KOŠICE. Podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) sa v pondelok zúčastnil tlačovej konferencie na Technickej univerzite v Košiciach.
Spolu s rektorom univerzity Petrom Mésárošom deklarovali začiatok vzájomnej spolupráce vo využívaní najmodernejších technológií pri zneškodňovaní a zhodnocovaní odpadov.
Okrem iného médiám odpovedal aj na otázky súvisiace s jeho nedávnou pracovnou cestou v Japonsku, kde so šéfkou rezortu hospodárstva Denisou Sakovou (Hlas) rokoval o budúcnosti košických oceliarní.
Americký U. S. Steel je v rokovaní o predaji oceliarní japonskému oceliarskemu gigantovi Nippon Steel Corporation (NSC).

Úvahy medzi štyrmi očami
Vnímal od japonských investorov signál, že si košický U. S. Steel chcú ponechať alebo odpredať?
„Dali sme si nejakú mieru mlčanlivosti. Nebol by som korektný partner, ak by som reinterpretoval ich úvahy a pohľad, ktorý nám dali na stretnutí medzi štyrmi očami,“ odpovedal.
Úradnícka vláda pod vedením Ľudovíta Ódora odklepla košickým oceliarňam dotáciu vo výške 300 miliónov, ktoré musí spoločnosť vynaložiť na dekarbonizáciu (znižovanie uhlíkovej stopy), vďaka ktorej by mali do budúcna produkovať menej emisií.
Oceliarne mali dostať spolu 600 miliónov - tristo z Modernizačného fondu a ďalších tristo z plánu obnovy.
Peniaze mali slúžiť na výmenu dvoch starých pecí za modernizované elektrické. To však musia stihnúť do začiatku roka 2026.
„Ani keby sme sa dnes rozhodli, že ich ideme stavať, tak sa to už nestihne, aby stáli v roku 2026. To je realita, ktorú musíme zohľadniť. Možno budeme musieť nateraz schému dekarbonizácie prehodnotiť.“
Kritizoval Európsku úniu
Pripustil, že možno bude musieť vláda peniaze z dekarbonizačnej schémy použiť na niečo iné.
„Ale zároveň nájdeme zdroje, ktoré budú na tento projekt dekarbonizácie rezervované z nejakého iného zdroja. Potom nebudeme pod takým tlakom, že to musí byť do roku 2026. Ak to bude v roku 2027, tak sa tiež nič nedeje. Bavme sa o tom, ako to bude vyzerať v roku 2030. Kľúčové je, aby sme prijali rozhodnutie technickej modernizácie, ktoré bude udržateľné. Aby sa nestalo to, že sa pustíme len do nejakej výmeny technológie, ale nakoniec budeme musieť doplácať, aby tú oceľ niekto kúpil.“
Podľa noriem Európskej únie je práve rok 2030 termínom, dokedy má byť dekarbonizácia priemyslu na Slovensku ukončená.
Dokopy je na ňu vyčlenených 600 miliónov eur. „Ja za to nemôžem, ja som tú dekarbonizáciu takto neprijal,“ pripomenul Taraba.
„Je to ekonomická samovražda v priamom prenose, čo robí Európska únia. Dáva si termíny, ktoré okolité kontinenty vôbec nerešpektujú ani nenasledujú, a my im dávame komparatívnu výhodu, že nemusia znášať určité náklady.“

Aby oceľ nebola drahšia ako platina
Za kľúčové v týchto mesiacoch považuje hľadanie ideálneho riešenia technickej modernizácie oceliarní.
Podľa Tarabu je viac možností.
„Jedni hovoria o ceste elektrifikácie pecí, druhí hovoria, že keď pôjdeme touto cestou, môžeme postaviť hneď vedľa U. S. Steelu ďalšiu jadrovú elektráreň, lebo to bude taká spotreba elektrickej energie. Takže tiež nemôžeme ísť cestou, že operácia sa podarila, pacient umrel. Nemôžeme len vymeniť pece, lebo potom bude oceľ stáť viac ako platina, keď zrátate všetky náklady a cenu elektrickej energie.“
Uviedol, že v najextrémnejšej forme je dekarbonizácia aj to, že sa fabrika vypne.
„Ale to nemôže byť riešenie. Naším cieľom nemôže byť len to, že poďme teraz insitne ušetriť nejaké CO2, ale musíme aj zohľadniť to, aby fabrika vedela objektívne fungovať na trhu a nebola odkázaná na desaťročia subvencií.“
Ak prídu, ostanú dlho
Minister životného prostredia príchod Nippon Steel Corporation považuje za veľkú vzpruhu pre región. Nippon Steel je jedným z lídrov oceliarskeho priemyslu na celom svete.
„Sú tak technicky popredu, že ostatné firmy s nimi ťažko budú držať krok. Našou veľmi dôležitou úlohou je ukázať im, že sme veľmi seriózny partner. To znamená, že tá debata je odborná a profesionálna.“
Pre vládu je podľa Tarabu kľúčové urobiť všetko pre to, aby sa Nippon rozhodol pre Košice.
„Už z japonskej mentality je veľmi pravdepodobné, že ak sa raz rozhodnú sem prísť, budú tu dlhé roky a prinesú ďalších veľmi serióznych partnerov.“

Akusticky slovenská angličtina
Pre Korzár vysvetlil aj spornú pracovnú cestu svojej straníckej kolegyne, ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej v hlavnom meste Spojených arabských emirátov Abú Zabí.
Verejnosť sa bavila hlavne na jej prednese v anglickom jazyku.
„Ja po anglicky viem. Ten, kto po anglicky nevie úplne, asi nerozumel. Tá angličtina bola akusticky slovenská, taká, akú majú Slováci často. Môžeme sa baviť o tom prízvuku, aký majú rôzni one time – next time Slováci, čo hovoria po anglicky. Nejdem z toho robiť nejakú vedu.“
Celú kauzu považuje za antikampaň voči ministerke Šimkovičovej.
„Viem, že sa vrátila v piatok večer, takže tam nebola šesť dní, ako tvrdia jej kritici, ale len štyri dni.“
Jej pracovnú cestu považuje za oprávnenú.
„Ak vás niekam pozvú na takéto veľké podujatie, musíte tam ako minister ísť, veď to je úplne samozrejmé. Neviem zhodnotiť, ako sa meria úspech, ale mala stretnutie s ministrom kultúry Abú Zabí a vie vybaviť nejakú spoluprácu,“ zhodnotil Tomáš Taraba.
Taraba: Na východe sú najväčšie envirozáťaže
Podľa Tarabu sa na východnom Slovensku nachádzajú jedny z najväčších envirozáťaží, spomenul napríklad Chemko Strážske.
Rezort chce s Technickou univerzitou v Košiciach spolupracovať aj pri témach, akými sú napríklad dekarbonizácia košických oceliarní, vodárenská nádrž Tichý potok či pri témach týkajúcich sa celého Slovenska.
V tejto súvislosti pripomenul povinnosť zatvárania skládok odpadu, pričom absentujú alternatívne riešenia.
"Dohodli sme sa, že už v mesiaci marec spravíme odborný tím, ktorý bude pre ministerstvo životného prostredia veľmi aktívne vypracovávať nielen analýzy, štúdie, ale požiadal som tunajších vedcov, aby nám pripravili aj riešenia na technické zhodnocovanie odpadov, ktoré by boli najlepšie pre Slovensko," povedal Taraba s tým, že nebudú prijímané žiadne rozhodnutia bez toho, aby boli prekonzultované s odborníkmi.
Podľa jeho slov je potrebné nájsť riešenia, na základe ktorých by vláda prijala rozhodnutia, aké technické zariadenia budú vo vybraných lokalitách postavené. Výsledky, ktoré by mohli byť podkladom pre vládu, by mohli byť známe v priebehu niekoľkých mesiacov.
"Teraz do parlamentu dávame aj zákon o strategických investíciách. Ten nám takisto urobí nejaký priestor na to, že ak prijmeme konkrétne technické riešenie, aby sme ho v praxi vedeli veľmi rýchlo realizovať," dodal.
"Časť tejto spolupráce bude venovaná nielen štúdiám a analýzam, ale aj vývoju praktických aplikácií, vývoju metodík a, samozrejme, aj konkrétnych technických riešení a technológií na spracovanie a hlavne na zhodnocovanie odpadu," spresnil rektor TUKE s tým, že do spolupráce bude zapojených viacero fakúlt vrátane viacerých pracovísk či laboratórií.
Potvrdil, že v rámci zhodnocovania, respektíve likvidácie odpadu sa bude snažiť nájsť čo najekologickejšie, najefektívnejšie a najjednoduchšie riešenie.
"TUKE vo svojom výskumnom portfóliu disponuje rôznymi prototypmi liniek na spracovanie a zhodnocovanie odpadu. Takisto má skúsenosti s hodnotením environmentálnych rizík, odstraňovaním environmentálnych záťaží a vôbec so širokým spektrom úloh spojených s ochranou životného prostredia," doplnil Mésároš.
(tasr)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári