Aj keď islam nie je štátom oficiálne uznané náboženstvo, svojich členov na Slovensku, samozrejme, má. Stretávajú sa v modlitebniach a značná časť z nich žije medzi nami bez toho, aby ich bolo možné na prvý pohľad spoznať podľa tradičných odevov.
Nie sú to len prisťahovalci z arabských krajín. Moslimami sa stále častejšie stávajú aj Slováci.
Slovenka JANA (meno na jej žiadosť neuverejňujeme), ktorá konvertovala na islam, nám porozprávala o tom, aká bola jej cesta k islamu a aké je to byť moslimkou v kresťanskej krajine.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo uprednostnila islam pred kresťanstvom,
- ako reagovala rodina a okolie na jej postoj,
- prečo už nechce chodiť do práce,
- aké incidenty zažila pre svoju vieru,
- ako vysvetľuje terorizmus moslimov,
- či a kedy môže moslim udrieť manželku.
Ako ste sa stali moslimkou?
Pochádzam z katolíckej rodiny, ale ja osobne som nenašla vo viere kresťanstva úplne to, čo som hľadala. Nesedeli mi mnohé teologické otázky týkajúce sa osobnosti Ježiša Mesiáša, ani praktického života dnešného kresťanstva.
Ak mám uviesť príklad, tak napríklad spôsob, akým sa Mesiáš Ježiš modlil v Getsemanskej záhrade vo veľkom zúfalstve, potiac krv. Pripadalo mi to rozporuplné s kresťanským výkladom, ktorý ho nazýva Vševediacim, Všemocným Bohom.
Pre Boha je náš pozemský život v porovnaní s jeho existenciou predsa ako nič, ani len sekunda v miliardách rokov, zrnko prachu vo vesmíre. Boh nepodlieha zúfalstvu. Zároveň ak by bol Ježiš Bohom, ku komu by sa modlil, keď sa v Getsemanskej záhrade modlil padnúc tvárou na zem tak, ako sa modlia dnes moslimovia? (Biblia, Mk 14,35). Nedávalo a nedáva mi to zmysel.
Kresťanstvo to vysvetľuje trojjedinosťou Boha. Že je zároveň v troch božských osobách – Otec, Syn a Duch Svätý.
Áno, ale ak chceme tvrdiť, že Boh je len jeden, ale má tri „osoby“, tak je potrebné chápať tie „osobnosti“ v trojici ako rovnocenné, s rovnakými vlastnosťami opisujúcimi vlastnosti Božie.
Biblia však opisuje inú situáciu. Ježiš je podriadený Otcovi, nemá moc sám od seba, všetko mu bolo len dané a predpísané Všemocným Bohom. Ježiš sa podľa Biblie modlí k entite, ktorej je podriadený. Biblia priamo hovorí o tom, že iba jeden z nich – a to Otec - vie, kedy nastane koniec sveta (Biblia,Mt 24,36), takže Vševediaci je opäť iba Otec - Boh.
Biblia teda opisuje Ježiša ako osobnosť odlišnú od osobnosti Božej. Spoločne zdieľajú len víziu zákona, ktorý Boh ustanovil pre ľudstvo („ja a Otec sme v tom (za) jedno, aby ste i vy boli jedno..“), no nie sú jednou jednoliatou entitou. Sú dvomi od seba odlišnými vedomiami.
A to je len pár z argumentov, pre ktoré mi koncept trojice nedával zmysel. V konečnom dôsledku koncept trojice je len dogmou prijatou na Nicejskom koncile.
Záplava vankúšikov, ženské dvere bez kľučky. Ako som pochodila v mešite, teda v modlitebni Čítajte Ako Korán vysvetľuje modlenie Ježiša?
Ježiš sa modlí k Bohu rovnako tak ako iní proroci a poslovia, a taktiež rovnako ako my dnes – napodobňujúc príklad Božích poslov.
Všimnite si jednu vec v Biblii, keď Mesiáš Ježiš učil ľud modliť sa, učil ich modlitbu k trojici? Teoreticky ak by aj vynechal seba, ale prečo by zámerne vynechával Ducha Svätého?
Korán to zodpovedá jednoducho a jasne: Ježiš sa modlil k jedinému Bohu, pretože je jeho služobníkom, tak ako my všetci.
Ježiš je v islame považovaný za veľmi významnú osobnosť, „slovo od Boha“, ktoré bolo zázračne stvorené v lone Panny Márie, za Božieho posla, ktorý konal na príkaz božie zázraky, uzdravenia, ktorý priniesol ľudu evanjelium.
Ako moslimovia očakávame jeho druhý príchod, pri ktorom má splniť svoju mesiášsku úlohu.
Rovno z kresťanstva ste prešli na islam?
Nie priamo, trvalo mi to viac než šesť rokov. Porovnávala som si rôzne citácie z rôznych náboženstiev na určité témy, prečítala som si Tóru, hinduistické spisy, budhistické knihy.
Islam som si nechala nakoniec. Ten som veľmi nechcela ani skúmať, lebo som o ňom počula len negatíva z médií...
Nakoniec, keď som si Korán prečítala, zistila som, že mi dáva oveľa väčší zmysel ako všetky ostatné vysvetlenia. Všetko do seba zrazu začalo zapadať.
Rozpory, ktoré ste čítali pri rôznych náboženstvách, boli tie, čo nesedeli s vašou logikou? Čo vám osobne nedávalo zmysel?
Áno. Ako som spomínala, boli to najmä teologické rozpory. Študovala som v zahraničí a tam sme mali také niečo ako krúžok, na ktorom sa stretávali ľudia rôzneho vierovyznania i ateisti, a debatovali o rôznych otázkach a odpovediach týkajúcich sa teológie, viery a náboženstiev. Väčšinou som tam bola len ako pozorovateľ.
Niektoré odpovede boli nezmyselné, iné dávali zmysel. Mala som aj obdobie, keď som si hovorila, či vôbec Boh existuje. Ale to si zrejme každý v živote položí takú otázku. Ale celkovo mi aj tam dávali spomedzi všetkého najviac zmysel odpovede moslimov.
Ilustračné foto. (zdroj: TASR/AP)Aj ste pracovali v tom odbore, ktorý ste študovali?
V podstate nie. Teraz som doma s deťmi, ktoré sú ešte malé, a popritom v malom podnikám z domu.
Manžel konvertoval s vami?
On sa začal o islam bližšie zaujímať o čosi neskôr ako ja. Bližšie to nebudem špecifikovať, to by vám musel porozprávať on sám.
Ako vyzeral proces vašej konverzie?
Človek sa stáva moslimom v momente, keď vysloví „šahádu“ – teda vyznanie viery („Vyznávam, že niet boha okrem Boha Jediného a že Muhammad bol jeho Poslom“).
Nie je to obrad ani ceremónia. Šahádu môžete vysloviť v mešite alebo aj doma, sami alebo za prítomnosti svedkov, je to jedno. Je to zmluva medzi vami a Jediným Bohom.
Vyslovením šahády sa človek stáva moslimom, má odpustené predchádzajúce hriechy a začína nový život podľa pravidiel Koránu. Ja som takto vyslovila šahádu približne pred piatimi rokmi.
Nemuseli ste vystúpiť z katolíckej cirkvi?
Nie. To nemá nijaký zmysel. Katolícka cirkev dostáva príspevky na základe toho, kto sa k nej hlási pri sčítaní ľudu. Ja sa v sčítaní hlásim k islamu, a to je všetko.
Chodíte vonku zahalená?
Ak ide o šatku alebo zahaľovanie tváre, tak nie – v tom zmysle sa nezahaľujem. Radím sa k vetve, ktorá zahaľovanie vlasov a tváre považuje za doporučené, ak toto zahalenie ochráni ženu. V našich podmienkach je to niekedy skôr na škodu. Púta to nechcenú pozornosť.
Mám však mnoho kamarátok, ktoré patria k vetvám, ktoré považujú zahaľovanie vlasov (hidžáb), prípadne aj tváre (nikáb) za povinné a správne, a tak sa takto odievajú a svoju krásu vlasov, prípadne tváre mimo rodiny a žien ukrývajú za závoj. Značná časť dnešného islamského sveta patrí k tejto vetve, preto sa to často považuje za určitý typický vonkajší znak moslimiek.
Iné obmedzenia v obliekaní nemáte?
V islame majú ženy i muži predpísaný slušný odev. Zahaľujem si teda ruky, nohy, nosím oblečenie bez výstrihu. Odev žien ani mužov by nemal obsahovať podobizne ľudí ani zvierat, vulgárne nápisy, a nemal by byť upnutý ani transparentný. Jednoducho treba vyzerať slušne.
Muži majú okrem toho zakázané nosiť hodváb a zlaté šperky, ktoré sa chápu ako ozdoba žien.
Na pekné oblečenie si potrpím, vyberiem si len to, čo sa mi páči, a ako typická žena mám plnú skriňu oblečenia.
Aké boli reakcie vašej rodiny na to, že ste sa stali moslimkou?
Zo začiatku to bolo ťažké. Rodina to veľmi nechápala, čomu rozumiem, predsa len veľa ľudí o islame vie len to, čo sa píše v bulvári. Pol roka sa so mnou nerozprávali.
Potom sa to začalo zlepšovať. Trvalo to však dlho. Niektorí sa hnevali, niektorí sa báli, s „akými to krvilačnými moslimami som sa spriahla“, niektorí sa snažili ma presvedčiť, aby som to s islamom vzdala.
Časom zistili, že nie je všetko tak, ako sa v médiách vykresľuje a že moji moslimskí priatelia sú úplne normálni Slováci, tak ako oni sami.
Ilustračná snímka. (zdroj: TASR/AP)V práci nebol problém, že máte iné vierovyznanie?
Nie, nebol, pretože od školy som len doma s deťmi. Momentálne ani neplánujem vrátiť sa do práce v zmysle, že by som niekam chodila na zmeny. Mám menší eshop, niečo doma vypestujem – predám, odvody si zaplatím, a to mi stačí.
V islame je typické, že muž finančne zabezpečuje rodinu. Žena sa stará o deti a prípadne o domácnosť.
Okrem toho je to celkom zložité nájsť prácu, ktorá je v rámci islamu vyhovujúca, teda nemá nič s hazardom, alkoholom, bravčovým, úrokmi – všetko toto je pre nás zakázané.
Ženy, ak pracujú, tak zvyčajne vo vlastných rodinných halal obchodoch (halal je jedlo dovolené islamským právom - pozn. red.), v reštauráciách, v zdravotníctve alebo ako učiteľky.
Nemáte niekedy „ponorku" z toho, že ste len doma a aj celý život budete?
Nie, každý deň je predsa iný. Určite sa nenudím. Keď nemám nič s deťmi a domácnosťou, pozriem, či niečo netreba na eshope, ak nie, tak si podebatujem s kamarátkami alebo s ľuďmi z komunity, hľadáme spôsoby, ako zlepšiť niektoré veci. Vždy si niečo nájdem, čo sa dá urobiť.
A popravde, mne sa ani neoplatí ísť do práce na osem hodín mimo domu, pretože muž zarobí trikrát viac ako ja. Len by som v práci minula čas a energiu, ktorá by mi potom chýbala v domácnosti a pri deťoch.
Aj muž by bol nervózny, že doma nie je urobené, čo treba, že by si musel kvôli deťom brať voľno, ak sú choré. Pre všetkých by to bol len zbytočný stres navyše. Nestálo by to za to.
Deti chodia do bežných škôl?
Jedno dieťa navštevuje základnú štátnu školu. Druhé dieťa nám chodí do cirkevnej katolíckej škôlky. Keď majú nejaké kresťanské podujatia, tak mi povedia vopred a dieťa donesiem až neskôr.
Bravčové deťom nedávajú – aj v škole aj v škôlke nám s tým vyšli v ústrety. Trochu som sa obávala, že keď prídeme na dedinu, bude to ťažšie ako v meste, ale bol to len môj osobný hlúpy predsudok. Dokonca som zistila, že kamarátka z vedľajšej dediny taktiež konvertovala k islamu, pritom je to tu taký menší zapadákov, kde niečo také človek nečaká.
Deti sú od narodenia automaticky moslimovia po vás?
Vediem ich k islamu, ale moslimom sa človek stáva oficiálne, až keď sám vysloví uvedomelo šahádu. Čo môže byť v rôznom veku, často je to vo veku okolo dvanásť až štrnásť rokov.
Máte blízko modlitebňu, kde pravidelne chodíte?
Teraz nie, aktuálne bývame dosť ďaleko. Ženy celkovo nemajú povinné navštevovať mešitu a môžu sa modliť i v piatky aj doma, takže aj preto ak niekto z vás navštívi modlitebňu, je tam väčšinou veľmi málo žien.
Ako ženy sa tam stretávame na spoločnú modlitbu počas sviatkov, dvakrát do roka, a ešte často cez ramadán na spoločný iftar. Iftar je taká akoby večera, ktorou sa prerušuje ramadánový pôst. Ten trvá vždy od svitu do západu slnka, a to tridsať dní.
Na iftary každý, kto môže, donesie nejaké jedlo a máme tam po celom dni bez vody a jedla také menšie spoločné komunitné pohostenie a spoločnú modlitbu. Je tam dobrá atmosféra.
Pravidelne povinne chodia na spoločnú modlitbu v piatok len muži. Tí to majú povinné, ak majú mešitu v blízkom dosahu od miesta svojho bydliska.
Ale na Slovensku nie sú oficiálne povolené mešity, nie?
Také niečo ako povolenie v tomto ohľade neexistuje. Modlitebne nie sú a ani nemôžu byť zakázané. Je sloboda vierovyznania.
Štát to reguluje len tak, že nám nedáva žiadne peniaze. Všetko si platíme zo svojho a fungujeme normálne. V určitom ohľade je to možno aj fajn – štát sa nám do ničoho nemieša.
Viete aj po arabsky?
Iba to, čo je potrebné vedieť po arabsky pre vykonanie modlitby. Ak potrebujem niečo preložiť z arabčiny, obraciam sa na arabsky hovoriacich.
Modlitbu vie po arabsky každý moslim. Je to tak z praktického hľadiska, aby sme sa mohli jednotne spoločne modliť, i keď pochádzame z rôznych národností, a tiež pre zachovanie obsahu modlitby.
Muž číta korán v mešite. (zdroj: TASR/AP)Stretli ste sa s negatívnou reakciou na to, že ste moslimka, mimo rodiny?
Áno, keď som skúšala nosiť hidžáb – šatku na vlasoch. V električke som sedela s deťmi, keď mi jeden starší pán vulgárne vynadal. Pritom som mala obyčajné nohavice, bundu, len vlasy prekryté ružovou šatkou. Nechápala som, prečo mu tak prekážam.
Podobná situácia sa mi stala v supermarkete, kde mi jeden pán tiež „pekne“ vynadal, keď sa mi zasekol chlieb v krájači.
Poslednú situáciu toho druhu som zažila v ordinácii, kde sa ma najprv pani sestrička pýtala, odkiaľ som a akého migranta som privliekla, a potom mi lekárka kázala, nech si dám tú šatku aj vonku dole, pretože ak nie som onkologický pacient, nemám ju čo na Slovensku nosiť...
Pomyslela som si, že to snáď nemyslia vážne. Prišla som tam len po nejaké bežné potvrdenie, nie pre kázne a odporúčania pre môj osobný život. Ale mala som aj pozitívne reakcie, je to rôzne. Človek natrafí na rôznych ľudí.
Ako ste sa vyrovnali s tým, že ste súčasťou náboženstva, ktorému sú pripisované mnohé teroristické činy?
Tí, ktorí spáchali terorizmus, nie sú praktizujúci moslimovia. Buď sa len narodili v moslimskej rodine a boli moslimami len na papieri, alebo sú to často psychicky chorí jedinci.
Nedávno bol teroristický útok v Prahe. Strelec bol ateista. Mala by som mať kvôli tomu negatívny postoj voči ateizmu?
Ak áno, rovnako tak by som musela odsúdiť aj kresťanstvo, keďže ešte pár rokmi ľudia uprostred tohto spoločenstva, skrývajúc sa za heslá „za Boha a za národ“, konali nespravodlivosti.
Nesúhlasím s tým, že za zdecimovanie Indiánov v USA, za 1. svetovú vojnu, 2. svetovú vojnu a podobne mohlo kresťanstvo ako náboženstvo. Mohli za to len a len konkrétni ľudia.
Neodsudzujem náboženstvo na základe jedincov, ktorí sa zaň skrývajú. Náboženstvo posudzujem podľa jeho zákonov. Tak sa staviam ku každému náboženstvu.
Islam ako náboženstvo sa stavia k terorizmu negatívne. Nepodporuje ho, odmieta ho. Týmto pre mňa debata v tomto ohľade končí.
Rabín Kapustin: Po útokoch na Izrael som ani na sekundu nezmenil vzťah k islamu Čítajte Ako berie Korán tieto násilné činy?
V Koráne sa píše, že každý, „kto by zabil dušu za niečo iné než za dušu zavraždenú alebo za skazu, ktorú šírila na zemi, akoby zabil všetkých ľudí. (Korán, 5:32)“. Boh v Koráne tiež uvádza trest za vraždu, ktorým je peklo v živote nasledujúcom.
Prečo potom teroristi hovoria, že to robia v mene Alláha?
Tak ako v minulosti vraždili niektorí katolíci v mene Boha, tak i dnes niektorí teroristi vraždia v mene Božom, ospravedlňujúc si tak sami pred sebou vlastnú kriminalitu.
V rámci islamu existuje oficiálna fatwa proti terorizmu, spoločné vyhlásenie islamských učencov, pod ktorým je podpísaných okolo stotisíc imámov (moslimovia, ktorí vedú spoločnú modlitbu) o tom, že vražda - úmyselné zabitie sú v islame zakázané a ten, kto praktizuje terorizmus, koná v rozpore s islamskou vierou. Je to pevne dané stanovisko.
Ktokoľvek si môže hovoriť čo chce, ale toto sa nemení. Islam ako náboženstvo s tým nemá nič spoločné.
Ako vám náboženstvo upravuje každodenné činnosti? Tam sú pravidlá aj na to, akou nohou vstúpiť do miestnosti a podobne?
To je len odporúčané, tzv. sunna, nie je to povinné (je to vec týkajuca sa hádisov, tradícií z výrokov Proroka), skôr sa tomu venujú teda sunniti, čo ja nie som.
Hlavné oblasti, ktoré sa musím snažiť dodržiavať v praktickom dennodennom živote, sú cnosti: snažiť sa dobre komunikovať s ostatnými, nehľadať zlé veci na druhých, vzdelávať sa v náboženstve (aby tak človek vedel, v čo verí a snažil sa žiť to autenticky), pomáhať iným. A keď zlyhám, pozbierať sa, a začať odznovu. Stále dookola.
Čo sa týka praktizovania viery, tak väčšina moslimov sa modlí päťkrát denne, takže toto treba tak nejako stihnúť v určité časy, pomedzi ostatné činnosti, prinajhoršom si pospájať modlitby.
Treba dosť dbať o hygienu, pretože denné modlitby je možné vykonať len v stave očisty.
Väčšina cudzincov na Slovensku neuvádza svoje náboženské vyznanie Čítajte Váš muž by mohol mať viac žien?
Moslim môže mať štyri manželky. Je však potrebné, aby ďalšiu manželku/y a deti vedel rovnako dobre zabezpečiť, a to po všetkých stránkach: finančnej, fyzickej, psychickej.
Ani jedna zo žien nesmie byť v ničom ukrátená. Ak by to moslim nedodržal, je mu to považované za hriech pred Bohom a bude za to súdený pri Poslednom súde.
Teoreticky teda, ak by môj manžel bol moslim a chcel si vziať ďalšiu manželku, kúpil by jej rovnako nehnuteľnosť ako nám, zabezpečil by nám spravodlivé podmienky, a bola by to žena, s ktorou by som dokázala vychádzať, tak áno, mohol by mať viac žien.
Nie oficiálne podľa slovenského zákona, ale z náboženského hľadiska áno (aj keď už len tento fakt môže byť považovaný za nespravodlivosť voči ďalšej manželke).
Vy by ste súhlasili s ďalšou manželkou?
Keby to bola nejaká žena, s ktorou by som vedela posedieť, podiskutovať, popratať a ísť von, tak v pohode.
Ale nemyslím si, že by to chcel, živiť dve rodiny. Už naša rodina mu dáva dosť zabrať, a to si myslím, že je veľmi šikovný, čo sa týka práce a zárobku.
Ako by ste chceli, aby vás verejnosť vnímala? Čo by vám tu na Slovensku najviac pomohlo?
Aby nás prestali brať ako hrozbu. Aj teraz žijeme medzi bežnými ľuďmi, nikto si nás nevšíma.
Veď na Slovensku žije oficiálne štyritisíc moslimov podľa sčítania ľudu, neoficiálne určite viac.
Mnohí sa často oficiálne nehlásia k islamu hlavne z obavy, že by prišli o prácu alebo mali kvôli tomu problémy.
Jediné, podľa čoho je nás možné vonku spoznať, môže byť tá šatka u žien a brada u mužov.
Mužská brada je dnes v móde, je to hipsterská záležitosť...
To áno. Ale keď ideme niekde do spoločnosti a povieme pri tom, aby nám nedávali bravčové alebo alkohol, tak si to ľudia začnú spájať dokopy. Ale áno, je to dnes tak trochu trend.
Ako sa berie účasť detí na modlitbách v mešite? Môžu si voľne pobehovať aj kričať?
Deti nemusia ticho sedieť. Keď sa hrajú, sem-tam pobehujú, je to v poriadku, avšak nemali by nahlas kričať, aby nerušili modliacich sa.
Deti sú základ našej spoločnosti, sú našou budúcnosťou. Sunniti majú taký tradičný výrok, ktorý hovorí, že keď sa Prorok Muhammad modlil, dieťa mu vyliezlo na chrbát. On ostal v poklone tvárou na zem dlhšie preto, aby sa tak dieťa zabavilo.
Ako sa moslimovia majú správať k ženám? Väčšinou vidíme obraz toho, že muž je v rodine moslimov veľmi autoritatívny a žena musí iba poslúchať.
Muž je viac autoritatívny, mal by byť dominantný, a mal by prevziať zodpovednosť za rodinu. On je pred Bohom zodpovedný za rodinu ako ochranca a živiteľ. Má náboženskú povinnosť danú Bohom živiť manželku a deti – ak niečo zarobí žena, peniaze ostávajú len jej, nemusí ich dávať do domácnosti.
Keďže má muž viac povinností, má aj viac práv, aby to tak bolo spravodlivé. Ak sa teda rozhoduje o záležitosti, kde sú argumenty manželky a manžela vyrovnané, mala by sa manželka podriadiť a nasledovať manželovo rozhodnutie. Samozrejme, toto neplatí vždy.
Ak by muž nútil ženu k vykonaniu nespravodlivého skutku, tak vždy nad autoritou muža je autorita Božia zakazujúca/prikazujúca nejaký skutok.
Čo sa týka správania sa v manželstve, malo by to byť medzi manželmi o vzájomnom rešpekte, láske a pochopení. Obaja manželia sa vzájomne majú k sebe správať láskavo a s milosťou. Žena sa má k svojmu manželovi správať dobre, rovnako on sa má dobre správať k nej (A nažívajte s nimi (s manželkami) v dobrom (Korán, 4:19)).
Muž nesmie udrieť vlastnú ženu?
Je jeden verš v Koráne, ktorý je islamofóbmi používaný na akúsi diskreditáciu islamu. Tento verš však opisuje situáciu, ktorá je blízka rozvodu, je to posledné možné riešenie nasledujúce po iných, predtým vypísaných opatreniach, ako sú spoločná diskusia o probléme alebo odchod zo spoločnej spálne.
Obmedzuje sa na prejav fyzickej sily, ktorý nesmie spôsobiť ani len modrinu, nesmie byť mierený na tvár alebo hlavu. Má to byť skôr len taká akoby symbolická bodka pred následným rozvodom, ak sa ani tak nič nezmení k lepšiemu v prejednávanom probléme.
Slovenský a ani anglický preklad nevystihuje obsah daného verša v arabčine, takže je k nemu vždy potrebný výklad. Arabčina totiž obsahuje oveľa viac slov, ktoré popisujú určité veci jednoslovne, pričom my ich prekladáme aj v mnohých vetách pre správne pochopenie.
Celkovo teda nie, islam nepovoľuje nejaké pravidelné bitie žien, a už vôbec nie fyzické týranie. Ak by bola žena fyzicky týraná mužom, má sa obrátiť na políciu alebo na svoju rodinu či mešitu, ak sa obáva riešenia sporu cez políciu.
Islam povoľuje rozvod, takže v tomto ohľade to nie je problém. Ak by sa nejaký muž správal k žene zle, môže sa rozviesť a neskôr bez problémov znovu vydať za iného v mešite.
Vás už niekedy muž udrel?
Nie. Samozrejme, že nie. Či odpoviem kratšie alebo dlhšie, aj tak mi značná časť populácie nebude už len z princípu veriť (úsmev).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
