KOŠICE. Vo veku obdivuhodných 104 rokov nás krátko pred Vianocami opustila obdivuhodná dáma, Košičanka Magdaléna Zadorová, rodená Stern.
Zomrela v noci v spánku hneď po tom, ako celý deň prijímala gratulácie k svojim 104. narodeninám, ktoré oslávila 22. decembra.
Pani Magdaléna bola čulá a činorodá aj vo vysokom veku. Pred koronou stále učila angličtinu, denne komunikovala cez skype so synom Ivanom, ktorý žije v USA, jeho rodinou a príbuznými v Izraeli.
„Mám priateľov, počítač, televíziu, rádio, mám knihy, časopisy, nestačím ani prečítať všetko, čo by som chcela. Ja sa nikdy nenudím…“ prezradila pri oslavách pre košický časopis V skratKE.

Holokaust nebol len zlý sen
S tromi sestrami zázrakom prežila peklo holokaustu. Rodičia, starší brat Miklós a najmladšia sestrička Marta sa však domov už nikdy nevrátili.
„Nechápem, ako môže niekto popierať strašné fakty o holokauste. Stále rozmýšľam, kde sa vlastne našlo v ľuďoch toľko nenávisti, že milióny nevinných posielali do plynových komôr. Len preto, že boli iní? A nerozumiem, kde sa tá nenávisť berie v niektorých aj dnes. Holokaust nie je len zlý sen. Je to, bohužiaľ, skutočnosť, ktorá by sa už nikdy nemala zopakovať.“
Magda Stern prežívala detstvo a mladosť v 1. Československej republike. S rodičmi žila na ulici Tibora Patakyho (dnes Palárikova).
Zničené plány
Jej otec mal firmu na spracovanie morských rýb, ktoré dovážali zo Severného mora naložené v sudoch v soli.
Mladú Magdu bavili cudzie jazyky. V škole mala latinčinu, nemčinu a francúzštinu, otec jej zaplatil aj súkromné hodiny angličtiny. Maturovala v roku 1938. Bol to posledný maturitný ročník.
Na jeseň v roku 1938 sa Košice na základe Viedenskej arbitráže stali súčasťou Maďarska.
„Bola som veľmi sklamaná. Prijali ma na Karlovu univerzitu v Prahe, kde som chcela študovať nemčinu a francúzštinu. A bolo jasné, že nikam nepôjdem… Keď sme išli s mamou kúpiť do mesta kufor, bolo to niekedy v auguste, stretla som priateľku. A tá hovorí: 'Načo to kupujete, nevidíte, čo sa deje…?'“

Záchrana sestry
Magdaléna s mamou a troma mladšími sestrami bola z Košíc transportovaná do Osvienčimu tretím transportom 24. mája 1944.
Otca s bratom Miklósom deportovali do pracovných táborov, z ktorých sa už nevrátili.

„Pri rozdeľovaní v tábore smrti poslal Mengele mamu, Martu a Juditu na jednu stranu, mňa s Alicou na druhú. Kričala som na Juditu, aby prišla k nám. Nebadane sa jej podarilo prekĺznuť. Mamu a Martu sme už nikdy viac nevideli…“ opisuje, ako duchaprítomne zachránila sestre život.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári