Prosím, vstaňte a vypočujte si rozsudok v mene Slovenskej republiky. Touto formulkou sa začína na súde každé rozhodnutie v trestnom, civilnom aj obchodnom prípade. Zaznie buď v podaní samosudcu alebo predsedu senátu. V takom prípade stoja po jeho bokoch prísediaci, kedysi nazývaní sudcovia z ľudu.

Jednou z nich je aktuálne 65-ročná Košičanka HELENA KURIANOVÁ. Po prvý raz si obliekla sudcovský talár vo februári 1984, takže tento rok rozhoduje v trestnom senáte o vine či nevine už štyridsiatu sezónu. Svoj podpis dala na tisícky rozsudkov a iných verdiktov súdu, z ktorých niektoré ich hlavných aktérov potešili, iné zarmútili. Za svojimi rozhodnutiami si stojí aj po rokoch.

Čo vás motivovalo pred 40 rokmi uchádzať sa o funkciu sudcu z ľudu? Kde ste v tom čase pracovali?

Do prvého zamestnania som v roku 1973 nastúpila do vtedajšieho obchodného domu Prior (dnes Urban) na vtedajšej Leninovej (dnes Hlavnej) ulici. Začala som na oddelení dovozu vo funkcii predavačka - pokladníčka, neskôr sa oddelenie rozšírilo o oddelenie Móda mladých. Po rokoch sa tieto oddelenia zrušili a vzniklo oddelenie Luxus. V roku 1987 som odišla do obchodného domu Dargov, kde som pracovala ako samostatný odborný referent, a posledným mojím zamestnávateľom od roku 1997 bol Mlyn Košice, kde som pracovala ako vedúca správy budov.

Ja osobne som sa nezaujímala o funkciu sudcu z ľudu. V tom období to robili podniky, ktoré navrhovali pracovníkov zo svojich radov. Mňa navrhlo vedenie obchodného domu Prior. Návrh najprv putoval na národný výbor, ktorý ho preskúmal a ďalej odporúčal na súd. Mala som vtedy 25 rokov.

Aké boli podmienky pre túto prácu? Čo všetko ste museli spĺňať a absolvovať?

Na výkon tejto funkcie musel dať podnik odporúčanie, že navrhovaná osoba, ktorá bude reprezentovať podnik, má dobré pracovné výsledky, je bezúhonná a zodpovedná.

Po mojom zvolení za sudcu z ľudu a neskôr prísediacej si túto funkciu obnovujem každé štyri roky. Dostanem predvolanie na úrad mestskej časti Košice-Staré Mesto, kde som evidovaná. Starosta a poslanci musia odsúhlasiť, či môžem pokračovať vo funkcii prísediacej aj naďalej. Predkladám aj doklad o spôsobilosti od ošetrujúceho lekára.

Ako sa dalo skĺbiť zamestnanie s funkciou sudcu z ľudu? Púšťali vás z práce? Neboli s tým problémy?

Ani v jednom zamestnaní som nemala problémy s uvoľňovaním na súd. Skĺbiť som však musela zamestnanie nielen s tou funkciou, ale aj s inou, keďže som bola tiež súdna znalkyňa. K tomu domácnosť a rodinka, všetko to šlo s pomocou mojich úžasných rodičov a chápajúceho manžela.

Pamätáte sa, kde ste si po prvý raz obliekli talár? Aký to bol prípad a ako sa skončil?

Môj úplný začiatok, keď som si sadla do trestného senátu sudcu Andreja Mitterpáka, bol vo februári 1984. Vedela som už vopred, že to bude pre mňa veľmi ťažký začiatok, pretože sa prejednávalo znásilnenie.

Bolo tam niekoľko obžalovaných a jedna poškodená. Postupne prichádzali pred senát a vypovedali k okolnostiam, ktoré sa odohrávali. Počas ich výsluchov som si robila poznámky a triasli sa mi ruky z toho všetkého, čo som tam počula.

Keď predstúpila poškodená a plačlivým hlasom opisovala skutok, len málo chýbalo, aby som sa nerozplakala aj ja. Obžalovaní boli odsúdení.

Toto moje prvé pojednávanie ma tak vydesilo, že som z budovy súdu odchádzala smutná a tiekli mi slzy. Dlho som sa nevedela upokojiť.

Aké ste mali v prvých rokoch pocity? Veď ste rozhodovali o osudoch množstva ľudí. Nemali ste z tej zodpovednosti strach?

Rozhodovať o osude človeka, ktorý sa dopustil trestného činu, bolo občas ťažké. Na pojednávaní si prísediaci vypočuje, prečo sa obžalovaný dopustil skutku, čo ho k tomu viedlo. Treba zvažovať všetky okolnosti. Nikdy som však strach zo zodpovednosti nemala.

Čo všetko ako prísediaci musíte alebo môžete robiť? Študujete aj spis? Môžete sa dostať ku všetkým podkladom v prípade?

Ako prísediaca môžem vidieť celý spis a aj som to v kancelárii sudcu Mitterpáka robila. Prečítala som si dokumentáciu a oboznámila sa s každým prípadom. Prísediaci však môže nahliadať do spisu iba v tom prípade, v ktorom rozhoduje. Do iného nie.

Viete spätne odhadnúť, v koľkých prípadoch ste rozhodovali?

Prípady, v ktorých figurovalo moje meno aj podpis? Fíha, presný počet by aj mňa zaujímal, no tipnem si, že ich bolo vyše 7 000. Išlo o rozsudky, uznesenia o podmienečnom prepustení z výkonu trestu a iné rozhodnutia senátu.

Ktoré prípady vám najviac utkveli v pamäti?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári