Lietanie mu učarovalo už v detstve, keď zbožne vzhliadal k nebu a pozoroval, ako odvážni muži vzlietajú na rogalových krídlach z blízkeho Inovca a plachtia po oblohe. Na to, aby sa prihlásil do leteckej školy, však nezostával čas. Najprv škola, potom rodina, práca a napokon postavil aj dom.
Hoci vyučený inštalatér túžil po rozlete, zostal doma v rodnej obci Hostie pri Zlatých Moravciach. Slobodu mu totiž poskytlo motorové lietanie na padákoch. Sedemnásť rokov je ženatý s manželkou Evou (37) a spoločne vychovávajú syna Alexandra (13).
KAROL BELICA (41) je držiteľom neoficiálneho svetového rekordu v počte preletených kilometrov na jedno natankovanie.
Akoby zázrakom nedávno prežil pád z 30 metrov a skončil v košickej nemocnici.
V rozhovore sa dočítate:
- aký bol jeho prvý pocit pri zoskoku,
- kde všade paraglajduje,
- prečo ho nebavilo bezmotorové lietanie,
- ktorá súťažná disciplína ho baví najviac,
- aký svetový rekord získal,
- čo sa deje, keď lietadlu dôjde palivo,
- ako došlo k jeho nehode,
- ako prehodnotil svoj život.
Kedy ste sa dostali k lietaniu?
Bolo to pred piatimi rokmi. V tom čase som bol stále v robote, každú chvíľu som niečo robil, aj na stavbe domu, aj v práci. Keď som tak jeden deň behal pri garáži po lešení, neodolal som. Nebojím sa výšok, a tak mi napadlo, že si splním sen a prihlásim sa na leteckú školu v Žiline. Do mesiaca som nastúpil a po štrnástich dňoch som už lietal na bezmotorovom krídle.
Prvý kurz trval mesiac, získal som základný letecký preukaz na voľné lietanie. Prvé emócie z lietania ma urobili nesmierne šťastným. V skupine sme boli dvanásti, ale iba šiesti to dali a dokázali skočiť dole s paraglajdingovým padákom z kopca Straník nad Žilinou, ktorý je mekkou bezmotorového voľného lietania na Slovensku. Chodievajú tam aj stovky Poliakov a Čechov, údajne je to najlepší kopec na učenie.
Aký bol prvý pocit pri zoskoku či skôr kĺzavom lete?
Wau… Bol to výkrik do obrovského priestoru podo mnou. Ale vôbec som nemal obavy alebo strach z toho, že by som spadol, alebo sa zavesil kdesi na strom. Bol som vo svojom živle.
Absentuje u vás pud sebazáchovy?
Nikdy som nemal strach z výšok, ani keď som robil na stavbách. Dokonca ani z hĺbok. Bol som napríklad 27 metrov pod zemou, keď som čistil studne.
Adrenalínoví športovci zvyknú tvrdiť, že je to adrenalín, kvôli čomu riskujú. Ako je to u vás?
Pre mňa to nie je adrenalín, ale skôr oddych a relax po práci. Ako keď ide poľovník večer do hory.
Kde najčastejšie lietate?
Lietam najmä doma, okolo Zlatých Moraviec. Nedá sa lietať hocikde, letecký priestor je vymedzený legislatívou. Mám však šťastie, že územie od maďarsko – slovenských hraníc až po prvé letiská v Piešťanoch, je veľmi priaznivé a pekné. Južné Slovensko je v tomto naozaj priam stvorené pre paraglajding.
Iné časti Slovenska vás nelákajú?
Vyskúšal som aj Vysoké Tatry, prelet ponad ich hrebene po štátnu hranicu ponad Rysy. Patrím vraj medzi desiatich, ktorí preleteli Tatry takto komplexne, aspoň to tvrdí môj kamarát a chatár z Chaty pod Rysmi Viktor Beránek. On to má všetko zaevidované a hoci má viac ako 70 rokov, tiež ešte stále lieta.
Prečo ste si vybrali práve tento typ lietania?
Každý milovník lietania, ktorý si vyskúšal padák, vám asi povie, že takto je človek bližšie k prírode. Je to bezprostrednejšie, ako byť zavretý v lietadle. S padákom sa dá prakticky zaletieť hocikde, samozrejme závisí to od poveternostných podmienok a povolení.
Do akej výšky môžete vyletieť?
Máme povolené vystúpať maximálne do výšky 2 450 metrov. Aj som tam reálne bol, no tam si už človek pripadá naozaj maličký. Výška nie je ani tak daná konštrukčne, ako skôr kvôli letovým výškam pre komerčné lety. Ak letia nižšie, musia dávať pozor. Ale nemyslím si, že reálne by nás pri tej ich rýchlosti zbadali.
Akou rýchlosťou lietate?
Priemerná rýchlosť je tak od 45 do 50 kilometrov za hodinu, ale letel som aj 90-kilometrovou rýchlosťou.
Paraglajding je šport, v ktorom sa aj súťaží? Dosiahli ste aj významné úspechy?
Som držiteľom svetového rekordu, zatiaľ neoficiálneho, za prekonanie najdlhšieho letu na jedno tankovanie. Bolo to presne 518 kilometrov za 12 hodín, 1 minútu a 34 litrov paliva. Odštartoval som zo Zlatých Moraviec ponad Vtáčnik, nad Štiavnické vrchy, odtiaľ som to skrútil k bazilike do Ostrihomu, popri Dunaji až do Komárna, ku Kráľovej do Bánoviec nad Bebravou, odtiaľ ku Nitre, Podhájskej a na Vráble, za ktorými som pristál.
Sledoval som však v aplikácii všetky pohyby vetra na trati a aby som ich mohol využiť, musel som tam byť vždy včas. Bolo to vzrušujúce. Inak podmienkou je, že zásoby pohonných hmôt musíte mať so sebou a počas letu ich môžete pretankovať. Ja mám na to takú malú pumpičku. Mal som so sebou spolu 34 litrov, dve bandasky som mal zavesené po stranách sedadla. Ale musím povedať, že úspešný som bol aj vďaka termike, ktorá bola v ten deň priaznivá a podržala ma.
Tento rekord nikto doteraz neprekonal?
Počul som, že sa na mňa doťahuje nejaký Juhoameričan, tak dúfam, že mu ešte nejaký čas odolám.
Došlo vám niekedy palivo?
Riešil som to asi štyrikrát. Zle som si to vyrátal na pristátie a vždy mi chýbalo asi tak 200 – 300 metrov. Palivo si kontrolujete počas jazdy iba malým zrkadielkom pri motore, ak to neodhadnete správne, alebo sa zmenia poveternostné podmienky a protivietor vám spáli viac benzínu, ako ste počítali, musíte dopredu uvažovať, kde a ako vhodne pristáť.
Čo sa deje, keď dôjde palivo?
Padák vie pekne kĺzať aj bez motora, len treba nájsť vhodné miesto na pristátie.
Aký drahý je to šport?
Nie je najlacnejší, no sú aj drahšie. Na druhej strane je to asi jedna z najlacnejších foriem lietania u nás. Začal som s výbavou za tri tisícky, dnes mám za pätnásť.
Rozhovor nahrávame na Klinike úrazovej chirurgie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach? Posledný let nedopadol najlepšie?
Bol som na návšteve u manželkinej rodiny v Čechách pri Mladej Boleslavi v auguste 2023. Ako vždy, aj tentoraz som mal padák so sebou. Keďže v Čechách lietam pomerne často, aj v tejto oblasti som vedel o obľúbenej lúke pri obci Vlčie Pole. Normálne som odštartoval, rozbehol sa a krídlo sa zdvihlo nad hlavu.
Postupne som naberal výšku, tak ako vždy. Keď som bol približne 25 metrov nad zemou, gyroskopickým efektom ma zrazu začal motor prudko otáčať doprava pri preťažení vyššom asi ako 2 G. Okamžite som omdlel a ostatné viem iba z rozprávania manželky a syna, ktorí si úvodnú fázu natáčali aj na mobil.
Čo vám o celej udalosti neskôr povedali?
Manželka to najprv natáčala na mobil, no keď som sa začal točiť, vedela, že je zle, a bežala mi na pomoc. Dopadol som na lúku z výšky asi 30 metrov, ľudia, ktorí to videli, okamžite volali záchranárov. Ja si nič nepamätám.
Čo sa vlastne stalo?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
