KOŠICE. Ničím nepodložené šibrinkovanie číslami a nepravdivé i navzájom si odporujúce vyjadrenia predsedu Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislava Trnku (nezávislý) a donedávna generálneho riaditeľa Správy ciest KSK (SC KSK) Antona Trišča.
Aj toto pomohli preukázať informácie zo zverejnenej správy o výsledkoch kontroly 30-miliónového prenájmu techniky na zimnú a letnú údržbu ciest.
Kontrolu vykonal útvar hlavného kontrolóra kraja Jozefa Hudáka na základe uznesenia krajského zastupiteľstva z vlaňajšieho 30. júna.
Trišč klamal. Kontrola rozbila jeho čísla i teórie, drahé stroje kritizujú aj sami cestári Čítajte Nájom za 30 miliónov vs. kúpa za 18 miliónov
Jednou z kľúčových informácií v rozsiahlom dokumente je zoznam 73 kusov prenajatých dopravných prostriedkov a mechanizmov aj s ich obstarávacími cenami, ktorý kontrolórom predložila dodávateľská košická firma Tempus - Trans.
Korzár žiadal tieto ceny neúspešne od košickej župy a jej cestárov od vlaňajšieho augusta.
Zo zoznamu vyplýva, že keby si správa ciest neprenajala techniku za 29,9 milióna eur s DPH na osem rokov, ale rovno by si ju kúpila, zaplatila by pri cenách Tempusu - Trans 17,7 milióna eur s DPH.
Znamená to, že cestári v 96 mesačných splátkach prenájmu uhradia firme nielen celú obstarávaciu cenu techniky, ale navyše ešte zhruba ďalších 12,2 milióna.
Na konci však aj tak neprejdú vozidlá a mechanizmy do majetku župnej príspevkovej organizácie.
Ani správa neobsahuje, aké jednotlivé sumy si zahrnul prenajímateľ do celkovej ceny osemročného prenájmu za záručný a pozáručný servis, opravy, údržbu, náklady na pneumatiky, cestnú daň, poistenie, STK a emisné kontroly, zisk atď. za celé obdobie.
Tieto náklady bude síce uhrádzať firma, ale rozpočítala si ich do jednotlivých mesačných splátok, takže postupne ich aj tak zaplatí samotná správa ciest.
Mesačne ju vyjde prenájom na 311-tisíc a ročne na zhruba 3,74 milióna eur s DPH.
Kontrolóri žiadali od Tempusu aj informácie o nákladoch, teda „akým spôsobom bola stanovená mesačná výška prenájmu“ a aj „konkrétny a detailný popis výpočtu mesačnej výšky prenájmu“.
Spoločnosť ich neposkytla, odpovedala iba to, že tieto náklady sú rôzne pri jednotlivých druhoch prenajatej techniky.
Uniknutý dokument krajských cestárov vyvracia tvrdenia Trnku a Trišča o 30-miliónovom prenájme Čítajte Finálny návrh vraj urobili, ale ukázať ho nevedia
Kontrolná skupina teda nezískala obstarávacie ceny od cestárov, ktorí by ich za normálnych okolností museli mať.
Trišč predsa verejne vyhlasoval, že on všetko prepočítal a vyšlo mu, že operatívny lízing je možný, takže by mal disponovať podkladmi, ktorými by to vedel preukázať.
Lenže ako v správe kontrolóri vyslovene napísali, je pre nich nepochopiteľné z hľadiska náročnosti zadanej úlohy a objemu finančných prostriedkov s prihliadnutím na počet techniky aj technické parametre, že u cestárov neexistuje žiadna štúdia realizovateľnosti.
Nie je preto jasné, ako si chceli vedenia župy i správy ciest preveriť napríklad, či nie sú jednotlivé sumy z ponuky Tempusu - Trans nastavené pre kraj nevýhodne.
Kontrolóri dokonca zistili, že nikto ani len nevypracoval takú dokumentáciu, ktorá by obsahovala aspoň to, aké vozidlá a mechanizmy, s akými konkrétnymi technickými špecifikáciami a v akých počtoch si potrebujú cestári prenajať.
Zo správy ciest im síce odpovedali, že „k výstupu projektu sa dopracoval projektový tím pracovníkov SC KSK, ktorí na to mali najväčšie kompetencie“, ale v správe sa píše, že o tom neexistuje žiadny dôkaz.
Trišč pritom ubezpečoval vlani poslancov, že výsledkom práce tohto tímu „bol finálny návrh špecifikácie jednotlivých druhov a počtov techniky“.
Kontrolórom sa na základe absencie akejkoľvek dokumentácie či finálneho výstupu javilo, ako keby bol projektový tím „iba imaginárny“.
Táto absurdná situácia opäť len podporuje podozrenia niektorých poslancov i bývalých zamestnancov, či to celé nezrežíroval a cestárov neusmerňoval niekto z externého prostredia podľa toho, ako to jemu vyhovovalo.
Kľúčový argument Trnkovej obhajoby 30-miliónového prenájmu vyvrátilo ministerstvo financií Čítajte Iné župy namiesto prenájmu nakupovali
Útvar hlavného kontrola sám priznal vo svojom dokumente, že nie je schopný jednoznačne identifikovať výšku jednotlivých položiek, ktoré vstúpili do celkovej výšky splátok.
Pripomeňme, že zákazku na prenájom preveruje aj Úrad pre verejné obstarávanie.
Pri svojom rozhodovaní o nej môže využiť služby súdneho znalca, ktorý by vedel do tohto prípadu vniesť viac svetla.
Keďže sú však už známe aspoň všetky ceny 73 kusov prenajatej techniky, ktoré v ucelenom zozname poskytol Tempus - Trans kontrolórom, dajú sa robiť pre ilustráciu nejaké dielčie porovnania s obmedzenou výpovednou hodnotou.
Korzár informoval vlani začiatkom septembra, že v Trnavskom samosprávnom kraji obnovili v roku 2021 kompletne cestársku techniku nákupom 94 vozidiel a mechanizmov za takmer 13 miliónov eur s DPH.
To je ešte zhruba o 5 miliónov eur s DPH menej, ako by zaplatili ich kolegovia na východe, keby 73 kusov techniky namiesto prenájmu kúpili podľa teraz zverejnených cien z Tempusu.
Banskobystrická regionálna správa ciest čiastočne obnovila svoj vozový park vlani tak, že 71 kusov techniky kúpila po prepočte na porovnateľnú hodnotu za zhruba 8,4 milióna eur s DPH.
V zmluve chýbajú kľúčové údaje, ako dospeli Trnkovi cestári k 30 miliónom za prenájom Čítajte Ceny zrejme ani šéfstvo nepoznalo
Význam kontrolnej správy spočíva aj v tom, že priniesla nezvratné dôkazy o klamlivej obhajobe operatívneho lízingu zo strany Trnku a Trišča, čím len potvrdila už skôr medializované podozrenia Korzára.
Z pozoruhodnej informácie, že zoznam s cenami neposkytla župným kontrolórom automaticky správa ciest, ale až firma, môže vyplývať, že cestári vôbec nemuseli poznať obstarávacie ceny.
Potom Trišč nehovoril pravdu, že vyčlenená čiastka z rozpočtu kraja na pôvodne plánovaný nákup novej techniky „bola možno tretinka toho, čo sme potrebovali“.
Tým obhajoval pred poslancami, že na kúpu nebol dostatok peňazí, preto bol jediným možným riešením operatívny lízing bez práva na odkúpenie techniky za symbolickú hodnotu po jeho ukončení.
Exšéf cestárov usvedčil z neznalosti reálnych cien sám seba, lebo na krajskom zastupiteľstve tvrdil, že nákup techniky by stál 22 až 24 miliónov eur.
Odhalil ho v správe uvedený zoznam Tempusu s celkovou sumou iba 17,7 milióna eur s DPH.
Nemožno úplne vylúčiť ani to, že Trišč vlani v auguste ceny od Tempusu poznal, len sa rozhodol takto zámerne rozriediť pochybnosti poslancov i médií o finančnej výhodnosti operatívneho lízingu.
Pri ním odprezentovanej sume 22 až 24 miliónov eur na prípadný nákup by sa už 30-miliónová cena prenájmu techniky nejavila až taká podozrivo privysoká ako v porovnaní s necelými 18 miliónmi od Tempusu.
Trnkovi cestári dajú za nájom 29 traktorov toľko, za koľko kúpili v Trnave 94 mechanizmov Čítajte Buď jeden klamal alebo druhý predražil
Práve obstarávacia cena je podľa špičkových odborníkov na lízing najkľúčovejšia položka na určenie mesačných splátok za prenájom vozidiel alebo mechanizmov.
Úprava ceny smerom hore i dole má tak na výšku splátok zásadný priamy vplyv.
Ak vedenie cestárov nepoznalo obstarávacie ceny pred verejným obstarávaním a uzavretím zmluvy, nemohlo si ani preveriť, či ponúkaná cena Tempusu za prenájom je v súlade so zákonnou povinnosťou správy ciest ako príspevkovej organizácie župy nakladať so zvereným majetkom i verejnými financiami transparentne, efektívne a hospodárne.
Platí tiež, že keby bola teoreticky pravdivá Triščom uvádzaná suma 22 až 24 miliónov a nie suma 17,7 milióna od firmy, znamenalo by to, že víťaz súťaže predražil svoju ponuku na prenájom bezdôvodne minimálne o 4 až 6 miliónov.
Najvyšší súd zrušil exšéfovi košických krajských cestárov väzbu, ale dôvody na stíhanie vidí aj on Čítajte Platia vraj z vlastného. Ale neplatia
Kontrolné zistenia zo správy poskytli dôkazy, ktoré vyvracajú aj ďalšie body obhajoby operatívneho lízingu, ktoré verejne prezentovali Trnka a Trišč.
„Je to prvýkrát v histórii SC KSK, keď tak významnú obnovu strojového parku financuje z vlastných zdrojov, navyše s výrazným finančným prínosom,“ píše sa výraznými písmenami v závere prezentácie „Manažérske rozhodovanie, zvolené postupy a financovanie techniky“, ktorú premietal na veľkej obrazovke poslancom vtedajší šéf cestárov na augustovom krajskom zastupiteľstve.
Trišč z prezentácie prečítal aj to, že financovanie je založené primárne na týchto piatich pilieroch: podnikateľská činnosť, výkony pre Slovenskú správu ciest, úspora soli, náhradné diely/servis a produktivita/poruchovosť.
„Toto (operatívny lízing – pozn. red.) kraj z rozpočtu nestojí ani euro, sú to peniaze, ktoré si správa ciest vyrobí,“ zdôrazňoval vtedy aj župan.
Ten ešte aj na ostatnom decembrovom zastupiteľstve zamával pred poslancami papierom, na ktorom bola podľa jeho slov tabuľka preukazujúca, že „nejde ani euro z nášho rozpočtu navyše na splátky tohto lízingu“.
Mesačné splátky prenájmu sa teda podľa nich neuhrádzajú zo sumy, ktorou každoročne prispieva župa zo svojho rozpočtu na túto jej príspevkovú organizáciu.
Obaja to hovorili v čase, keď už museli, resp. mali vedieť, že to nie je pravda.
Kontrolóri totiž v správe píšu, že „podľa predloženého účtovného denníka sú všetky doručené faktúry v súhrnnej výške 2 783 645,13 eura, týkajúce sa prenájmu DPaM, uhrádzané iba zo zdroja 41-001 (z príjmov KSK - daňové príjmy)“.
Z príspevkov od župy, teda nie z vlastných zdrojov cestárov, ako obaja neustále presviedčali, sa platí za prenájom.
Kontrolóri: Bez vlastníctva je zmluva nevýhodná
Súvisí to aj s ďalším klamstvom kľúčových obhajcov zmluvy o prenájme, že zákon o rozpočtových pravidlách nedovoľoval prenájom formou finančného lízingu.
Pri ňom by po uhradení všetkých splátok prešla technika automaticky do majetku správy ciest bez ďalších významnejších finančných nákladov na zaplatenie zostatkovej hodnoty.
V zmluve cestárov a Tempusu o prenájme formou operatívneho lízingu nie je prevod do vlastníctva nájomcu zakotvený.
Ministerstvo financií potvrdilo Korzáru, že finančný lízing by bol možný, keby sa mesačné splátky platili z vlastných zdrojov cestárov.
Čiže presne tak, ako Trnka a Trišč nepravdivo presviedčali poslancov až do poslednej chvíle pred zverejnením správy o výsledkoch kontroly, že sa uhrádzajú.
Práve absencia vlastníctva prenajatej techniky po ukončení nájomnej zmluvy prispieva podľa dokumentu Útvaru hlavného kontrolóra KSK výraznou mierou k záverom „o nevýhodnosti, nehospodárnosti a neefektívnosti“ tejto zmluvy.
Jedno euro najprv nebolo. Potom bolo. Už nie je
Nevídaný chaos okolo toho, či má alebo nemá byť priamo v zmluve zakotvený aj prevod prenajatej techniky do vlastníctva, vládol už od samotného začiatku verejného obstarávania.
Kontrolóri popisovali, že v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania vo Vestníku ÚVO z 3. februára 2022 boli zverejnené súťažné podklady k zákazke na prenájom techniky aj s prílohami.
Jednou z povinných súčastí bol aj návrh zmluvy.
V jej závere sa píše, že po skončení doby nájmu má Správa ciest KSK ako nájomca „právo na odkúpenie každého jednotlivého prenajatého vozidla spolu s prídavným zariadením. Vzhľadom na dĺžku doby nájmu dohodnutú v tejto zmluve sa zmluvné strany dohodli, že odkupná cena, za ktorú je nájomca oprávnený od prenajímateľa vozidlo odkúpiť, je 1 euro vrátane DPH“.
Lenže už 18. februára 2022 sa objavilo vo Vestníku ÚVO nové oznámenie o zmene súťažných podkladov s tým, že ustanovenie o odkúpení sa vyhodilo.
Kontrolóri si vyžiadali od cestárov vysvetlenie tejto zmeny, ktorá má už podľa medializovaných informácií Korzára vzhľadom na rozdielny charakter operatívneho a finančného lízingu zásadný vplyv na celkovú cenu prenájmu.
Z odpovede vedenia správy ciest vyplýva, že odkúpenie za 1 euro v pôvodnom návrhu zmluvy nebolo.
Tesne pred vyhlásením súťaže tam tento bod kázal doplniť priamo vtedajší generálny riaditeľ.
„Tak sa aj stalo a súťaž na prenájom bola vyhlásená s bodom o odkúpení techniky po uplynutí doby prenájmu za 1 euro. V priebehu súťaže však prítomnosť tejto klauzuly bola spochybnená.“
Ďalej sa v odpovedi píše, že po konzultáciách príslušných referentov s externým partnerom zabezpečujúcim súťaž (spoločnosť Tatra Tender) sa prijal záver, že klauzula o odkúpení za 1 euro je v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách a musela byť zo zmluvy vyňatá.
„Ak by tento zásah neprišiel a zmluva by bola podpísaná v pôvodnom znení, znamenalo by to jej neplatnosť,“ zdôraznil kontrolovaný subjekt.
Ako dôvod rozporu so zákonom uviedol, že príspevková organizácia môže uzavrieť zmluvu o nájme s právom kúpy prenajatej veci len v prípade, ak bude nájomné uhrádzať z vlastných zdrojov.
Lenže podľa neho sa už pred súťažou počítalo s tým, že nájomné sa nebude platiť z vlastných zdrojov správy ciest, ale z príspevkov od župy, takže ustanovenie o práve kúpy za 1 euro by odporovalo zákonu.
Opäť sa teda dostávame ku klamstvám Trnku a Trišča z vlaňajšieho leta a jesene o splácaní prenájmu z vlastných zdrojov cestárov, hoci už viac ako rok a štvrť predtým sa počítalo s tým, že to bude inak.
Keby previedli za euro, spochybnili by sa
Kontrolná skupina zo všetkých súvisiacich podkladov vyvodila záver, že správa ciest mala platiť za prenájom z vlastných zdrojov a nie z príspevkov od župy.
V takom prípade by podľa nej ponechaním odkúpenia techniky za 1 euro v zmluve nedošlo k porušeniu zákona.
Lenže to by zároveň znamenalo, že správa ciest mohla vozidlá a mechanizmy obstarať aj cez prehľadnejší finančný lízing, ktorý nepovažovalo vedenie župy i organizácie za možný.
Podľa nedávno získaných informácií Korzára od odborníkov na lízing sa však nedá len tak mechanicky dávať do zmluvy alebo z nej odstraňovať právo na odkúpenie za 1 euro.
Rozdiel vo výpočte mesačných splátok i celkovej sumy za prenájom medzi operatívnym a finančným lízingom je zásadný okrem iného aj z dôvodu, či je v nich odkúpenie zahrnuté alebo nie.
Doplnenie alebo odstránenie tohto ustanovenia v priebehu súťaže alebo aj po uzavretí zmluvy môže preto v zmysle skúseností s rozhodovacou praxou ÚVO spochybniť hodnovernosť celého verejného obstarávania ako takého.
Aj celkovú zmluvne dohodnutú cenu prenájmu by spochybnilo, keby sa teraz Tempus - Trans zaviazal, že prevedie len tak z vlastnej vôle každý kus techniky po ôsmich rokoch na správu ciest za 1 euro.
Na českých i slovenských inzertných portáloch zistil Korzár, že aj zhruba osemročné traktory Valtra N155EA sa ponúkajú na predaj za 50- až 60-tisíc eur.
Cestári si od košickej spoločnosti prenajali 29 kusov, takže len ich odkúpenie po ôsmich rokoch prenájmu by mohlo vyjsť pri podobnej trhovej zostatkovej cene až na 1,5 milióna eur.
A to by zostalo na odkúpenie ešte 44 vozidiel a mechanizmov aj s príslušenstvom v hodnote ďalších niekoľko miliónov eur.
Minulý rok v septembri nám vysvetlil aj generálny tajomník Asociácie leasingových spoločností Slovenskej republiky Richard Hollý, že predajná cena na konci operatívneho lízingu nemôže byť len symbolická, napríklad jedno euro.
Lízingová spoločnosť, teda aj Tempus - Trans, musí za štandardných okolností predať ojazdené vozidlo za zostatkovú trhovú cenu v čase predaja.
„Aj keby ho totiž predala za jedno euro, musí podľa daňových predpisov zaplatiť daň z príjmu, ktorá sa vypočítava z trhovej ceny ojazdeného vozidla,“ zdôraznil Hollý.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
