KOŠICE. Košická Steel Aréna sa v sobotu večer premenila na najväčšiu kinosálu na Slovensku.
Filmári si ju totiž vybrali za miesto slávnostnej premiéry akčného politického trileru Vojna policajtov z dielne známeho producenta Rudolfa Biermanna, pre ktorého je však tento film zároveň aj samostatným režisérskym debutom.
Po Svini ďalší zaujímavý príbeh z pera novinára Arpáda Soltésza, pochádzajúceho práve z Košíc, previedol divákov spletitými vzťahmi medzi políciou, mafiou a Slovenskou informačnou službou (SIS) na východnom Slovensku v ére mečiarizmu, teda v 90. rokoch minulého storočia.
Po červenom koberci popred dav zvedavých Košičanov pred Steel Arénou prešli stovky účinkujúcich - hercov i komparzistov.
Najväčšiu pozornosť pútali predstavitelia hlavných postáv Alexander Bárta, Juraj Loj, Anežka Petrová, Róbert Jakab, Ady Hajdu či raper Patrik „Rytmus“ Vrbovský.
Košický rodák Bárta v životnej úlohe, Rytmus ako mafián, autentický obraz Košíc z konca 90. rokov a scény ako z kultového Pulp Fiction alebo francúzskej gangsterky.
Aj takýmito heslami pozýval Biermann na novinku, ktorá prichádza do kín 1. februára.
Rudolf Biermann: Prepojenie silových zložiek s mafiou sa dedí. My chceme ukázať, kde sa to začalo Čítajte Štyritisíc divákov
Miesto premiéry, kde všetci herci prvýkrát videli hotový film, si jeho tvorcovia nevybrali náhodne.
Okrem toho, že dej opisuje dianie vo východoslovenskom podsvetí a polícii, sa aj väčšina scén natáčala v Košiciach, Prešove i Tatrách.
Na košickú premiéru boli pozvané stovky komparzistov, ktorých usadili organizátori na hraciu plochu štadióna priamo pod obrovským plátnom.
V prvých radoch sedeli tvorcovia a známi herci.
Verejnosť, ktorá si premiéru nenechala ujsť, sledovala film z tribún Steel Arény.
Do improvizovaného obrieho kina zavítali približne štyri tisícky divákov.
Východniarsky Pulp Fiction je na svete. Biermann sa obáva návratu autoritatívneho režimu Čítajte Akcent chytil aj Bratislavčan
Hneď po pár scénach bolo všetkým v Steel Aréne jasné, kde sa príbeh odohráva.
Že bude rodený Košičan Alexander Bárta v role policajného operatívca rozprávať s východniarskym prízvukom, sa počítalo.
Celkom úspešne sa však k nemu pridal jeho filmový parťák Juraj Loj, rodák z bratislavského Ružinova.
Autenticky sprostý, ale zato podľa reakcií publika vtipný jazyk a hlášky mafiánov a policajtov sa prejavili aj v prístupnosti filmu, ktorá je posunutá na prah dospelosti.
150 filmových minút nenudilo
Domáci diváci v hľadisku sa pokúšali počas sledovania filmu identifikovať niektoré lokácie, ktoré sa vo filme vyskytli.
Napríklad kde sa nachádza krčma „Patkaň“, diskotéka, „bordel" alebo v ktorej nemocnici pracuje femme fatale hlavného hrdinu, ktorú hrala Anežka Petrová.
Pre rodáčku tiež z východoslovenskej obce Belá nad Cirochou v okrese Snina, ktorá študovala aj na košickom konzervatóriu, ide o premiéru v hlavnej ženskej úlohe.
Na konci dynamicky plynúceho filmu ani po 150 minútach nepôsobilo publikum unavene.
Počas záverečných titulkov si vyslúžili filmári niekoľkominútový potlesk, ktorý sa ešte niekoľkokrát zopakoval potom, ako na javisko prichádzali tvorcovia a herci.
Na záver zavolal režisér Biermann na pódium na spoločnú selfie aj početný zástup komparzistov, medzi ktorými boli napríklad aj reálni policajti, ktorí si zahrali vo filme zasahujúcich kukláčov.
Mimochodom, vtipným momentom je aj obsadenie Dušana Cinkotu do roly šéfa špeciálnej protidrogovej policajnej jednotky, keďže bol kedysi odsúdený za drogy.
Po Svini nakrúcajú Vojnu policajtov. Rytmusa strážila Knechtová, Bárta unikal SIS Čítajte Biermann: Uvažuje sa o dvojke
Radosť z reakcie publika na film neskrýval tesne po premietaní Rudolf Biermann, ktorý je aj autorom myšlienky premiéry v Steel Aréne.
„Som nadšený. Myslím, že sa to ľuďom páčilo. Ten film nie je najkratší, no nikto sa počas neho ani nepohol. Naopak, smiali sa na filmových hláškach a na záver tlieskali počas celých titulkov. Režisér si nemôže priať asi nič viac,“ zhodnotil.
Podľa Biermanna ľudia svojím potleskom vyjadrili spokojnosť s celou akciou.
„Myslím si, že diváci boli spokojní s tým, čo videli na plátne, ale aj s tým, čo sa odohrávalo okolo toho. Mali sme tu totiž asi najväčšiu hereckú delegáciu, akú kedy Slovensko zažilo,“ uviedol režisér s narážkou na stovky prítomných komparzistov.
Naznačil, že film inšpirovaný knihou Arpáda Soltésza Hnev - Vtedy na východe, ktorú sám autor prerobil na scenár, by sa mohol neskôr dočkať aj pokračovania.
„Ak bude projekt úspešný, vyzerá to tak, že na sklonku kariéry urobím ešte jeden film. S Arpádom sme sa bavili, že by mohla byť dvojka, no počkáme si, ako dopadne aktuálny film. Pokiaľ by naň prišlo málo divákov, tak neviem, či sa bude chcieť písať Arpádovi pokračovanie, otázne by boli aj financie. Uvidíme, čo sa stane v najbližších týždňoch,“ povedal režisér, ktorý má ako producent na konte aj úspešný film Sviňa, pričom ten tiež vznikol podľa rovnomennej knihy Arpáda Soltésza.
Mimochodom, ten sa po posledných parlamentných voľbách odsťahoval z Bratislavy, kde po odchode z rodných Košíc dlhé roky žil a pôsobil ako politický komentátor, do Prahy.
Arpád Soltész: Tieto voľby sú referendom o mafiánskom štáte Čítajte Deväťdesiatky mu pripomína Fico
Hoci Soltészov príbeh vychádza z jeho skúseností ako novinára pôsobiaceho v časoch mečiarizmu na východe Slovenska, Biermann o dianí v polícii a SIS v tom období nevedel.
„Mali sme vtedy nejaké ťahačky s vládnou mocou, lebo sme si dovolili kritizovať napríklad ministra kultúry. Čo sa však dialo na východe, o tom sme nič nevedeli. Samozrejme, aj v hlavnom meste vybuchovali autá. Brali sme to tak, že polícia si robí svoju robotu. Na druhej strane ak sa niečo drastické stalo nejakému mafiánovi, tak to nikto neprežíva. Skôr si ľudia vraveli, nech sa medzi sebou postrieľajú. Problémom však je, keď štátna moc nezasahuje tam, kde má,“ upozornil Biermann.
V tom mu pripomína deväťdesiate roky súčasná vládna garnitúra Roberta Fica (Smer).
„Páni sa mýlia, keď si myslia, že im to celé nejako prejde. Ja som presvedčený o tom, že to tak nebude. Čo robia, je čitateľné. Blížia sa voľby prezidenta a v nich sa ukáže, čo si Slovensko o ich spôsobe vládnutia myslí,“ uviedol Biermann.
Na premiére sa objavil okrem herca Milana Kňažka či tenisového trénera Mariána Vajdu napríklad aj jeden z kandidátov na prezidenta Ivan Korčok.
„Áno, bol tu. Ale na premiéru nášho filmu bol pozvaný dávno predtým, ako sa rozhodol, že bude kandidovať na prezidenta. Poznáme sa roky, ešte z čias, keď robil diplomaciu,“ dodal Biermann.
Rudolf Biermann: Verím košickému publiku Čítajte Ady Hajdu: Zostať ma drží len nádej
Vo filme si zahral Ady Hajdu negatívnu postavu príslušníka SIS, podľa ktorého mal film silnú emóciu hlavne preto, že vychádza z reality.
„Deväťdesiate roky si veľmi dobre pamätám a je hrozné, že táto doba sa môže vrátiť. To je desivé. Demokracia by mala byť o tom, že každý má rovnaké práva, no niektorí ľudia si myslia, že sú nad zákon, a na to, aby dosiahli svoje ciele, chcú ovládnuť Policajný zbor,“ upozornil Hajdu.
Je presvedčený, že boj za demokraciu nie je stratený.
„Stále je tu nádej, že sa nájdu spravodliví ľudia. Silný odkaz odznel v tejto súvislosti v závere filmu, že ʻsvine budú kvičaťʼ. Tu som sa neubránil slzám. Myslím si, že tá spravodlivosť sa vždy ukáže, aj keď to niekedy trvá dlhšie. Nádej ma drží zostať v tejto republike,“ naznačil známy herec.
Bárta: Film nielen pre východ
Alexander Bárta, ktorého si v hlavnej úlohe prišli na premiéru pozrieť aj rodičia či spolužiak zo Základnej školy na Požiarnickej ulici v Košiciach, priznal, že z akcie v Steel Aréne mal zimomriavky.
„Pre mňa bol úžasný zážitok, že to bolo na tomto štadióne, doma v Košiciach. Mal som zimomriavky. Bolo tu zhruba štyritisíc divákov. Myslím si, že toto sa asi nestáva pri každej filmovej premiére na Slovensku. Veľmi si vážim, že som mohol byť pri tom celom,“ reagoval herec.
Bárta si myslí, že snímka môže zaujať publikum nielen na východe Slovenska.
„Film má nejaké špecifiká, čo sa týka lokality i jazyka, napriek tomu si však myslím, že by ho mali vedieť prijať ľudia na celom Slovensku. Ide o deväťdesiate roky a tie boli divoké nielen na východe, ale aj v strede i na západe republiky.“
Či bude film taký úspešný ako napríklad Sviňa, zatiaľ nevie odhadnúť.
„Divák je nevyspytateľný, doba je ťažká. Uvidíme, či budú chcieť ľudia sledovať takýto žáner. Film Sviňa, ktorý je rovnako akčným politickým trilerom, prišiel v čase, keď v spoločnosti prevládalo pnutie po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Kvôli týmto náladám prišli vtedy ľudia do kina v takom počte.“
Úlohou takýchto filmov je podľa Bártu aj pripomenutie, čo sa dialo u nás v minulosti.
„Mám pocit, že ľudia dokážu príliš rýchlo zabúdať. Nielenže si nepamätajú, čo sa dialo pred 30 rokmi, ale zabúdajú, čo tu bolo nedávno. Napriek tomu má zmysel, aby sa to pripomínalo. Nech je to memento aj pre tých, ktorí by mali chuť začať s organizovaným zločinom alebo s niečím podobným,“ upozornil Bárta.
V Košiciach zaťahuje už po týždni
O akcii v Steel Aréne hovoril v superlatívoch aj herec Juraj Loj, ktorý hrá Bártovho policajného parťáka.
„Na slovenské pomery je takáto premiéra niečo nevídané. Pre mňa to bol taký wau efekt. Som nadmieru spokojný, ako je film natočený, aké posolstvo nesie dnešnému divákovi, ale aj to, koľko je v ňom humoru,“ zhodnotil Loj.
Vcelku vierohodný východniarsky akcent vraj nemusel bratislavský rodák špeciálne trénovať, za manželku má totiž herečku z Košíc Zuzanu Kanócz.
„Som v Košiciach dosť často, keďže celá rodina mojej ženy je odtiaľ. Keď sem prídeme, po týždni mi hovoria, že zaťahujem,“ vysvetlil.
V období boja mafiánskych klanov bol Loj tínedžerom.
„Vyrastal som v Ružinove, keď sa tam tieto veci diali, či už to bolo neďaleko hotela Holiday Inn, alebo na Mraziarenskej. Keďže som mal vtedy 12 - 13 rokov, vnímal som to celé svojím detským pohľadom, nevenoval som tomu príliš veľkú pozornosť,“ zaspomínal si na deväťdesiate roky.
Rytmus: Myslel som si, že mi bude blbo
Filmový mafiánsky bos Patrik „Rytmus“ Vrbovský označil akciu za najväčšiu premiéru slovenského filmu, aká tu kedy bola.
„Beriem to ako pekný a milý moment. Som rád, že som bol toho súčasťou a že sa to mohlo odpremiérovať na východe, ku ktorému mám blízky vzťah. Hrávam tu dlhé roky. Ja som stále v prvom rade raper a rád zabávam ľudí v akejkoľvek forme, kde je kamera a kde sa dáva emócia na ľudí,“ reagoval Rytmus.
Film potreboval bezprostredne po premiére ešte spracovať.
„Čo môžem hneď v tejto chvíli povedať, je, že oceňujem prácu pána Biermanna. Viem, že na projekte bola odvedená profesionálna práca na úrovni,“ uviedol filmový gangster.
Ocenil aj výkony hereckých kolegov, no nezabudol ani na seba.
„Super, prekvapilo ma to. Myslel som si, že mi bude blbo, keď sa na seba budem pozerať, ale nakoniec to bolo dobré. Som na to hrdý,“ zhodnotil Rytmus so smiechom.
Novinár: Verné, až z toho mrazilo
K filmu sme oslovili aj divákov z publika v Steel Aréne.
Podľa Karola, ktorý v deväťdesiatych rokoch pôsobil ako začínajúci regionálny redaktor spravodajstva, film zachytáva pomerne verne situáciu z tohto obdobia.
„Priznám, mal som trochu obavy, ako na mňa táto snímka zapôsobí. Pamätám si na časy, keď tu vládla mafia a polícia nebola schopná alebo nemohla účinne zasiahnuť. Vraždy, podpálené autá, zákon silnejšieho a mafiáni prepletení s najvyššími orgánmi štátu. Táto mimoriadne divoká doba bola vo filme zachytená tak, že to chvíľkami vyvolávalo zimomriavky. Film vnímam ako podarený obraz o dobe, ktorú už nikdy nechceme zažiť,“ zhodnotil žurnalista.
Film by odporučil aj ďalší Košičan Jaroslav, na ktorého sme natrafili po premiére.
„Komu sa páčila legendárna Sviňa, bude sa mu páčiť aj Vojna policajtov. Drsné, temné príbehy a napínavé zápletky sú inšpirované skutočnými udalosťami z divokých až brutálnych 90. rokov, ale možno tam nájsť i paralelu so zápasom o právo a spravodlivosť, a 'vojnou policajtov', ktoré sa na Slovensku odohrávajú dnes,“ reagoval filmový fanúšik.
Upozornil aj na ďalšie prednosti snímky.
„Košičanov a východniarov bude špeciálne baviť identifikovanie jednotlivých miest, kde všade sa scény nakrúcali, ale tiež vtipné hlášky, autentický hrubý jazyk ulice, dialekt, prízvuk a naše 'genius loci'. Film však zrejme bude aj vďaka výbornému obsadeniu a výkonom hercov rovnako dobre baviť divákov z celého Slovenska,“ doplnil Jaroslav.
Kde všade film nakrúcali a ktoré miesta v ňom nájdete
Vojnu policajtov nakrúcali v týchto častiach Slovenska: Košice, Košice-Šaca, Spišská Nová Ves, Žehra, Poprad, Prešov, Sedliacka Dubová, Turňa nad Bodvou, Hosťovce a Banská Štiavnica.
Nájdete tam scény, ktoré vznikli napríklad v centre Košíc, na košickej polícii na Moyzesovej ulici, v klube Collosseum na Vrátnej, na patológii Univerzitnej nemocnice L. Pasteura na Rastislavovej, v bývalej Vojenskej leteckej nemocnici, pri bytovke na Stromovej, v areáli bývalej magnezitky, v krčme, byte aj pri dome na Železiarenskej ulici v Šaci, na ceste na Jahodnú, pri chate Jahodná, v hoteli Čingov v Slovenskom raji, pri Tatranskej Javorine, na prešovskej polícii, v centre mesta atď.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
