KOŠICE. Aj električky, rovnako ako iné moderné vynálezy, zažili svoje hviezdne časy, pády a znovuzrodenia.
Celosvetový trend električkovej dopravy neobišiel ani Košice. Na prelome 19. a 20. storočia bola automobilová doprava ešte zaostalá, a preto pred 2. svetovou vojnou tvorila električková doprava gro hromadnej dopravy nielen u nás, ale aj v Londýne či v Los Angeles.
„Keď došlo k rozvoju automobilovej dopravy, začal sa raziť názor, že električky bránia rozvoju áut, ciest a diaľnic. V západnom svete po druhej svetovej vojne dochádzalo k masívnemu rušeniu električkových tratí,“ vysvetľuje historik Slovenskej akadémie vied Ondrej Ficeri.
Vo Verejnej knižnici Jána Bocatia uviedol prednášku o zrušení električkovej trate do Čermeľa.

Na pomedzí
Vo východnom bloku si električky udržali lepšie postavenie, pretože slúžili hlavne na to, aby spájali obrovské sídliská s priemyselnými areálmi.
„My v strednej Európe sme boli na pomedzí medzi východom a západom. Napríklad taký Miskolc a Debrecín zrušili všetky nerentabilné trate v 70. rokoch. Za posledných 30 rokov však už stihli postaviť nové trate a vracajú sa späť k tomuto druhu dopravy, na rozdiel od Košíc,“ vysvetľuje Ficeri.
Prispôsobenie sa VSŽ
V Československu mala električková doprava stále význam v tých mestách, ktoré mali nad 100-tisíc obyvateľov.
Okrem demografie sa brala do úvahy aj psychológia obyvateľov – návyk pohybu po istých trasách či obľúbenosť lokalít.
Čermeľské údolie bolo vyhľadávaným miestom na prechádzky a turistiku, aj keď v ňom ešte celoročne nebývalo toľko obyvateľov ako dnes.
„Čermeľským údolím viedla jednokoľajová trať v dĺžke 1,8 kilometra smerom na Baránok."
Bola to rekreačná prímestská oblasť pre Košičanov od 2. polovice 19. storočia.
Zlom nastal v roku 1958, keď vláda Československej republiky definitívne rozhodla o tom, že v Košiciach bude vybudovaný hutnícky kombinát pre 25-tisíc zamestnancov, takže postupne došlo k masívnej prestavbe mesta.
„Na nejaké uhorské dedičstvo sa vôbec neprihliadalo. Bolo potrebné premazať, zmeniť imidž starého buržoázneho mesta a začalo sa masívne búrať. Zmizli mnohé tradičné objekty. Niektoré z nich ani neboli ničím nahradené.“
Ako príklady uviedol neorenesančné parné kúpele na Sennom trhu alebo výletný kiosk v Čermeli.

Prvé modernizácie tratí
Táto prestavba sa týkala aj dopravy. V roku 1961 bol vypracovaný smerný územný plán, ktorý v zásade znamenal výstavbu Terasy, ktorá sa mala tiahnuť až k verejnému cintorínu na Juhu, keďže letisko malo byť premiestnené.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári