V metropole východu sa počas zimy uskutočnilo sedem protestov proti krokom súčasnej vlády, na ktoré prišli tisíce ľudí. Na pódiu sa medzi rečníkmi striedali politici, aktivisti, umelci, ale len dvaja predstavitelia akademickej obce.
Docentka MIRIAM ŠEBOVÁ z Katedry regionálnych vied a manažmentu Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach bola jednou z nich. Poukázala na úlohu akadémie vyjadrovať sa odborne k verejným politikám, postavila sa za študenta práva Mareka Janigu, ktorého slovne napadol premiér Robert Fico (Smer), a upozornila na problémy verejných financií v súvislosti s návrhom štátneho rozpočtu.
Pre Korzár porozprávala o tom, ako sa dá vychovať aktívnejšia generácia mladých, v čom sú časté príčiny menšej aktivity akademických pracovníkov vo verejnom priestore, aj o tom, ktoré kroky vlády považuje za nesystémové.
„Môžu neangažovaní akademici vychovávať angažovaných študentov?“ kladie rečnícku otázku.
V rozhovore sa dočítate:
- Čoho sa obávajú pedagógovia na univerzitách,
- kedy môže získať akademik miesto na univerzite na neurčito,
- čo si myslí o daňovom bonuse na dieťa,
- ktoré rozhodnutia vlády považuje za nesystémové,
- či jej nie je ľúto, že protestmi nedosiahli, čo chceli.
Ako dlho učíte na Technickej univerzite?
Skoro devätnásť rokov. Študovala som na Ekonomickej univerzite v Bratislave, tam som si aj urobila PhD. Pochádzam z Popradu, ale manžel je Košičan, tak sme sa vrátili do Košíc.
Vždy ste boli verejne aktívna?
Áno. Vždy mi to bolo vlastné. Už od strednej školy som bola v študentskom parlamente, neskôr v mládežníckej politickej organizácii. Študovala som v rokoch 1998 – 2003, takže som prichádzala do Bratislavy práve v čase, keď tam vrcholila eufória po potlačení mečiarizmu v '98. Pracovala som aj pre nemeckú vzdelávaciu nadáciu, kde som sa venovala sociálnym témam.
Po založení rodiny v Košiciach na to nebolo toľko času, ale posledné roky som sa k angažovaniu vrátila. Pred piatimi rokmi som vstúpila do odborovej organizácie tu na Technickej univerzite v Košiciach. Takisto som viedla spracovanie prvého plánu rodovej rovnosti na univerzite. Témy spoločenskej zodpovednosti, rovnosti aj inklúzie sú mi blízke.
Januárový protivládny protest bol prvý, na ktorom ste vystúpili, alebo ste aj v tomto mali skúsenosti z minulosti?
To bol prvý protest, na ktorom som vystúpila. Pokúšala som sa pred ním v rámci fakulty diskutovať so zástupcami našich akademických orgánov. Vnímala som potrebu komunikovať tému hlavne vo vzťahu k študentovi Marekovi Janigovi.
Tam už bolo dôležité aj pre akademikov sformulovať stanovisko a postaviť sa za študenta. Týždeň predo mnou vystúpil docent Radovan Čerevka z Fakulty umení Technickej univerzity Košice, takže som nebola prvá.
Akademička na proteste v Košiciach koncom januára. (zdroj: Archív M.Š.)Aj v európskom kontexte sa hovorí o tom, že univerzity by mali byť spoločensky aktívnejšie. Len u nás sa univerzity k verejným veciam nechcú vyjadrovať...
Pritom vo vysokoškolskom zákone je napísané, že poslaním univerzít je „zapájať sa do verejnej diskusie o spoločenských a etických otázkach a o utváraní občianskej spoločnosti“. My by sme mali byť garantmi hodnôt spoločnosti.
Od roku 2021 všetky univerzity prijímali plány rodovej rovnosti, lebo to od nás žiada Európska únia, aby sme mohli čerpať zdroje z európskeho fondu vedy a výskumu Horizont. Veľmi intenzívne sme na nich pracovali.
Preto som očakávala, že univerzity vystúpia jednotne napríklad aj v téme ochrany LGBTI+ komunity, kde je komunikácia zo strany ministerstva kultúry absolútne bezprecedentná.
Myslím si, že to nemajú byť len fakulty umení, ale že univerzity sa mali voči tomu vymedziť spoločne. Hodnota diverzity a inklúzie je fundamentálna v európskom akademickom priestore.
Rušenie špeciálnej prokuratúry hýbe Slovenskom, ale košická právnická fakulta mlčí Čítajte To, čo ste hovorili na proteste, bol váš osobný názor, alebo ste zastupovali aj svoju fakultu či univerzitu?
Prezentovala som môj osobný názor, ale po proteste mi veľa kolegov a kolegýň, ako aj študentov vyjadrilo podporu.
Na protestoch sa celkovo objavuje málo ľudí z akademického prostredia, tiež ich je málo v súčasnosti počuť vo verejnom priestore a už vôbec nie z vedenia univerzít. Čím to je, že akademická obec je skôr zdržanlivá a pasívna?
Vidím za tým komplex systémových nedostatkov. Začnem tým, prečo sa asi nevyjadrujú vedenia univerzít. Verejné univerzity na Slovensku závisia od financovania zo štátneho rozpočtu, čo robí univerzity závislé od politickej moci.
Napríklad v minulom volebnom období sme zažili masívne finančné škrty zo strany predchádzajúcej vlády, ktoré mali na nás výrazné dopady. Napríklad na Technickej univerzite v Košiciach bolo prepustených takmer dvesto ľudí v roku 2021, čo negatívne ovplyvnilo kvalitu poskytovaných služieb.
Na konci dňa sa všetky verejné univerzity bijú o ten istý balík peňazí z ministerstva školstva, ktoré určuje podmienky prerozdelenia. Slovenské univerzity nemajú nezávislé vlastné zdroje financovania, ako to poznáme z niektorých zahraničných univerzít.
Budem pokračovať tým, prečo sú akademici menej aktívni. My síce máme v zákone garantované akademické slobody, medzi ktoré patrí aj sloboda vyjadrovania sa, ale nemáme garantované rovnaké pracovné práva ako zamestnanci v iných sektoroch.
Pred Košičanov sa postavil Sulík: Tlieskali mu, aj vytkli Dubaj a synove výstrelky Čítajte Čo to znamená?
Na Slovensku máme špecifikum, že akademickí zamestnanci na vysokých školách sú vyňatí zo Zákonníka práce z ochrany pred reťazením pracovných pomerov.
Naše pracovné pomery upravuje vysokoškolský zákon, ktorý nedovoľuje uzatvárať s vysokoškolskými učiteľmi pracovné zmluvy na dobu neurčitú.
Keď sme ako odbory robili prieskum na Technickej univerzite v Košiciach, zistili sme, že až 80 percent všetkých akademických zamestnancov pracuje na krátkodobé pracovné zmluvy v priemere na tri roky.
Docenti a profesori môžu získať zmluvu na neurčito, ale po veľmi dlhej dobe, napríklad na Technickej univerzite v Košiciach bol priemerný vek získania takejto pracovnej zmluvy okolo 60 rokov.
Znamená to, že väčšina akademických zamestnancov na vysokých školách funguje na veľmi podmienených a závislých pracovných pozíciách. Preto sa v tomto smere snažíme v odboroch o zmenu vysokoškolského zákona.
Ako to vplýva na vás akademikov?
Sme veľmi zraniteľní. Máme nestabilné pracovné miesta, preto je prirodzené, že aj viac vnútorného stresu a opatrnosti vo vystupovaní na verejnosti. Pretože, keď skončí krátkodobá zmluva, nemá žiadny vysokoškolský učiteľ záruku, že ostane na svojom mieste.
Nezávisí to od výsledkov jeho práce?
Malo by, ale zamestnanec na časovo ohraničenej zmluve si nemôže na pracovné miesto nárokovať, aj keď má dobré výsledky.
Zároveň, ak fakulta potrebuje šetriť, je to najjednoduchší spôsob, ako znížiť náklady. Ak taký akademik skončí, odchádza bez akéhokoľvek odstupného aj po desiatich aj dvadsiatich rokoch na univerzite. To sa bežne deje. Často tým úplne stráca predchádzajúcu kariéru, pretože súkromný sektor nezaujímajú tituly alebo koľko vedeckých článkov publikoval.
Závislosť je tým väčšia, že akademici majú platy garantované štátom nízke. Napríklad, docent má po 20 rokoch praxe podľa platovej tabuľky v čistom približne 1 200 eur, maximálny plat profesora po 40 rokoch praxe je 1 600 eur v čistom. Akademici sú tak závislí od osobných príplatkov, na ktoré si opäť nemôžu nárokovať, a od práce na projektoch, za ktoré dostávajú odmenu.
Na západných univerzitách je naplnenie akademických slobôd podporené udržateľnou, predvídateľnou akademickou kariérou a garantovanou dôstojnou mzdou za akademickú prácu.
Rektori zarábajú aj viac ako prezidentka či ministri. Pozrite si rebríček ich platov Čítajte Vy ste sa pred protestom neobávali o svoje miesto?
Zatiaľ som nikdy priamo nebola sankcionovaná za vyjadrenie názoru na Technickej univerzite a dúfam, že to tak aj ostane.
Samozrejme, svoju účasť na proteste som silne zvažovala, pretože bol organizovaný politickými stranami. Ale protest nebol stranícky a vystúpila som tam ako občianka.
Je na parlamentných politických stranách, aby v rámci ústavných práv takéto protesty organizovali, keď zvážia, že si to situácia vyžaduje. A je na občianskej spoločnosti a každom jednotlivcovi, akú to nájde odozvu.
Pasivitu akademikov ste vysvetlili, ale prečo sa napríklad vôbec neozývajú študentské organizácie? Prípadne aj keď ich priamo oslovíme, nechcú sa vyjadriť k verejným veciam? Študenti predsa nemôžu nič stratiť...
Môžu závislí nesebavedomí akademici vychovávať angažovaných študentov? To ide od nás. Je k tomu krásny citát od Komenského, že študent je fakľa, ktorú treba zapáliť.
O to viac chcem vyzdvihnúť pozitívne vzory angažovaných študentov a študentiek. Napríklad študenti z Právnickej fakulty Univerzity Komenského vystúpili odvážne a aktívne a posunuli diskusiu konštruktívnym smerom. Na proteste v Rožňave zase vystúpila angažovaná študentka našej fakulty Scarlett Langová.
Treba povedať, že občianska angažovanosť je uvedomenie si, ktoré by sme mali zachytávať a zveľaďovať na každej úrovni vzdelávacieho systému. Už od základnej školy.
Najmä z britských a amerických univerzít poznáme rôzne aktívne a angažované študentské spolky na vysokých školách, čo u nás nie je prirodzené. Stretávam sa s tým, že študenti sú veľakrát aktívni v domácich komunitách, ale už nie na fakulte a na univerzite. Lebo im na to nevytvárame dostatok príležitostí.
Funkcie nesmú patriť pytliakom, hoaxerom a pseudonárodniarom, odznelo na proteste v Rožňave Čítajte V akých domácich komunitách myslíte?
Napríklad, že v dedinách, v mestách, kde bývajú, sú členmi rôznych dobrovoľných, charitatívnych, neziskových organizácií.
Ako by sa to dalo zlepšiť na univerzitách?
Stimulovať občiansku uvedomelosť sa dá aj vo výučbe. Napríklad pred dvoma rokmi sme na ekonomickej fakulte zaviedli nový predmet Občianska angažovanosť a participácia. Je to voliteľný predmet, kde majú študenti možnosť pracovať celý semester na výzve, ktorú si sami identifikujú. Na probléme, ktorý ich samých trápi v lokalite, kde fungujú.
Museli vyjsť zo svojej komfortnej zóny. Ísť do terénu, pozorovať, zmerať si niečo, komunikovať aj s ľuďmi mimo ich bubliny, a navrhnúť riešenia. V predmete spolupracujeme s expertkami na participáciu z neziskovej organizácie Spolka.
Právnická fakulta nás nepustila na zasadnutie senátu. V rozpore so zákonom Čítajte Aké sú odozvy študentov?
Baví ich to, i keď niektorých vyruší, že musia robiť aktivitu nad rámec toho, ako boli zvyknutí. Nie sú nadšení z toho, že vonku prší a oni idú na terénny výskum a musia osloviť cudzích ľudí.
Na konci svoj projekt prezentujú pred porotou, ktorá je zložená aj z odborníkov z externého prostredia. Čo je iný druh motivácie a adrenalínu - dostať spätnú väzbu od niekoho z praxe. To je tiež spôsob, ako vzdelávať ku občianskej angažovanosti.
Študenti sa angažujú aj v akademickej samospráve, nie?
Áno, a aj o ich postavení by sme mali začať diskutovať. Študenti sú súčasťou akademických senátov, ktoré tvoria z jednej tretiny študenti a z dvoch tretín akademickí zamestnanci. Už som vysvetlila, že akademickí zamestnanci sú závislí, čo v senátoch vytvára priestor na konflikt záujmov.
Študenti sa v senátoch dostávajú do akademickej politiky a mocenských hier, ktoré tam prirodzene prebiehajú. Majú právo robiť veľké rozhodnutia, ovplyvňujú chod fakulty alebo celej univerzity, ale môžu byť ľahko manipulovateľní najmä na fakultách, kde nefungujú študentské rady. To, paradoxne, môže ešte oslabovať ich aktivitu a angažovanosť.
Na proteste ste spomenuli aj to, že vláda napriek sľubom o znížení deficitu verejných financií ho, naopak, zvýšila. Ktoré opatrenia považujete za rizikové pre verejné financie?
Slovenská ekonomika trpí na štrukturálne problémy, ktorými sú starnúce obyvateľstvo, neuskutočnená reforma vzdelávania, problémy v zdravotníctve, investičný dlh v infraštruktúre, ako napríklad nedobudovaná diaľnica, nedostatočná digitalizácia a ďalšie.
Budú nás čakať výdavky na adaptáciu na klimatickú zmenu. Ani v období ekonomického rastu za predchádzajúcich vlád sme nedokázali dosiahnuť v týchto oblastiach výrazný pokrok.
Teraz sa nachádzame v multikrízovom období, ktoré bude prinášať nové tlaky na štátny rozpočet a ukazuje sa, že Slovensko je málo odolné a nepripravené na rôzne typy kríz.
Rizikom je, že verejné financie sa stále nastavujú podľa politickej objednávky, a nie podľa dlhodobej stratégie krajiny.
Aby sme boli fér, rozpočet zaťažila už predchádzajúca vláda nesystémovými riešeniami. Napríklad daňový bonus na dieťa, ktorý poškodil samosprávy. A pokračujú ďalšie neadresné celoplošné riešenia, napríklad v oblasti energií a hypoték. Nejdú však adresne tým najviac zraniteľným a tým, ktorí pomoc najviac potrebujú.
Vás ako matku aspoň trochu nepotešil daňový bonus na dieťa?
Pocítili sme to, lebo máme tri deti, ale zároveň viem, aké obrovské výpadky to spôsobilo v rozpočte mesta Košice. Zároveň nám stúpla cena za obedy v školských jedálňach na stredných školách, stúpol poplatok za komunálny odpad a iné. Ten daňový bonus nie je adresná pomoc. Sú rodiny, ktoré sú v oveľa horšej situácii ako sme my, kde by tie financie pomohli viac.
Daňový bonus sa odvíja od výšky platu – čím viac človek zarobí, tým viac dostane.
Tam je rozpor medzi tým, kto ho najviac potrebuje a kto najviac aj reálne dostane. Pretože najviac ohrození chudobou sú nízkopríjmoví rodičia, ktorí dostanú najnižší daňový bonus.
Nie je to typ motivačného príspevku, ktorý má ľudí motivovať, aby sa zamestnali a zvyšovali si kvalifikáciu?
Neviem si predstaviť, že by si niekto hľadal lepšiu prácu kvôli daňovému bonusu. Takto to nefunguje.
Téma nezamestnanosti je omnoho komplexnejšia. Okrem toho daňový bonus nerieši pomoc ľuďom ohrozeným chudobou, ktorí nepracujú z rôznych dôvodov. Dnes už niektoré krajiny uvažujú o zavedení univerzálneho príjmu.
Akoby bol faktor motivácie v celej diskusii o nezamestnanosti a chudobe často zneužívaný. Výskumy ukázali, že práve chudobní ľudia sa snažia so zdrojmi nakladať veľmi zodpovedne, pretože je to pre nich existenčne dôležité.
Poznáte človeka, ktorý by bol dobrovoľne chudobný alebo bezdomovec? Chudobní ľudia sú zaseknutí v cykle chudoby, z ktorého sa vlastnými silami nedá dostať.
Aj tu sú krásne príklady z praxe, napríklad efektívne riešenie bezdomovectva sa začína cez projekty ako housing first, ktoré pomáhajú ľuďom odraziť sa od dna a začleniť sa do pracovného života.
Politici by sa mali viac inšpirovať z takýchto projektov, ktoré sú vyskúšané, a tie integrovať do verejných politík.
Prieskum: Ľudia chcú sociálne balíčky, nie reformy. Boduje aj Matovičov rodinný balíček Čítajte Na proteste ste kritizovali aj vtedy ešte len pripravovanú novelu Trestného zákona...
Nie som kompetentná komentovať právnické témy, kritizovala som len obchádzanie riadneho legislatívneho procesu a zmenu pravidiel v riadne fungujúcich nezávislých inštitúciách.
To sa nedá nesledovať, sú to témy, ktoré hýbu celým Slovenskom. Učím verejný manažment, verejnú správu, kde diskutujeme o tom, ako má vyzerať dobré spravovanie a kvalitné verejné politiky. To sa deje, ak prebehne participácia so zainteresovanými stranami, ak sú veci detailne prediskutované s odborníkmi, transparentné, založené na dátach a analýzach.
Pri takejto obrovskej a expresnej zmene Trestného zákona je zjavné, že dobré spravovanie nebolo naplnené.
Nie je vám ľúto, že aj napriek všetkým silným protestom to dopadlo tak, ako vláda chcela, a presadila si novelu Trestného zákona po svojom?
Vývoj naznačoval, že koalícia má silnú osobnú motiváciu schváliť novelu, preto ma to neprekvapilo. Ak by sledovala verejný záujem, novela Trestného zákona by prebehla v riadnom legislatívnom konaní.
V demokratických štátoch fungujú systémy bŕzd a protiváh, ktoré zabezpečujú deľbu moci práve pre prípad, že by jedna zložka moci chcela narušiť demokratické princípy. Je to tak aj u nás, práve ich súčasťou je aj prezidentka a Ústavný súd, preto verím, že sa tento mechanizmus zapol a novelu zastaví.
Protesty sú veľmi dôležité, pretože ľudia sa spoločne aktivizujú za veci verejné. Získavajú možnosť znížiť frustráciu z toho, ako sa narába aj v demokracii s mocou, zažívajú silu verejnej mienky, a vzájomne sa môžu povzbudzovať vo svojich hodnotách a viere v budúcnosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
