci s Harvardovou univerzitou v Bostone. Dnes sú viaceré takéto lieky už aj v našich lekárňach.
Jeden z veľkých zápasov, ktoré musím ja osobne vo svojom vnútri prežívať, je, že mám rád kardiológiu, nechcem od nej odísť. A mám rád aj túto univerzitu. Ostáva menej času na koníčky, na rodinu.
Musí to byť o nejakom kompromise, ktorý je teraz v prospech univerzity. Je veľmi veľa profesií na Slovensku, aj štátnych, kde sú platy oveľa vyššie, ale nehovorí sa o tom. Ja osobne považujem za najdôležitejšie to, aby rektor ozaj pozdvihol univerzitu.
Aj ja som si dal záväzok, že ak by som bol neúspešným rektorom, že by som nesplnil ciele, ktoré mi stanovila správna rada, svoju funkciu ponúknem. Funkcia nikdy nebola mojím životným cieľom. Môže však byť nástrojom k pozitívnym zmenám.
Nechcel som tretíkrát kandidovať za dekana, a to aj napriek tomu, že sa nám podarilo splniť viacero cieľov. Zásada dvakrát a dosť platí v mnohých oblastiach a bol by som zlým dekanom, keby som za seba nemal adekvátnu náhradu (súčasným dekanom je Peter Jarčuška - pozn. red.). Každý musí byť nahraditeľný.
Aké sú vaše spomínané ciele ako nového rektora?
Zlepšenie kvality štúdia. Zlepšenie vyjadrovania sa študentov na našu adresu, či vidia nejaké zmeny k lepšiemu, permanentnými monitorovaniami kvality štúdia. A aby sa financovanie vysokých škôl dostalo na lepšiu úroveň, ako je v súčasnosti. Zaslúžila by si to aj drvivá väčšina zamestnancov univerzity, z ktorých niektorí dnes pracujú za takmer najnižší plat, aký je možné dať.
Nechcem byť rektorom naveky. Momentálne je moje presvedčenie také, že aj keby boli so mnou veľmi spokojní, štyri roky rektorskej funkcie pri mojom veku (61) budú postačujúce. Budem rád, keď sa nájde vhodný nástupca, ktorý to žezlo prevezme. Na záver svojej kariéry by som sa rád venoval čisto kardiológii. Na Slovensku napríklad až doposiaľ nemáme vlastnú učebnicu celej kardiológie.

Budete rušiť niektoré študijné programy alebo pridávať nové?
Je to dynamická záležitosť. Predpokladám, že zrejme nedôjde k redukcii študijných programov. Medzi výkonnostné ciele sme si dali, že chceme vytvárať aj nové študijné programy. Jeden z nich som navrhol aj ja sám.
Pacienti nie sú spokojní s tým, že musia dlho čakať za popismi, výsledkami, posielajú ich z jedných dverí čakať do druhých, potom výsledok priniesť opäť do prvých dverí a zase čakať.
Myslím si, že by bolo vhodné zaviesť študijný program pre záujemcov, ktorí majú sčasti medicínske a sčasti IT vzdelanie. Keď budú systémy dokonale fungovať, nielenže budú vidieť nález pacienta, ale uvidia aj nálezy ďalších 20 podobných.
Niektorí z nich boli liečení takto, iní druhou metódou a lekár si bude vedieť už aj porovnať výsledky jednotlivých metód. Táto kooperácia dramaticky ušetrí čas lekárom. Pomocou umelej inteligencie a IT technológií už dnes dokážeme nájsť aj úplne mikroskopické odchýlky.
Ako sa bude tento nový študijný program volať?
Názov nie je až taký dôležitý ako obsah. Bol by to nejaký asistent lekára zameraný na zobrazovacie metódy v zdravotníctve. Napríklad kratšia forma tohto názvu. Je mnoho IT odborníkov, ktorých baví medicína, ale chýba im vzdelanie v tejto oblasti.
A naopak je mnoho lekárov, ktorí sú menej zdatní v technike. Medzičlánok nového študijného programu by mohol vyriešiť tento problém. Aj v rámci iných fakúlt a iných programov by sa dali vytvoriť takéto krásne nové inkluzívne programy.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári