Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.
Búrlivé zasadnutie mestského zastupiteľstva
Komunistická komédia. Polícia vypratáva galériu.
Včera poobede o tretej hodine sa zišla mestská rada, aby po jej skončení bolo zahájené o 17. hodine jednanie košického mestského zastupiteľstva. V mestskej rade boli podľa návrhu príslušnej komisie prejednané niektoré otázky hospodárskeho rázu. Mestské zastupiteľstvo potom prejednalo program, ktorý obsahoval 53 bodov.
Pri schvaľovaní návrhu právnej komisie na zvýšenie pôžitkov dekana Barnabáša Tosta a jeho pomocníkov pri hlavnom chráme v Košiciach, došlo k živej debate. Na podklade dobrozdania právnej komisie, totiž mestská rada navrhla, aby bolo vyplatené dekanovi Tostovi a spoločníkom 95 procent žiadaného zvýšenia až do patričného rozhodnutia zmiešanej komisie delegovanej všetkými stranami a košickým biskupom.
Komunista Farkas hovoril proti a navrhol, aby až do konečného prejednania nič sa neposkytovalo. Galéria sprevádzala jeho vývody výkrikmi súhlasu a musela byť neustále napomínaná.
Konečne bol prijatý návrh Dr. Weisera, aby zvýšené pôžitky boli vyplatené za minulý rok 1923 a za rok 1924 boli vyplatené teprve po prejednaní komisiou. Galéria sprevádzala schválenie výkrikmi „fuj“ a „haňba“.
Mešťanosta Novák sa vyhrážal, že dá galériu vykľudiť.
Nato bolo prikročené k prejednávaniu návrhu mestskej rady, aby pôžitky mešťanostu boli upravené tak, aby dostal 3000 Kčs platu a 2000 Kčs na reprezentáciu mesačne.
Prejednávanie tohto návrhu poskytlo skutočne žalostný obraz úrovne jednania tohto samosprávneho zboru. Námestník Smrž, ktorý prevzal predsedníctvo v neprítomnosti starostu, vyhlásil, že z tejto veci nesmie byť vyvolávaná otázka agitácie, že upozorňuje zbor na to, že verejnosť sleduje jeho jednanie a žiada, aby každý protinávrh, ktorý je samozrejme prípustný a oprávnený, bol prednesený vecne a pokojne.
Ale už toto vyhlásenie bolo prijaté galériou, ktorá sem nesporne bola komandovaná takou búrkou odporu, že nemôže predsedajúci námestník zjednať pokoj.
Zástupca komunistov Gašparík povstáva a demagogickým, jemu vlastným spôsobom, náladu galérie ešte viac rozoštváva. Nastáva ohromný hluk, členovia zastupiteľstva povstávajú zo svojich miest, niektorí odchádzajú, takže námestník starostu je nútený zasadanie prerušiť.
Po štvrťhodinovej pauze zahajuje námestník Smrž opäť jednanie a vyzýva prítomných na galérii, aby sieň opustili. Avšak galéria tejto výzvy nedbá a začína spievať maďarsky Internacionálu. Schôdza je opäť prerušená a je privolaná polícia. Medzitým za spevu piesní dav opustil galériu a len niekoľko jednotlivcov bolo treba opäť vyzvať k odchodu.
O pol hodinu neskoršie námestník Smrž znovu zahajuje schôdzku a vyslovuje svoje poľutovanie nad udalosťami, ktoré sa zbehli a ktoré znižujú prestíž zboru.
Gašparík však začína znova útočiť a protestuje proti tomu, že k vykľudneniu galérie bola volaná polícia a žiada zaprotokolovanie. Námestník Smrž vraví, že slávnostne protestuje proti tomu, aby jedna strana terorizovala jednanie celého zboru a sústavne znemožňovala akúkoľvek prácu.
Gašparík žiada znovu námestníka, aby vyzval políciu k opusteniu radnice a keď námestník Smrž prehlasuje, že teroru komunistov nehodlá vyhovieť, opúšťajú komunisti zasadaciu sieň za stálych výkrikov.
Jest naozaj úžasné, ako si komunisti predstavujú jednanie v samosprávnom zbore. Návrh na zvýšenie pôžitkov starostu a námestníkov prešiel mestskou radou a komunistickí zástupcovia mali príležitosť v mestskej rade proti návrhu sa ohradiť a prísť so svojimi protinávrhmi. Ale komunisti si úmyselne ponechali túto komédiu pre verejné jednanie zastupiteľstva, aby mohli ulici ukázať svoj radikalizmus.
Sme však presvedčení, že zastupiteľstvo si ani na budúce nedá ľúbiť teror a úmyselné rušenie svojej činnosti a že z jednania komunistických zástupcov vyvodí potrebné následky.
Z košického denníka Slovenský východ, 30. január 1924
Páchatelia veľkých krádeži koní dopadnutí
V poslednej dobe bolo na východnom Slovensku a v pohraničných maďarských mestách spáchaných vyše 25 nočných krádeží koní. Kone boli odcudzované nočnými lupičmi z osamotených dvorcov a bezpečnostné orgány márne pátrali po páchateľoch.
Bolo zrejmé, že páchatelia krádeží musia byť v spojení s niektorým obchodníkom koňov, ktorý im prevádza predaj a úschovu zvierat.
Pred niekoľkými dňami sme priniesli správu, že v istej maďarskej pohraničnej obci bolo majiteľovi dvora Mackaiovi odcudzených 8 drahých koní. Tieto kone ukradli priamo zo stajne, kde bolo celkovo 30 koní. Krádež vykonali s odbornou znalosťou, pretože si vybrali práve tie najlepšie kusy.
V snehu boli patrné stopy, kadiaľ kone boli vedené a zistilo sa, že k československým hraniciam. Četníctvo zo Sene sa ihneď vydalo za páchateľmi, ale ich stíhanie bolo márne, lebo sa zistilo iba toľko, že kone hnali cez Moskovičov majer pod Haniskou. Novo napadnutý sneh ďalšie stopy zahladil.
Košická polícia bola o prípade uvedomená a poneváč sa predpokladalo, že zlodeji sa budú snažiť kone speňažiť alebo uschovať v Košiciach, nariadil prednosta bezpečnostného oddelenia, policajný radca Pongrác hneď obsiahle pátranie a s autom poslal detektívov prehľadať cesty a dvory širokého okolia.
Vyšetrovanie malo skvelý výsledok. Zistilo sa, že štyria muži cigánskeho pôvodu boli v hostinci na Moldavskej okružnej, kde je veľký dvor a kde sa schádzajú trhovníci a že tam mali kone.
Okrem toho sa vyšetrilo, že tam jednali s istým Vojtechom Juhásom, ktorý je známy, že obchoduje s koňmi a je povozníkom. U tohto Juhása bola okamžite prevedená prehliadka a skutočne bol v jeho chlieve nájdený jeden šedý kôň, ktorý mal poranenie a ktorý bol nesporne z oných ulúpených.
A tu ten istý doznal, že skutočne dotyční štyria muži ponechali u neho koňa s tým uistením, že si pre neho dôjdu o dva dni. Ostatných sedem koní mali uschovaných za Barcou v stajniach dvora Világospusty a chceli ich odtiaľ dostať cez Košice. Preto privolil Juhás, aby u neho koňa cez noc schovali. O 11. hodine v noci kone previezli, ale u Juhása ponechali len tri kusy, ostatné odviedli na dobytčí trh, kde boli kone až do 4. hodiny ráno. Potom s nimi odišli smerom na Prešov.
Nastala honba za páchateľmi. Konečne boli nájdené dva kone v lesíku pri prešovskej hradskej. Medzitým podľa popisu daného Juhásom, polícia zistila, že jeden z páchateľov je Ján Grulyo, známy konský kupec, ktorý už bol pre krádež trestaný. A skutočne, keď stopa lupičov viedla do Petrovian, bol tam políciou zatknutý istý muž, ktorý vypovedal, že sa menuje Balog.
Jeho popis sa naprosto nehodil na zmieneného Grulya, ale polícia došla si pre neho a keď bol privedený na policajné riaditeľstvo na daktyloskopické oddelenie a bolo mu rečené, že sa volá Grulyo, húževnato zapieral. Bol oholený a keď mu bola ukázaná podobizeň s fúzom vyhotovená toho času na policajnom riaditeľstve, naďalej zapieral, tvrdiac pri tom, že on nikdy nebol na polícii a nikdy nebol zatvorený.
Daktyloskop však vzal jeho daktyloskopickú kartu a riekol: „Na ľavom ramene máte vytetovanú ružu, pod ňou dátum 1901 a nižšie potom znak s korunou. Ste Grulyo, alebo nie?“ Tu už dlhšie nezapieral a priznal sa tiež, že s ostatnými previedli krádež koní.
Kone však pustili do lesa, keď prichádzalo četníctvo a ostatní druhovia sa rozutekali. Ale neuprchli ďaleko. Četníctvo ich zatklo ešte v ten istý deň a odviedlo do Prešova. Sú to: Štefan Horvát, Vilém Haluška, Tary Lakatoš a Jozef Horvát.
Úrady sú tej mienky, že i iné krádeže koní boli nimi spáchané a vo veci sa ďalej pátra. Pre majiteľov reprezentuje oných osem koní cenu 30 miliónov maďarských korún.
Z košického denníka Slovenský východ, 30. január 1924
Provokácia či bezohľadnosť?
Tento týždeň boli usporiadané v košickom mestskom divadle predstavenia bývalého cárskeho ruského baletu.
Pri štvrtkovom predstavení došlo k prejavu nespokojnosti zo strany československého obecenstva vinou poriadateľstva, ktoré síce súhlasilo s návštevou tohto obecenstva, ale nepostaralo sa o samozrejmosti, lebo, ako nám píšu z radov nášho čitateľstva, na predstavenie boli predávané iba maďarské programy, pri pokladnici nebolo možné slovensky sa dohovoriť a najprovokatívnejšie účinkoval viac raz opakovaný „uhorský tanec" vlastne maďarský čardáš.
Nespokojnosť prepukla, keď pri poslednej časti programu vystúpil jeden poriadateľ a iba maďarsky oznámil, že predstavenia ruského baletu potrvajú ešte dva dni.
Chyba však nie je iba na strane poriadateľstva, ale i na strane účinkujúcich, od ktorých ako slavianských bratov mohlo by našské obecenstvo očakávať väčší ohľad a menej devótnosti voči Maďarom.
Z košického denníka Slovenský východ, 2. február 1924
Košické divadlo. (zdroj: knižničný fond VKJB)Články pochádzajú z knižničného fondu Regionálneho oddelenia Verejnej knižnice Jána Bocatia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
