KOŠICE. Pred dvoma mesiacmi prepustil senát Najvyššieho súdu SR z väzby medzičasom už bývalého generálneho riaditeľa Správy ciest Košického samosprávneho kraja (SC KSK) Antona Trišča.
Korzár teraz získal na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám anonymizované písomné vyhotovenie uznesenia trojčlenného senátu zloženého z predsedu Petra Kaňu a členov Jany Kostolanskej i Jozefa Šutku.
Sú v ňom podrobne popísané dôvody, prečo sa Trišč dostal na slobodu z väzby, do ktorej ho vlani 12. novembra poslala sudkyňa pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku Pamela Záleská.
Uznesenie zároveň odkrýva aj niektoré ďalšie, dosiaľ verejne neznáme detaily kauzy dvoch úzko súvisiacich verejných obstarávaní.
V článku o kauze Trišč sa dočítate:
- vopred vedeli, čo a od koho vysúťažia,
- zodpovednosť chcel prehodiť na právnikov,
- zamestnanci kritizovali nákup nadstavieb,
- bez papierov boli nepoužiteľné,
- sám vyvrátil vlastnú argumentáciu,
- prečo súd nevidel dôvody na väzbu,
- jeden z inžinierov je chránený oznamovateľ.
Trišč a ďalší, už bývalý vedúci zamestnanec cestárov Juraj G. čelia obvineniu pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v jednočinnom súbehu so zločinom machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe.
Podmienky verejných obstarávaní na nákup desiatich posypových nadstavieb Acometis-TP i troch snehových radlíc na zimnú údržbu (187-tisíc eur bez DPH) a takisto na výrobu rámov pre vozidlá na montáž týchto nadstavieb (15-tisíc eur) mali podľa obvinenia nastaviť pre vopred dohodnutú pezinskú eseročku I. P. R.
Kľúčové z uznesenia senátu Najvyššieho súdu je, že aj podľa neho je trestné stíhanie Trišča dôvodné.
Už vopred vedeli, kto vyhrá zákazku, píše sudkyňa Záleská o väzbe šéfa cestárov Čítajte Vopred vedeli, čo a od koho vysúťažia
Podstata obvinenia spočíva v tom, že dvojica cestárskych šéfov spoločne a koordinovane dohodla už v auguste 2021 prednosť a výhodnejšie podmienky vopred vybranému konkrétnemu súťažiteľovi a účastníkovi oboch verejných obstarávaní ešte pred ich vyhlásením v novembri 2021 na úkor iných prípadných záujemcov o tieto zákazky.
Usvedčovať ich má, že vopred dali vyhotoviť znalecký posudok priamo na nadstavby i radlice pezinskej firmy a vopred u nej dohodli aj výrobu rámov už na konkrétne vozidlá správy ciest.
Ako konštatovala Záleská v rozhodnutí o vzatí do väzby, zo spisu okrem iného vyplýva, že „už v auguste 2021 boli zamestnanci SC KSK v tejto spoločnosti (I. P. R. – pozn. red.) za účasti jej konateľa ‚pozrieť‘ sypacie nadstavby v Pezinku, pričom k stavu predmetu obstarania bol zabezpečený aj znalecký posudok na stanovenie ceny, objednaný zo strany SC KSK dňa 27. 9. 2021“.
Práve na základe tohto posudku sa špecifikoval predmet zákaziek do daných verejných obstarávaní, čo malo poslúžiť na to, aby vyhrala vopred dohodnutá spoločnosť.
Podľa sudkyne pre prípravné konanie je dôvodné vyvodzovať záver, že verejný obstarávateľ mal v podstate už v septembri 2021 vedieť, že vysúťaží nadstavby, radlice a rámy od pezinskej firmy.
„Z výpovedí jednotlivých zamestnancov SC KSK je možné zistiť, že záujem na realizovaní verejného obstarávania takouto formou malo vedenie, a to najmä obvinený (napríklad svedok xxx a jeho e-mailová komunikácia – upozornenie na nezákonný postup, svedok xxx),“ napísala do uznesenia o vzatí Trišča do väzby.
Keďže sme vtedy získali len anonymizované uznesenie, nebolo z neho jasné, ktorý konkrétny zamestnanec upozorňoval šéfstvo na nezákonný postup.
Z rozhodnutia Najvyššieho súdu však už vyplýva, že to bol právnik z právneho oddelenia cestárov.
Šéf krajských cestárov Trišč ide do väzby. Stíhajú ho pre pochybný nákup Čítajte Zodpovednosť chcel prehodiť na právnikov
Trišč vo svojej sťažnosti voči vzatiu do väzby napísal Najvyššiemu súdu, že sa nestotožňuje s preukazovaním jeho „záujmu“ na realizovaní týchto verejných obstarávaní na základe toho, že údajne nebral ohľad na upozornenia právnika právneho oddelenia JUDr. R. (súd pozmenil iniciálku priezviska rovnako ako pri všetkých ostatných spomínaných osobách).
„Práve naopak, na ním vznesené námietky vedenie reagovalo a žiadalo ho o návrh riešenia vhodných postupov. Z dôvodu, že JUDr. R. sám nevedel navrhnúť postup, ktorý by bez ďalšieho považoval za vhodný a akceptovateľný, právne oddelenie vec odkomunikovalo s externým poradcom, ktorého návrh postupu bol následne použitý,“ argumentoval exriaditeľ správy ciest.
S cestárskym právnikom komunikovala podľa neho za externého poradcu JUDr. J. Dodal, že na základe nimi navrhnutého postupu sa verejné obstarávanie aj nastavilo.
„Presný názov subjektu externého poradcu, vzhľadom na svoje väzobné stíhanie, nemá možnosť dohľadať, ale komunikácia s JUDr. J. vyplýva aj zo strany 7 uznesenia o vznesení obvinenia,“ uvádza sa v Triščovej sťažnosti.
Senát Petra Kaňu však pri otázke eventuálnej vedomosti obvineného o nezákonnosti postupu poukázal práve na e-mail a svedeckú výpoveď JUDr. R. zo 16. augusta 2023, ktorý „mal obvineného upozorňovať na nezákonnosť takéhoto postupu, pričom obvinený mu napriek tomu mal dať ústny pokyn na pokračovanie v príprave verejných obstarávaní“.
Bývalý šéf košických krajských cestárov nariadil ignorovať úrad pre obstarávanie, ukázali uniknuté emaily Čítajte Zamestnanci kritizovali nákup nadstavieb
Vo svojej sťažnosti prezentoval exšéf krajských cestárov aj názor, že nebola preukázaná koordinácia činnosti obvinených ani to, akým spôsobom sa mal na jej koordinácii podieľať on.
Upozornil, že spoluobvinený Juraj G. nevypovedal a zo spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, akým spôsobom a kedy mali navzájom koordinovať svoju činnosť smerujúcu k realizácii dvoch súvisiacich verejných obstarávaní.
Bránil sa tiež tým, že na ich realizácii nemal žiaden záujem a potreba ich vykonania vyplynula z naliehavej potreby zabezpečiť zimnú údržbu na rok 2021/22, keď z celkového počtu sypačov bolo nefunkčných šestnásť.
Potvrdili to podľa neho aj svedkovia, najmä ten, ktorý uviedol, že v auguste - septembri 2021 bola porada prevádzkového úseku a potrebovali nadstavby pre ich nefunkčnosť, resp. polofunkčnosť.
Najvyšší súd však v protiklade s tým odkryl teraz niektoré konkrétne výpovede svedkov z radov zamestnancov.
Osobitne k otázke potreby, resp. nadbytočnosti zabezpečenia nadstavieb poukázal na výpoveď jedného zamestnanca z 15. augusta 2023: „Boli sme schopní zabezpečiť zimnú údržbu ciest existujúcimi nadstavbami, ktoré sme mali v majetku... Ja som na neho apeloval, že z akých príčin mi to dávajú, keď sme o to nežiadali. Odpoveď bola, že bolo zabezpečených desať kusov a jeden je nazvyš, tak počítali to dať do Trebišova."
Ďalší zamestnanec zas vypovedal 7. septembra toto: „Jednou vetou, bolo to kúpené nasilu. Takáto nadstavba doslova zakrývala v určitých situáciách výhľad na zadné skupinové svetlá sypača idúceho pred ním.“
Trišč vo vzťahu k svojmu „záujmu" na realizovaní verejného obstarávania označil za nesprávnu argumentáciu prokurátorky, že „mal podniknúť kroky smerujúce k tomu, aby bola zákazka napriek nesúhlasu niektorých podriadených realizovaná napríklad aj priamym príkazom svedkovi Ing. P.“.
Z výpovede tohto svedka podľa vtedajšieho generálneho riaditeľa vyplýva len to, že „jediný priamy pokyn, ktorý dostal a s ktorým on nesúhlasil a žiadal si ho v písomnej podobe, bol pokyn k pristaveniu vozidla Mercedes za účelom namontovania nadstavby, ktorý dostal až po realizácii verejného obstarávania“.
Doplnil, že tento pokyn navyše nedostal svedok od neho, ale od obvineného Juraja G.
Šéfa župných cestárov Trišča obvinila NAKA za kontroverzný nákup nadstavieb na nákladiaky Čítajte Ani v jednom zo súdnych uznesení o väzbe sme nenašli žiadne konkrétne vysvetlenie obvinených, prečo považovali za nevyhnutné poslať zamestnancov správy ciest akurát do pezinskej firmy ešte pred vyhlásením verejných obstarávaní a odkiaľ vopred vedeli, že práve táto spoločnosť má presne desať potrebných nadstavieb.
V spojitosti s vypracovaním znaleckého posudku môže byť pritom už toto samo osebe v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní.
Verejný obstarávateľ totiž musí dodržať princípy rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie hospodárskych subjektov i transparentnosti a nesmie narušiť hospodársku súťaž bezdôvodným zvýhodnením alebo znevýhodnením určitých subjektov.
Župan zvoláva mimoriadne zastupiteľstvo. Budú odvolávať Trišča, ktorý je vo väzbe Čítajte Bez papierov boli nepoužiteľné
Okrem podozrenia z manipulácie verejných obstarávaní čelia obaja obvinení aj trestnému stíhaniu pre porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku.
Firma I. P. R. totiž podľa orgánov činných v trestnom konaní „dodala tovary pre obstarávateľa SC KSK nepoužiteľné, nevyužiteľné a v zlom technickom stave, keďže tieto nespĺňali najmä potrebné legislatívne podmienky v zmysle platných zákonov v Slovenskej republike, a to chýbajúce osvedčenia o evidencii vozidla“.
Ako už aj Korzár informoval, bolo to v rozpore s ustanoveniami uzavretých zmlúv z 1. decembra 2021, v ktorých sa „dodávateľ zaviazal dodať zariadenia na údržbu ciest v súlade s technickou a funkčnou špecifikáciou a s požadovaným vybavením uvedeným v kúpnych zmluvách“.
Udialo sa tak teda v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi o verejnom obstarávaní aj so zákonom o majetku vyšších územných celkov.
„Košickou správou ciest zakúpená technika posypových nadstavieb a čelne nesených snehových radlíc na zimnú údržbu ciest je z dôvodov technických nedostatkov, resp. z dôvodu absencie adekvátnych dokladov na prevádzku nevyužiteľná a nevyužívaná a tiež kazová napriek zmluvne dohodnutému servisu k nej, keďže napriek požiadavkám jednotlivých stredísk nebol zo strany víťaza verejného obstarávania – spoločnosti xxx (I. P. R.) vykonaný servis niekoľko mesiacov,“ konštatovala sudkyňa Záleská v uznesení o vzatí Trišča do väzby.
„K technickým nedostatkom, resp. absencii adekvátnych dokladov na prevádzku a tým nevyužiteľnosti dodaných nadstavieb, toto nemožno konštatovať z výpovedí svedkov, ale len preskúmaním písomných záznamov o tom, kedy a kým boli vady reklamované a o aké vady išlo, konkrétne či išlo o vady, ktoré bránili riadnemu užívaniu,“ oponoval zas obvinený v sťažnosti proti väzobnému stíhaniu.
Ako pokračoval, aj z výpovede svedka vyplýva, že on má vedomosť len o jednom oficiálnom písomne zasielanom súbore vád a len o jednej takej vade, ktorá do jej odstránenia bránila v užívaní veci.
„Až z písomných oznámení vád z jednotlivých stredísk a ich charakteru bude možné ustáliť ich rozsah, pretože nadstavby sa využívali aj v sezóne 2022/2023 (čo potvrdil aj svedok), teda ich nepoužiteľnosť a zlý technický stav ako celku vôbec nemožno konštatovať,“ dodal.
Najvyšší súd prepustil šéfa krajských cestárov Trišča z väzby na slobodu Čítajte Sám vyvrátil vlastnú argumentáciu
Trišč tak sám priznal, že sa nadstavby používali bez osvedčení a ďalších dokumentov vyžadovaných v zmluve, ktoré firma dodnes nedodala.
V sťažnosti Najvyššiemu súdu pritom sám vyvrátil vlastnú argumentáciu o nemožnosti konštatovať nepoužiteľnosť a zlý technický stav nadstavieb, lebo napísal, že „pokiaľ ide o chýbajúce osvedčenia o evidencii, z uznesenia o vznesení obvinenia nie je zrejmé, či táto skutočnosť nepredstavuje len prechodnú prekážku“.
Ak to aj podľa neho bola prekážka, hoci len prechodná, tak sám potvrdil, že bez chýbajúcich osvedčení boli nadstavby oficiálne nepoužiteľné, teda boli dodané v rozpore so zmluvou.
Pezinská firma nedodala ani zmluvne požadovaný protokol o schválení nadstavieb autorizovanou osobou či kompletnú dokumentáciu so schválením na premávku po pozemných komunikáciách SR (technický preukaz).
Zo zodpovednosti sa Trišč vyviňoval tým, že „po tom, čo sa relevantným spôsobom k nemu dostala informácia o tejto skutočnosti, bol začatý proces nápravy tohto stavu“.
Z jeho nedávneho vyjadrenia pre Denník N však vyplýva, že až v septembri 2023 dali firme nejakú lehotu, aby dodala, čo už malo byť súčasťou dodávky podľa zmluvy ešte z 1. decembra 2021.
Zaujímavé je, že na dodávateľa relevantne zatlačili až takmer po roku a trištvrte, teda akurát len pár týždňov po tom, ako vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry začal 11. augusta 2023 trestné stíhanie vo veci.
Advokátska kancelária radí krajským cestárom, exmanželka konateľa obhajuje ich šéfa Trišča Čítajte Problém s nadstavbami zverejnil Ihnát
Za podstatnú označoval Trišč pri svojej obrane aj zodpovednosť zamestnanca, ktorý „prevzal nadstavby s tým, že z odovzdávacieho a preberacieho protokolu vyplývalo, že spolu s tovarom sú odovzdávané aj všetky súvisiace doklady v zmysle zmluvy“.
Krajský poslanec Miloš Ihnát (nezávislý) už pred vznesením obvinení kritizoval v statusoch na sociálnych sieťach na základe informácií priamo od zamestnancov správy ciest, že sa nadstavby takmer dva roky od ich nákupu prakticky nepoužívali.
S výnimkou dvoch kusov, ktoré sem-tam spojazdnili len na vlastné riziko.
Odhalil, že bez dokladov sa síce nadstavby legálne používať nesmeli, ale „napriek tomu to počas zimy zúfalí cestári riskli, namontovali ich na autá a vyšli s nimi na cestu. Bolo šťastím, že nenatrafili na policajtov. Tí by mohli zobrať ‚papiere‘ od celého auta“.
Ihnát vtedy na základe získaných informácií pochádzajúcich aj z ministerstva dopravy upozorňoval, že bude problematické zlegalizovať tieto zariadenia aspoň dodatočne.
Všetko to uviedol vlani v októbri i do podaného trestného oznámenia.
Senát Najvyššieho súdu dospel napriek Triščovým námietkam voči jeho obvineniu k záveru, že „objem a kvalita doposiaľ v počiatočnom štádiu trestného stíhania zabezpečených dôkazov dostatočne odôvodňuje podozrenie, že (okrem iného aj) obvinený svojím konaním, uvedeným v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia, mohol naplniť zákonné znaky v ňom uvedených trestných činov“.
Námietka obvineného, že právne a faktické vady dodaných nadstavieb nemožno konštatovať z výpovedí svedkov, ale len z písomných záznamov, bude podľa senátu nepochybne predmetom ďalšieho dôkazného preverovania v rámci vyšetrovania.
Početné výpovede svedkov však „dostatočne odôvodňujú podozrenie, že nadstavby, ktoré mali byť predmetom posudzovaného verejného obstarávania, mali trpieť právnymi a faktickými vadami“.
Obvineného šéfa krajských cestárov Trišča poslanci nestihli odvolať, rezignoval sám Čítajte Súd neakceptoval obavy z pôsobenia na svedkov
Senát sa však stotožnil s obranou dnes už bývalého generálneho riaditeľa cestárov o nedôvodnosti väzby, preto rozhodol o jeho okamžitom prepustení na slobodu 22. novembra.
Len ako hypotetické vyhodnotil obavy prokurátorky a sudkyne Záleskej, že „obvinený bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie (dôvody kolúznej väzby – pozn. red.)“.
Senát rozsiahlo vysvetľoval, že neexistujú žiadne dôkazy a ani žiadny zo svedkov nevypovedal o takomto konaní obvineného ako nadriadeného voči žiadnemu zo zamestnancov správy ciest, hoci na to mal od uskutočnenia verejného obstarávania za viac ako dva roky až do zadržania 9. novembra 2023 dostatočný priestor.
Za významnú skutočnosť považoval aj to, že Triščovi nebolo preukázané žiadne kolúzne konanie, hoci minimálne už od 15. februára 2023 vedel o záujme orgánov činných v trestnom konaní o verejné obstarávania krajských cestárov.
V ten deň mu totiž bolo vznesené obvinenie pre zločin machinácie pri verejnom obstarávaní v známej kauze nákupu prechodových teplomerov.
Sťažnostný súd odmietol aj obavy, že by sa mohol pokúsiť zahladiť nejaké stopy. Súhlasil totiž s obvineným, že „podklady ako znalecký posudok, všetky písomnosti týkajúce sa verejných obstarávaní, e-mailová komunikácia jeho zamestnancov boli už orgánom činným v trestnom konaní poskytnuté a tvoria prevažnú väčšinu spisu“.
Ako dôvod na väzbu nevyhodnotil ani organizačné zmeny na správe ciest, lebo sa nepreukázalo, že mohli slúžiť ako zastrašovanie zamestnancov, aby pod hrozbou skončenia pracovného pomeru nevypovedali ako svedkovia v neprospech svojho šéfa.
A to najmä preto, že zmena organizačnej štruktúry nastala ešte takmer pol roka pred začatím trestného stíhania v tejto veci a uskutočnila sa na podnet vedenia samotnej župy.
Senát ani nevidel logiku v prípadnej snahe zbaviť sa takto nepohodlných zamestnancov. Po ich prepustení z práce by totiž nastal práve opačný efekt, teda že by nad nimi stratil nadriadený kontrolu.
A to by takýchto svedkov skôr oslobodilo pre vypovedanie pravdy, lebo by už neriskovali stratu zamestnania a navyše by sa ešte mohla zvýšiť ich motivácia „vypovedať v neprospech obvineného ako ich bývalého nadriadeného, kvôli ktorému prišli o zamestnanie“.
Senát nevidel ani dôvody na preventívnu väzbu
Kaňov senát nesúhlasil ani s obavami, že by Trišč mohol pokračovať v trestnej činnosti (dôvody preventívnej väzby).
Ako celkom nepriliehavé vyhodnotil výlučne operatívne informácie prokurátorky, že sa preverujú aj ďalšie verejné obstarávania za pôsobenia obvineného na pozícii šéfa krajských cestárov.
Nadriadený súd konštatoval, že v súvislosti s nimi nebolo začaté trestné stíhanie a vo vzťahu k nim pracujú orgány činné v trestnom konaní len s hypotetickou verziou, že by mohli byť takisto postihnuté obdobnou nezákonnosťou.
Tieto informácie teda neboli podľa senátu procesne dôkazne zdokumentované, ale najmä sú celkom nesúvisiace s týmto prípadom, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie a rozhodovalo sa o jeho väzbe.
Vyvodil z toho prakticky to, že od verejného obstarávania na nadstavby z roku 2021 neexistuje nič, čo by relevantným spôsobom podporilo obavy z pokračovania v trestnej činnosti.
Jeden z inžinierov je chránený oznamovateľ
Triščova sťažnosť, z ktorej citoval vo svojom uznesení senát Najvyššieho súdu, obsahuje okrem iných aj ďalšiu zaujímavú informáciu.
Spomenul ju v súvislosti s tým, že zamestnancov dostatočne chráni pred prípadným neplatným prepustením Zákonník práce a majú možnosť požiadať o ochranu prostredníctvom Úradu na ochranu oznamovateľov. Nie je preto podľa neho „namieste poskytovať jeho zamestnancom ochranu v podobe vzatia ho do kolúznej väzby“.
Uviedol, že jeden svedok už ako oznamovateľ o ochranu tohto úradu aj požiadal. Z uznesenia súdu vyplýva, že ide o jedného z vypovedajúcich inžinierov, ktorý sa spomína na viacerých miestach.
Bol to ten zamestnanec cestárov, ktorý odmietol pristaviť na ústny pokyn nákladné vozidlo značky Mercedes, aby sa naň namontovala jedna z inkriminovaných nadstavieb. Pokyn splnil, až keď ho dostal písomne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
