Opil sa, nechcel zaplatiť a kričal, nech žije proletariát. Bola z toho bitka

Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.

Dobrodružstvo fašiangovej noci

Dobrodružstvo fašiangovej noci alebo keď cigáni tančia shimmy. Cigánske bály sú rázovitosťou Košíc, a nutno povedať, že cigánska spoločnosť je medzi sebou spoločnosťou celkom slušnou a že len rôzne živly na jej účet páchajú neprávosti.

Cigáni totiž pokladajú deň takého bálu za svoj reprezentačný prejav a divák, ktorý pozoruje pestrý roj ich maskového plesu, musí uznať nielen zovňajšiu krásu mnohých tvárí, ale i výber úborov.

A tak zase sa raz cigáni zabávali v tanečnej škole, v ktoromžto dome je umiestený i slušný hostinec, ktorý v tento výnimočný deň bol samozrejme stredobodom väčšej návštevy.

Pri tejto príležitostí sa v tom návale hostí pokúsili rôzne živly zadarmo priživiť. A tak jeden zriadenec elektrických dráh sa náležite napil, a keď mal dosť, nechcel nič počuť o platení. To ovšem rozčúlilo hostinského, ktorý pochopiteľne žiadal peniaze.

Keď chlapík pod vplyvom alkoholu tropil výtržnosť, zavolal hostinský stráž, ktorú podnapitý zriadenec uvítal pokrikom: „Nech žije proletariát“.

A proletariát skutočne žil. Lenže z toho bola mela nepekná. Dvaja strážnici z nepochopiteľných dôvodov stáli tu bezradne, a tak došlo k tomu, že pred ich zrakmi, keď opitý zriadenec uhodil hostinského, zrobili samí hostia poriadok, a milého zriadenca vyniesli na zdravý vzduch. Až potom zakročila stráž, avšak veľmi rázne a predviedla syna hostinského a zriadenca.

O tejto histórii by sa dalo ešte veľa napísať. Ovšem bol to príliš malebný obraz, keď maskový sprievod kráčal na strážnicu, kde po zistení bol syn hostinského prepustený a rovnako tak zúrivý výtržník.

Bolo by treba si iba priať, aby v podobných prípadoch zakročovala stráž rýchle a nenechala veci dôjsť k scénam, keď ide o vec celkom jasnú a nenechala sa odradiť rôznymi výkrikmi o buržujoch a proletároch.

Z denníka Slovenský východ, 5. február 1924

Víkendové hokejové zápasy

V sobotu a v nedeľu sa v Košiciach na klzisku v Sokolskom sade pokračovalo v majstrovských zápasoch v bandy hockeyu na ľade, pri ktorých došlo k dosť prekvapujúcim výsledkom.

Bolo to najmä víťazstvo Slávie nad KSC, kde Slávia svojou húževnatou a agilnou hrou zaslúžene zvíťazila. Ďalej bolo to víťazstvo ČsŠK Košice nad KAC, ktorý musel odísť porazený s výsledkom 5:0. Jednotlivé výsledky boli nasledujúce:

Slávia Košice – Törekvés Košice 2:1 (1:1)

ČSŠK Košice – KAC Košice 5:0 (0:0)

Hakoah Košice – ČSŠK Košice 0:8 (0:3)

Slávia Košice – KSC Košice 2:0 (1:0)

Z denníka Slovenský východ, 7. február 1924

Strašlivý pokus mladej Košičanky o samovraždu

Istá mladá manželka košického stredoškolského učiteľa sa včera za šokujúcich okolností pokúsila o samovraždu. Ženu previezli domov v utorok poobede z pôrodného ústavu, kde dala život silnému chlapčekovi.

Manžel si všimol, že navzdory šťastlivej rodinnej udalosti, je jeho manželka silno deprimovaná, napriek tomu ju nedráždil a nechal odpočívať. Večer si ešte riadne ľahli spať, no keď sa ráno okolo pol siedmej muž zobudil, videl ako mu manželka padá k zemi a z krku sa jej valí prúd krvi. Vydesený muž zúfalo bežal pre pomoc.

Po niekoľkých minútach dorazili záchranári, ktorí sa pokúsili zmierniť krvácanie a odviezli ženu do novej nemocnice. Okamžitý lekársky zásah zachránil mladú ženu pred vykrvácaním. Keďže stratila veľké množstvo krvi, jej prežitie je nateraz otázne.

Pokus o samovraždu je o to tragickejší, že v izbe, kde žena spáchala tento hrozný čin, ležalo vedľa ich postele aj ich novorodené dieťa. Zronená žena si britvou podrezala krčnú žilu a zároveň sa chcela ďalším nožom bodnúť do srdca, no už nemala na to dosť síl.

O príčinách pokusu samovraždy s istotou nič nevieme. Avšak jedna zo sestier pôrodníckej školy vraj mala ženu vystrašiť tým, že trpí vážnym pľúcnym ochorením.

Už i tak pôrodom zronená žena, si natoľko vzala k srdcu sestrine slová, že v zúfalstve sa radšej pokúsila svoj život ukončiť. Polícia začala prípad vyšetrovať.

Z denníka Kassai Ujság, 7. február 1924

Senzačný program v Schalkházu

Riaditeľstvo predvádza v novom programe neobyčajne zaujímavé a originálne tanečné atrakcie, ktoré dosiaľ v Košiciach neboli. A to: najobľúbenejší tanečný pár Alice a John Sidney a fenomenálny tanečný pár Mischy a Fleury, ktorí nadobudli ohromných úspechov na najväčších scénach.

Prvý raz konštatujeme našu roztomilú krajanku slečnu Ria Dorles, výtečnú tanečnicu ako i slečny Mary Dérer, Ily Pásztor, Kati Csécsey, Ellen Palmeé, Grete Hofer a Mille Zodel, ktoré zaručujú prvotriednu výkonnosť tanečného umenia. Kapela Illéša zaručuje tiež svoje známe renomé.

Z denníka Slovenský východ, 10. február 1924

Šermiarsky klubový závod ŠK Slávia Košice

Dnes, vo štvrtok, usporiada tunajšia Slávia o pol 9. hod. večer v Národnom klube klubový, šermiarsky závod, na ktorý týmto povoláva všetkých svojich členov.

Súčasne zve všetky priateľské kluby, telovýchovné korporácie a širšiu verejnosť, ktorá sa o tento krásny šport zaujíma.

Závody vedie majster Šalamon a zúčastnia sa ich členovia: Otto Rožek, Štefan Jarušovský, Vojtech Braun, Jozef Glück, Vrat. Čech, dr. D. Hálko, Karol Richter, ako i členka Máňa Paučová.

Ďalej sa zúčastní malá dcéruška majstra Šalamona. Priebeh závodov sľubuje byť veľmi zaujímavý a je na našich priaznivcoch, aby našich šermiarov plne navštívili.

Z denníka Slovenský východ, 14. február 1924

Zakladateľ svetového mieru zomrel

Exprezident Woodrov Wilson (prezident USA v r. 1913-1924, pozn. autora) minulé dni uľahol, súc vážne chorý a včera popoludní o 15.15 hod. sa dostavila katastrofa.

Po noci, kedy so podarilo chorému na krátko zaspať, čo oživilo nádej na jeho zachovanie pri živote, prebudil sa veľmi slabý, takže sotva mohol otvoriť oči, a kým mohol prehovoriť, upadol do bezvedomia, po ktorom vzápätí nasledovala smrť.

Príčinou jeho smrti bolo zkornatenie ciev, na ktorú chorobu už dlhší čas trpel.

Z denníka Slovenský východ, 5. február 1924

Panychída za Wilsona

Panychída za zomrelého prezidenta Wilsona sa konala v nedeľu o 11. hod. v Národnom divadle v Košiciach za veľkej účasti zástupcov samosprávnych, štátnych a vojenských úradov a československej verejnosti.

O živote a politickom význame nebohého prezidenta Wilsona pre oslobodený národ československý prehovoril riaditeľ gymnázia Karol Murgaš. Mužský zbor spevokolu Foerster za dirigovania prof. Nademlýnskeho predniesol skladbu „Oráč“ a „Z osudu rúk.“

Hudba 34. pešieho pluku pod taktovkou kapelníka Kozáka zahrala Griegovu „Aasinu smrť“ a národné hymny. Košická panychída bola pietnym prejavom smútku a vďačnosti košickej československej verejnosti k veľkému zomrelému prezidentovi a zanechala u prítomných hlboký dojem.

Z denníka Slovenský východ, 12. február 1924