KOŠICE. V mimovládnom sektore sa pohybuje dlhé roky.
Je šéfkou jednej z najväčších nadácií na Slovensku.
Od napadnutia Ukrajiny pomáha našim východným susedom s humanitárnou pomocou.
LAURA DITTEL, riaditeľka Karpatskej nadácie so sídlom v Košiciach, v rozhovore pre Korzár hovorí aj o tom, ako sa nastavenie novej vládnej garnitúry voči Ukrajine či mimovládkam prejaví v praxi.
V rozhovore sa tiež dočítate:
- prečo je slovenský mimovládny sektor odolnejší ako maďarský,
- prečo by si mala vláda hýčkať tretí sektor,
- ako je to s financovaním mimovládnych organizácií,
- prečo by Slovensko malo pomáhať Ukrajine,
- ako sa do toho zapojila taiwanská vláda,
- či sa môžu pochybovači presvedčiť o následkoch vojny na vlastné oči.
Nová vláda nie je naklonená mimovládnym organizáciám a občianskemu sektoru. Roky sa pohybujete v tejto oblasti, ako to hodnotíte?
Táto politická garnitúra už v predvolebnej kampani sľubovala, ako s mimovládkami zatočí, ako „sa skončí vláda mimovládok“, dokonca Fico sa vyjadril, že „kradneme ako straky“ a že to zarazí. Vidím v tom typický príklon k autoritárnej forme vládnutia a veľmi sa to podobá na to, čo sa začalo diať v Maďarsku pred nejakými pätnástimi rokmi. Nepovažujem to za rozumný krok.
Múdra vláda si mimovládne organizácie hýčka, pretože vie, že plnia v spoločnosti nesmierne dôležité úlohy a zapĺňajú takpovediac dieru na trhu. Robia väčšinou také veci, ktoré sa biznisovej sfére neoplatí robiť, štát ich často robiť nevie alebo ich robí oveľa drahšie, prípadne takáto služba jednoducho neexistuje.
Mimovládna organizácia je vždy odpoveďou na reálnu existujúcu potrebu. A hovoriť paušálne o mimovládkach ako o niečom zlom je veľmi nemúdre a priehľadné. Mimovládnou organizáciou je aj skautský oddiel, hospic, domov dôchodcov. Sú to detské kluby, vzdelávacie, humanitárne organizácie či organizácie v oblasti športu, ochrany prírody...
Nerozumiem tomu, ako môže niekto tento typ organizácií považovať za svojho nepriateľa a dokonca tvrdí, že vládnu tejto krajine. Veď to je nezmysel.

Prečo prichádzajú s touto rétorikou? Boja sa mimovládnych organizácií?
Mimovládne organizácie sú hlasom ľudí a sú hlasom nezávislým.
Áno, sú medzi nimi také, ktoré sú kritické voči vláde. Tie súčasná vláda nazýva politickými mimovládkami. Ale podľa mňa si dobrá vláda hýčka dokonca aj tie, pretože sú zrkadlom, dávajú spätnú väzbu.
Tie organizácie tvoria ľudia, ktorí žijú v tejto krajine, ktorým ide o túto krajinu a majú ju radi. Nechcú tejto krajine škodiť, prečo by to robili? Veď by išli sami proti sebe. Celkovo je takáto politika paušálne namierená proti mimovládkam veľmi nerozumná.
Ak by sa začali napĺňať reštrikcie pre tretí sektor, v čom bude ohrozený štát?
V prvom rade treba povedať, že ani dnes nemajú mimovládne organizácie ideálnu situáciu. Nemajú ju z viacerých dôvodov, jeden z kľúčových je ten, že nemajú zabezpečený udržateľný zdroj financovania.
Nemyslím tým nejaké obrovské granty zo štátu, ale neexistuje systém, ktorý by vytváral úpravu pre to, aby si organizácie mohli efektívne a stabilne tie zdroje zháňať a aby tie zdroje boli „neviazané“, to znamená, že organizácia by ich mohla využiť na svoj vlastný rast a rozvoj.
Napríklad vo väčšine európskych krajín, aj Spojených štátoch, existuje inštitút odpisovania darov z daňového základu. Toto u nás nie je. To, čo zaviedla táto krajina a zaviedla to pomerne dobre, je asignácia dane.
Tej sa tiež chcela nová vláda dotknúť, čím by v podstate urobila dve zlá jednou ranou. V prvom by odstrihla mimovládky, najmä tie maličké, od veľmi potrebného financovania, na ktoré sa spoliehajú.
Hoci nejde o stabilný príjem, pretože nikdy neviete dopredu, koľko takýmto spôsobom získate, ale sú to jediné peniaze, ktoré nie sú projektovo viazané. Organizácia ich môže použiť na čokoľvek, v rámci toho, čo umožňuje zákon.
Keby toto vláda naplnila, aj keď zatiaľ na to nesiahla, tak oberie daňových poplatníkov o možnosť rozhodovania. Každý človek si priamo vyberá organizáciu, ktorej tie peniaze dá. Je to niečo ako participatívne rozpočtovanie.

Ak by prešli všetky tie nápady, čo to znamená pre Karpatskú nadáciu? Budete mať pri mene napísané, že ste zahraničný agent?
Organizácie, ktoré získavajú nejaké finančné prostriedky zo zahraničia, chcú nálepkovať ako zahraničných agentov. Toto urobil Viktor Orbán v Maďarsku a tiež to malo dva silné následky.
Jeden bol ten, že začal rozdeľovať mimovládky aj v očiach verejnosti na dobré a zlé. Malo to dopad aj na internú náladu v celom sektore, pretože pochopiteľne medzi mimovládnymi organizáciami sú také, ktoré sú viac závislé na štátnych zdrojoch a tie nechcú prísť o peniaze. Nemôžu si to dovoliť.
Občianske združenie prevádzkujúce domov pre seniorov nemôže zo dňa na deň prísť o príjmy, pretože by tí ľudia ostali na ulici. Čiže sú to spojené nádoby.
Keď začne táto vláda rozdeľovať celý sektor, ľahko sa môže stať, že stratíme tú internú jednotu, pretože niektorí z nás budú musieť bojovať o holé prežitie či o bezpečnosť svojich klientov. Tretí sektor je veľmi rôznorodý.
Máte obavy, či to občianska spoločnosť ustojí?
Samozrejme, mám obavy, pretože každá takáto vec nám uberie z už aj tak malého množstva energie a zdrojov, ktoré máme. A teraz nemyslím len na peniaze, ale myslím na ľudí a na všetko, čo k existencii potrebujeme.
Na druhej strane som presvedčená o tom, že občianska spoločnosť na Slovensku je v oveľa lepšom stave, ako bola maďarská občianska spoločnosť predtým, než tam nastali tie zmeny.
Nás paradoxne posilnilo obdobie mečiarizmu. Vtedy sme sa naučili s takýmito hrozbami bojovať a boli sme úspešní. Ustáli sme to.
Myslím, že to ustojíme aj teraz. Len nás to môže oslabiť. A pre Slovensko to bude znamenať, že niektoré veci prestaneme robiť, pretože nás nebude dostatočné množstvo. Nebude dostatok sponzorov, možno nás opustia podporovatelia z biznis sektora, ktorí budú opatrnejší alebo obchodujú so štátom.
Hovoríte, že najviac to ohrozí malé združenia, ale kritici tretieho sektora tvrdia, že najviac peňazí ide veľkým.
Treba to rozdeliť. V prvom rade, asignácia z dane z príjmov fyzických osôb sú maličké peniaze, pretože koľko človek ročne zarobí, koľko z toho je daň a koľko z tej dane sú dve percentá.
Tam nejde o veľké sumy a väčšinou končia vo veľmi konkrétnych občianskych združeniach, napríklad v rodičovských združeniach pri školách a škôlkach.
Čo sa týka percent z dane právnických osôb, tam môže ísť o slušné sumy, niekedy až desiatky tisíc, ktoré väčšinou končia vo väčších organizáciách, napríklad v nadáciách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári