KOŠICE. Najprv sa obrátil na okresnú prokuratúru, potom na krajskú a napokon na Generálnu prokuratúru SR.
Košičan Ján Tatič, spájaný s košickým podsvetím a údajný bývalý člen francúzskej cudzineckej légie, si odpykáva dlhoročný trest v leopoldovskej väznici.
V podaniach namietal porady s obhajcami v miestnostiach monitorovaných kamerami.
Podľa neho sa tým obchádza zákon a porušuje právo na obhajobu.
Na žiadnej z uvádzaných prokuratúr neuspel, preto sťažnosť adresoval Ústavnému súdu SR.
Senát predsedníčky Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara nedávno vo veci rozhodol a v časti sťažnosti Tatičovi vyhovel.
Trikrát neuspel
Tatič v sťažnosti tvrdil, že sú porušované jeho základné práva na obhajobu tým, že sú voči nemu v košickej väznici dlhodobo uplatňované rôzne represívne opatrenia.
Konkrétne uvádzal porady s obhajcami, na ktoré je od februára 2015 až doposiaľ umiestňovaný do osobitných a kamerou snímaných miestností.
V októbri 2022 podal podnet okresnej prokuratúre, v ktorom postup väznice označil ako nezákonný a protiústavný.
Prokuratúra v odpovedi uviedla, že nezistila žiadne chyby, nezákonnosti, prípadne porušenia príslušných prepisov.
Preto bol podnet odložený ako nedôvodný.
Tatič sa v novembri 2022 obrátil na košickú krajskú prokuratúru, kde sa domáhal preskúmania toho rozhodnutia.
No keďže sa stotožnila s argumentáciou okresnej prokuratúry, ďalšie podanie adresoval v januári 2023 Generálnej prokuratúre.
Tam ho označili ako opakovaný podnet a po preskúmaní postup nižších prokuratúr vyhodnotili ako procesne správny a zákonný.
Tatičove argumenty
Tatič vymenoval niekoľko argumentov, ktoré ho viedli k napísaniu ústavnej sťažnosti.
Používaním kamier sa podľa neho obchádza zákon a porušuje sa ním právo na obhajobu a právo hovoriť s obhajcom bez prítomnosti tretích osôb.
Odpykáva si 12,5 roka
Tatič si aktuálne v Leopoldove odpykáva za obzvlášť závažný zločin podvodu a ďalšie trestné činy 12 a pol roka v ústave s maximálnym stupňom stráženia. Tento trest dostal v marci 2016 od Špeciálneho trestného súdu v Pezinku a v auguste ho potvrdil Najvyšší súd SR.
Tatič tvrdil, že kamery v miestnostiach určených na porady s obhajcami umožňujú priblíženie časti tváre, čím sa dá jednoduchým spôsobom zaznamenať text v listinách, tvoriacich súčasť porady.
A tiež podľa jeho tvrdenia umožňujú odčítanie z pier obvineného aj obhajcu.
Poukázal tiež na jeden z rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva z marca 2007, podľa ktorého sa domnieva, že porady medzi ním a jeho obhajcami sú odpočúvané a zaznamenávané pre potreby orgánov činných v trestnom konaní.
Teda podľa neho nejde len o nevinné monitorovanie v reálnom čase, či kvôli umelo prezentovanej bezpečnosti. Tá nie je podľa neho ohrozená, keďže nikdy nebol odsúdený za násilný trestný čin.
Mafián Tatič sa sťažuje na Ústavnom súde. Namieta kamery pri poradách s obhajcami Čítajte Kamery ako tretie osoby
Tatič ďalej tvrdil, že dôvernosť porád je z dôvodu neustáleho dohľadu sofistikovaného kamerového systému, teda akoby tretej osoby, do veľkej miery narušená.
Zároveň poukázal na podľa neho nepreskúmateľné rozhodnutia prokuratúr, na ktoré sa obrátil pred podaním ústavnej sťažnosti.
Podľa neho mu len odcitovali príslušné ustanovenia niektorých zákonov s konštatovaním, že nezistili žiadne nedostatky.
Chýbala mu tak vysvetľovacia argumentácia monitorovania miestností a rozumného dôvodu, prečo sa tak deje vo vzťahu k jeho osobe.
Najvyšší súd vyriekol ortieľ nad Tatičom a komplicmi Čítajte Priznali mu obhajcu
Ústavný súd podanie prerokoval a koncom augusta vydal uznesenie, ktorým v časti o kamerou monitorovaných miestností prijal.
Zdôvodnil ho tým, že podanie spĺňalo všetky ústavné i zákonné predpoklady na ďalšie konanie.
V ňom potom rozhodne o sťažnosti samotnej i ďalších požiadavkách v nej uplatnených.
Ústavný súd zároveň rozhodol, že okrem prijatia časti ústavnej sťažnosti vyhovuje jej autorovi aj v tom, že mu v tomto konaní ustanovil právneho zástupcu ex offo.
Zdôvodnil to tým, že Tatič dostatočným spôsobom preukázal svoje aktuálne majetkové pomery, ktoré oprávňujú na pridelenie štátom plateného obhajcu.
Bývalého legionára Tatiča odsúdili za podpálenie auta a vykradnutie OD Dargov Čítajte Vyhovel iba sčasti
Senát Ústavného súdu v 11-stranovom náleze skonštatoval, že postupom Generálnej prokuratúry SR bolo porušené základné právo sťažovateľa na inú právnu ochranu, základné právo sťažovateľa na súkromie a právo sťažovateľa na obhajobu, všetko podľa Ústavy SR.
Ďalej bolo podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd porušené jeho právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života.
Ústavný súd uviedol, že kamerové monitorovanie porád obvinených či odsúdených so svojím obhajcom, pokiaľ sa z nich nevyhotovuje žiadny zvukový či kamerový záznam a pokiaľ kamera nie je vybavená mikrofónmi či možnosťou priblíženia obrazovky, môže byť príležitostne využívané.
No s náležitým rešpektom k právu na súkromie osoby, ktorej sa to týka a pri dodržaní požiadavky na dostatočné odôvodnenie tohto opatrenia. Za daných okolností je zásah do súkromia dotknutej osoby minimálny.
Bývalého legionára Tatiča obžalovali z krádeže knihy za jedenásť eur Čítajte Neprimerane invazívne
Ako však ďalej Ústavný súd konštatoval, „ak sa vzhľadom na všetky okolnosti toho ktorého prípadu preukáže možnosť využitia šetrnejšieho sledovania porady osoby, obmedzenej na osobne slobode, so svojím advokátom, možno potom považovať umiestňovanie takej osoby do osobitných miestností, monitorovaných kamerovým systémom, za neprimerane invazívne do jej súkromia.“
Práve nedostatočné odôvodnenie kamerového monitorovania mohlo podľa záverov Ústavného súdu SR u Tatiča reálne navodiť pocit úzkosti.
„Neodôvodnený zásah do súkromia v podobe sledovania jednotlivca zo strany verejnej moci v sebe poníma potenciál narušenia dôvernosti komunikácie s advokátom a tým aj oslabenia reálnej a účinnej možnosti uplatnenia práva na obhajobu,“ dodáva Ústavný súd SR.
Legionárovi Jánovi Tatičovi započítajú staré tresty Čítajte Generálna prokuratúra musí platiť a rozhodnúť znova
Ústavný súd zrušil rozhodnutie Generálnej prokuratúry a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
Súčasťou písomného zdôvodnenia je priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľovi vo výške dvetisíc eur, ktoré mu je Generálna prokuratúra povinná zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
Zaplatiť musí aj trovy právneho zastúpenia vo výške 500 eur.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
