Spor čašníkov so zamestnávateľom skončil na polícii. Skracoval im mzdu

Košice na historických fotografiách (3 fotografie)

Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.

Stávka čašníkov nádražnej reštaurácie v Košiciach

Včera ráno vypukol poľutovaniahodný spor čašníctva zamestnaného v nádražnej reštaurácii s ich zamestnávateľom, reštauratérom Krčmérym.

Spor stal sa akútnym následkom článku Kassai Ujságu, ktorý poukázal na niektoré okolnosti vo vzájemnom služobnom pomere zamestnancov k nádražnému reštauratérovi, následkom čoho dal reštauratér niekoľkým čašníkom okamžitú výpoveď. Následkom toho však celý desať členný organizovaný personál vstúpil do stávky.

Čašníci so svojim sekretárom okamžite intervenovali na policajnom riaditeľstve, kde boli prijatí policajným riaditeľom, ktorý si nechal prípad sporu vysvetliť a sľúbil, že sa pokúsi prispieť k dohode s ostatnými smerodajnými činiteľmi o urovnanie sporu.

Čašníci tvrdia, že boli skracovaní na svojej mzde proti zjednanej kolektívnej zmluve, že im bolo pivo účtované za 580 Kčs za 1 hektoliter a vyrátali sumu svojich nárokov na 170 tisíc korún.

Samozrejmé je, že tieto nároky sú postavené v prvom zápale boja a iste budú redukované. Čašníci poukazujú na to, že reštauratér platí malý nájom, vraj asi 12 000 Kčs ročne z reštaurácie ohromnej frekvencie a že ich oprávneným požiadavkám môže byť vyhovené.

Reštauratér naproti tomu tvrdí, že svoj personál platí slušne, že s ním nebol spokojný a že si objedná sily z venkova, proti čomu sa organizované čašníctvo bráni.

Aby sme i my povedali svoju mienku, tedy prajeme organizovanému čašníctvu, aby bolo podľa platných zmlúv honorované a súhlasíme so systémom procentných odmien, ktorý je tu ustálený, ale naproti tomu musíme vytknúť tunajšiemu čašníctvu, že sa púšťa skutočne hlboko do politických debát, že tieto debaty a agitácie, ako máme zistené, prenáša do svojich služobných lokálov, že v tom prípade prirodzene stráca sympatie verejnosti a hosťov, vzdialených ich ideám, a že by v tom smere bola potrebná náprava.

Postup sporu budeme sledovať objektívne a bez akéhokoľvek rušivého zasahovania a želali by sme si, aby sa skončil dohodou, aby pomery medzi čašníctvom a majiteľmi podnikov stali sa lepšími, lebo vieme, že pomer je napjatý vo viacerých podnikoch a musíme konštatovať, že nie vždy vinou zamestnávateľa.

Z košického denníka Slovenský východ, 18. december 1923

Ťažko dobodaný vlastným bratom

V pondelok neskoro v noci boli obyvatelia domu č. 31 na Richtárskej ulici v Košiciach vyrušení zúfalým volaním o pomoc.

Výkriky sa ozývali z bytu, kde bydleli spoločne bratia Zoltán a Jozef Zolfčák. Medzi bratmi dochádzalo ku sporom a hádkam, ale v pondelok vyvrcholili v tragickú udalosť, pri ktorej bol bez mála býval utratený jeden ľudský život. Zoltán Zolfčák v podnapitom stave išiel domov a jeho brat Jozef čakal na neho s palicou ležiac v posteli. Akonáhle vstúpil brat do bytu, počal mu nadávať.

Dostali sa do hádky a konečne Jozef uderil Zoltána palicou. To rozčúlilo opitého brata, takže uchopil veľký kuchynský nôž a vrazil ho bratovi do brucha, spôsobiac mu ťažké zranenie. Na zúfalí pokrik sa zbehli ľudia, poslali pre políciu, ktorá nechala úbožiaka vo veľmi vážnom stave dopraviť do štátnej nemocnice. Vytriezvený Zoltán bol odvedený do väzby.

Z košického denníka Slovenský východ, 19. december 1923

Čo píšu deti Ježiškovi?

Milý Ježiško. Včera som išiel zo školy okolo Slovenského bazáru na Hlavnej ulici 120 v Košiciach a zbadal som vo výkladnej skrini rad krásnych slovenských obrázkových a pohádkových kníh: O zvieratkách, O Jankovi, slovenskom hrdinovi, O zbojníkoch, Robinsona, Malého lorda a mnoho a mnoho iných.

Preto Ti, milý Ježiško píšem, že chcem len niektorú z týchto knižiek pod stromček. Zvlášť sa mi páči Robinson a hlavne Vlčková história, lebo aj my doma máme psa a ja by som chcel vedieť, čo taký pes všetko prežil a vystrájal.

Potom tam majú knihy, ktoré by sa hodili pre moju sestru. Ona je už väčšia a rada číta voľačo zamilovaného, ako je napríklad: Cilinkino šťastie, Svojhlavička, Švitorka sa vydá a podobné.

Môj starší brat však veľmi rád číta cestopisy o indiánoch a podobných ľuďoch. A tu som zbadal, že tam majú krásne cestopisy od pána Kořenského. Tie by boli preňho najlepšie a až budem starší, aj ja si ich prečítam.

Teším sa, že mi milý Ježiško voľačo takého prinesie. Ja a moja sestra aj môj brat sa potom budeme v škole hodne a hodne učiť. Jurko, žiak III. triedy Hviezdoslavovej školy.

Z košického denníka Slovenský východ, 20. december 1923

Šňupavý tabak a kokaín

V poslednej dobe sa vo veľkej miere pašuje cez československé hranice šňupavý tabak a kokaín. Ide vlastne o zmes šňupavého bieleho tabaku a kokaínu, ktorá je pre ľudské zdravie veľmi nebezpečná.

Šňupanie sa veľmi zakorenilo v pohraničných obciach, menovite medzi ženami.

Z košického denníka Slovenský východ, 21. december 1923

Hajdúske mravy na košickom trhu

Z radov našich čitateľov sa nám oznamuje. Sme zvyklí vídať na košickom trhu všelijaké veci, koľkoráz tiež ťahanice, ktoré nie sú ďaleko od ruvačky. Obyčajne sú účinkujúce osoby vesmes ženy.

Tentoraz však vstupuje na scénu košického trhu muž, ktorého počínanie je hodne vzdialené od gentlemanstva. Prichodia ženy s mliekom, jedna zastane pri nás, zloží kanvu a hneď je obkolesená kupujúcimi, lebo pred sviatkami sa všetko rýchle míňa.