KOŠICE. Rekonštrukcia vstupu na verejný cintorín v Košiciach v týchto dňoch finišuje.
S jej realizáciou začala firma Eurobau ešte v júli 2022.
Nestihla ani posledný, už tretí termín dokončenia, ktorým bol 16. január 2024.
Štvrtý, konečný termín, je stále neznámy.
Vizualizácia je nezáväzná
Pozorní návštevníci si všimnú, že vizualizácia z júla 2022 nie celkom zodpovedá skutočnosti tesne pred dokončením.
Zelené pásy, ktoré boli medzi stromami pred vstupnou bránou na cintorín, dnes medzi dlažbou nenájdete.
Skutočný stav je tak na pohľad menej zelený ako vizualizácia.
Hovorca mesta Košice Dušan Tokarčík vysvetľuje, že vizualizácia, ktorá vznikla ešte pred samotnou realizáciou, nie je projektom ani záväzným dokumentom.
„Kvôli výsadbe stromov do systému TreeParker a zmene technologického postupu bolo nevyhnutné dodať na mieru vyrobených 29 kruhových mreží. Ich montáž súvisela s ochranou koreňovej sústavy stromov ako aj s nutnosťou vyrovnať výškové rozdiely tak, aby sa odstránili výškové bariéry medzi priestorom, v ktorom sú vysadené stromy, a vonkajšou pochôdznou a pojazdnou betónovou plochou.“
Roky zanedbávaný a prehliadaný. Najväčší slovenský cintorín sa výrazne zmení Čítajte Koruny stromov sa spoja
Andrea Macejková z architektonického štúdia STOA architekti, ktoré pripravovalo projekt obnovy vstupu na verejný cintorín, hovorí, že konkrétne požiadavky na tento priestor sa spresňovali až v projekte, teda po vypracovaní vizualizácie.
„Vznikne námestie, kde bude voľný prechod všetkými smermi. Teda nielen z parkoviska na cintorín, ako by určovali pozdĺžne zelené pásy, ale aj krížom námestia od kaviarne do kvetinárstva napríklad. Zelené pásy by obmedzovali prechod chodcov.“
Stromy vyberali v spolupráci so Správou mestskej zelene tak, že do piatich rokov sa koruny jednotlivých javorov spoja do súvislej zelenej strechy, ktorá bude poskytovať dostatok tieňa.
„Koncepcia zelene ako celistvého prvku je v korunách stromov, ktoré sa po čase medzi sebou prepoja a vznikne tým zelený 'dáždnik', chrániaci pobývajúcich na námestí, parter (najbližšie okolie - pozn. red.) tak zostane priechodný pre všetky smery pohybu,“ dodáva architektka.
Už mali skončiť, ale nestíhajú ani tretí termín veľkej opravy v Košiciach Čítajte Aj tak by ho zašliapali
Predseda základnej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny Ladislav Rovinský bol pri spustení projektu obnovy cintorína ako vtedajší mestský poslanec.
Otázku menšej plochy zelene pri vstupnej bráne vníma citlivo.
„Jasné, zelená farba sa nám páči, ale tam sú dve protichodné tendencie. Na jednej strane chceme viac zelene a na druhej strane potrebujeme aj komfort pre tých ľudí, ktorí idú na cintorín. Neviem, ako dlho by ten trávnik vydržal napríklad pri dušičkovom nápore. Postupne by bol aj tak zašliapaný.“
S celkovým výsledkom obnovy vstupu na cintorín je spokojný.
„To nie je len o tom, že vyvŕtam dieru a strčím tam strom, ale pod betónom má strom komfortné podmienky pre rast. Aj parkoviská sú ozaj zelené. Pre stromy by bolo horšie, ak by ostali zelené pásy trávnika ako na vizualizácii, ale nemali by podzemný systém, aký majú teraz,“ hovorí Rovinský.
Ťažší prístup k hrobom
Verejnosť prekvapili aj betónové stĺpy, ktoré lemujú cestu od vchodu po centrálny kríž po oboch stranách.
„Teraz musím obchádzať k hrobu okolo všetkých ostatných hrobov. Nemôžem ísť rovno z hlavného chodníka k tomu nášmu, ako to bolo predtým. Mohli tu urobiť aspoň prechod k vyšliapaným cestičkám,“ sťažuje sa pani Jana na cintoríne.
Andrea Macejková vysvetľuje, že betónové stĺpy tvoria optickú bariéru, ktorá hneď od vstupu upriami pohľad návštevníka na kríž.
„Pre niektorých je to trochu obchádzka, ale idea tohto návrhu je oddeliť časť s hrobmi, aby sa dodržala pieta hrobov. Smerom do západnej časti cintorína je pomerne silný peší ťah, hroby vedľa hlavnej cesty nemajú v súčasnosti žiadne separé.“
Aj tieto Dušičky pôjdu Košičania na cintorín cez stavenisko. Firma je v reštrukturalizácii Čítajte Optická clona
Pôvodná koncepcia cintorína nepočítala s tým, že rad hrobov povedie až tesne ku hlavnému chodníku.
„Vzhľadom na to, že medzi hrobmi a spevnenou plochou nebol priestor na výsadbu zelene, zvolili sme optickú clonu vo forme stĺpikov, pod ktorými bude zasadený brečtan, teda celoročne olistená rastlina. Vo finále vznikne prírodná zelená deliaca stena. Celá koncepcia priestoru sa naplno ukáže až po piatich rokoch, keď sa zapojí celá zeleň,“ dodáva Macejková.
Dušan Tokarčík ozrejmuje, že všetky zmeny oproti projektovej dokumentácii, zmeny technologických postupov a práce navyše, s ktorými projektová dokumentácia nepočítala, sú zapísané v stavebných denníkoch a uvedené v dodatkoch k zmluvám o dielo.
„Na verejnom cintoríne sa nebude reštaurovať len centrálny kríž, ale aj celý vstupný portál a priľahlé objekty a budovy, ako aj historický trakčný stĺp. Skutočnosti ako rozsah prác, zhotoviteľ, cena a ani termín v tejto chvíli známe nie sú."
Špeciálne zavlažovanie stromov
Aj keď stromy pred vchodom na cintorín vyzerajú ako zasadené v zajatí betónu, o ich výživu je dobre postarané. Vďaka podzemnému systému je zabezpečený dostatočný priestor na rozvoj koreňovej sústavy.
„Po využití štrukturálneho substrátu pri výsadbe platanov na ploche parkoviska na Šoltésovej ulici ide o druhú aplikáciu inovatívneho postupu na zlepšenie pôdnych podmienok pre korene stromov v meste. Košice využívaním podobných riešení patria medzi priekopnícke mestá na Slovensku," informovala Správa mestskej zelene.
Centrálna aleja od vstupu na cintorín po hlavný kríž je tvorená štyrmi radmi javorov poľných odrody Elsrijk.
Dostatočné množstvo vody im zabezpečuje kvapková závlaha inštalovaná do modulárneho systému.
Voda využívaná na závlahu pochádza z centrálnej zbernej nádrže, ktorá zachytáva dažďovú vodu z okolitých spevnených plôch, teda aj z parkoviska.
„Využitý systém dáva príležitosť stromom prosperovať aj na plochách, kde by prirodzene rásť nemohli, a je odpoveďou na otázku, ako dostať viac zelene aj do spevnených plôch," predstavila využité riešenie riaditeľka Správy mestskej zelene v Košiciach Marta Popríková.
„Systém využitý na cintoríne má výšku bunky 80 centimetrov a šírku šesť krát šesť metrov. Na povrchu je viditeľný len otvor s rozlohou jedného štvorcového metra, kde je vyústenie drenážneho potrubia zaisťujúceho výmenu vzduchu v substráte pod povrchom.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
