KOŠICE. Úrad Košického samosprávneho kraja (KSK) umožnil Korzáru nahliadnuť do znaleckého posudku o kontroverznom 30-miliónovom prenájme cestárskej techniky na letnú a zimnú údržbu pre Správu ciest KSK.
Tím okolo predsedu kraja Rastislava Trnku (nezávislý) považuje jeho záver o „finančnej primeranosti“ prenájmu formou operatívneho lízingu za tromf voči dlhodobej kritike o nevýhodnosti tohto spôsobu obstarania dopravných prostriedkov i mechanizmov.
Z obsahu posudku i vyjadrení jeho autora, docenta Roberta Vernera, vyplýva, že o „finančnej primeranosti“ sa dá hovoriť len v kontexte porovnania doteraz známych a verejne dostupných údajov.
Znalec nemohol na základe oficiálnych dokumentov preveriť hodnovernosť veličiny, od ktorej sa odvíja nielen celková hodnota osemročného prenájmu, ale je kľúčová aj pri reálnom preukazovaní, či bol, alebo nebol konkrétne tento cestársky operatívny lízing predražený.
Posudok na obhajobu zákazky kraja dodal Trnkov konškolák. Znalec tvrdí, že župana nepozná Čítajte Posudok neriešil napríklad ani dôsledky nižšej využiteľnosti či vplyv výberu konkrétnej techniky na celkovú hospodárnosť prenájmu, čo ani nebolo jeho úlohou.
Navyše v čase prípravy znaleckého dokumentu ešte neboli známe ani výsledky kontroly Útvaru hlavného kontrolóra KSK Jozefa Hudáka, ktorá sa týmito aspektmi kauzy podrobne zaoberala.
Posudok nemohol dať odpovede ani na chaos, pretrvávajúce nejasnosti okolo priebehu verejného obstarávania a protichodné i nepravdivé vyjadrenia, ktoré zaznievali verejne od župana Trnku i vtedajšieho generálneho riaditeľa správy ciest Antona Trišča na obhajobu zákazky.
Posudok si objednal u Vernera začiatkom januára tohto roka Úrad KSK za 25 800 eur s DPH.
Prenájom porovnával s 36 inými zmluvami
Z posudku sme sa dozvedeli, že znalec mal zadanie posúdiť „finančnú primeranosť prenájmu techniky pre Správu ciest KSK na základe zmluvy o prenájme“.
Základným východiskom pre akýkoľvek lízing je obstarávacia cena toho, čo si ide nájomca prenajať. Teda koľko by to stálo, keby si to chcel namiesto prenájmu rovno kúpiť.
Pre porovnanie obvyklých cien prenájmov na trhu zanalyzoval Verner verejne dostupné údaje o prenájme vozidiel inými verejnými obstarávateľmi z Centrálneho registra zmlúv.
Identifikoval 36 takýchto zmlúv. Medzi nimi boli aj zákazky Vodohospodárskej výstavby, Železníc SR, Štátnych lesov SR, Žilinskej teplárenskej, Kancelárie prezidenta SR, Bratislavskej teplárenskej, Transpetrolu, MH Teplárenského holdingu, Valaliky industrial parku či košickej mestskej časti Dargovských hrdinov.
Práve toto porovnanie ukážkovo poukazuje na jedno z najväčších problematických miest operatívneho lízingu správy ciest, na ktoré Korzár opakovane upozorňoval.
Znalec pracoval s obstarávacími cenami, ktoré boli oficiálne priamo uvedené v uzavretých zmluvách jednotlivých porovnávaných subjektov.
Lenže práve v zmluve cestárov s košickou spoločnosťou Tempus – Trans nie sú na rozdiel od nich tieto ceny vôbec uvedené. Nenašli sme ich ani v ponuke firmy, ktorú predložila do súťaže.
Korzár už od augusta 2023 neúspešne žiadal kraj o poskytnutie týchto cien.
„Ja nič také nemám. Asi to majú na správe ciest. Dáme vám na to odpoveď,“ sľúbil nám vtedy župan.
Župan Trnka vytiahol odkúpenie techniky za euro. Môže tým spochybniť celý prenájom Čítajte Neskôr sa už len župný úrad vyhováral na to, že nám dá ceny až naraz s ostatnými informáciami, aby sme mali komplexný obraz o prenájme. Nikdy sa to nestalo.
Vyvolalo to dôvodné a veľmi závažné podozrenie, že nám župa ani správa ciest obstarávacie ceny nepredložili preto, že ich vôbec nepoznali.
Nikto nám doteraz nevysvetlil, ako sa potom dokázala stanoviť predpokladaná hodnota zákazky a ako dokázala komisia správy ciest na vyhodnotenie ponúk dospieť k záveru, že víťazná ponuka firmy a aj celé verejné obstarávanie sú v súlade so zákonnými princípmi transparentnosti, hospodárnosti a efektívnosti.
Použil ceny od firmy, ktoré nikto nepreveril
Obstarávacie ceny cestárskej techniky sa prvýkrát objavili na verejnosti až teraz vo februári vďaka správe o výsledkoch kontroly, ktorú vykonal útvar hlavného kontrolóra kraja. Teda sa tak udialo rok a pol od uzavretia zmluvy a niekoľko mesiacov od prepuknutia kauzy.
Ako vyplýva zo správy, kontrolóri si vyžiadali celkovú obstarávaciu cenu i ceny jednotlivých mechanizmov od firmy Tempus – Trans, čo je ďalším dôkazom, že župa ani cestári ich nemali.
Spoločnosť im najprv 27. októbra 2023 zaslala e-mailom odpoveď, v ktorej bola cena všetkých 73 prenajatých mechanizmov vrátane príslušenstva a prídavných zariadení takmer 14,56 milióna eur bez DPH (takmer 17,5 milióna s DPH).
Potom však 13. novembra prišiel od Tempusu druhý e-mail, v ktorom bola cena opravená zhruba o 200-tisíc eur nahor.
Znalec teda použil aj tieto zadávateľom posudku poskytnuté neoficiálne ceny, keďže neboli v zmluve, na porovnanie s oficiálnymi cenami iných subjektov, ktoré ich mali v zmluvách priamo uvedené.
Ako vysvitlo, ani Verner nepreveril a neverifikoval, či neoficiálne ceny od firmy sú presne tie isté, ktoré sa v skutočnosti použili pre výpočet mesačných splátok i celkovej ceny prenájmu 73 kusov techniky.
„Znalecké dokazovanie bolo realizované v kontexte deklarovaných obstarávacích cien (napriek opakovaným výzvam nebolo umožnené overiť obstarávacie ceny vozidiel a mechanizmov na základe primárnych účtovných dokladov - výpisov z bankových účtov prenajímateľa, kúpnych zmlúv, faktúr a podobne), verejne dostupných informácií o danom segmente a trhových podmienok,“ potvrdil znalec Korzáru.
To teda znamená, že jeho záver o finančnej primeranosti 30-miliónového operatívneho lízingu sa vzťahuje iba k neoficiálnym a nikým kompetentným neovereným cenám, ktoré poskytla samotná firma až dávno po uzavretí zmluvy a prepuknutí kauzy.
Pripomeňme, že župan Trnka a dvaja predstavitelia Tempus – Trans čelia od vlaňajšieho februára v inej kauze predraženého nákupu štyroch sypačov značky Tatra obvineniu zo zločinu machinácie pri verejnom obstarávaní spáchaného formou spolupáchateľstva.
V zmluve chýbajú kľúčové údaje, ako dospeli Trnkovi cestári k 30 miliónom za prenájom Čítajte Cenu techniky zaplatia po 56 splátkach z 96
„Priemerná výška mesačného nájmu bez DPH v zmluve o prenájme bola k obstarávacej cene na úrovni 1,79 percenta, čo inverzným postupom indikuje, že v priemere mala byť obstarávacia cena vozidiel a mechanizmov zaplatená po 56 mesačných splátkach (celkovo je 96 splátok – pozn. red.),“ popisoval znalec v posudku.
Obstarávacie ceny niektorých mechanizmov zaplatili podľa neho cestári už po 44 a niektorých až po 63 splátkach prenájmu.
Veľmi zjednodušene povedané, zostávajúce splátky do počtu 96 by išli na úhradu prevádzkových nákladov a zisku prenajímateľa.
Toto by však platilo iba v prípade, keby technika prešla na konci prenájmu po ôsmich rokoch zadarmo do vlastníctva správy ciest.
V zmluve sa taká klauzula nenachádza, takže v jej zmysle sa majú mechanizmy vrátiť firme a tá ich môže predať za zostatkovú trhovú hodnotu zrejme vo výške niekoľkých miliónov eur.
Presne tak isto s vrátením vozidiel sú koncipované aj porovnávané zmluvy iných verejných subjektov.
To teda znamená, že správa ciest zaplatí prenajímateľovi celú cenu techniky 17,7 milióna eur s DPH a ešte navyše ďalších 12,2 milióna do takmer 30 miliónov, ale do vlastníctva ju v zmysle zmluvy nezíska.
Pre vyhodnotenie toho, či bol, alebo nebol prenájom techniky v čase jeho vzniku finančne primeraný, je v tejto chvíli irelevantný verejný prísľub firmy spred niekoľkých dní, že vozidlá a mechanizmy prevedie na správu ciest po 1 eure s DPH za kus.
Uniknutý dokument krajských cestárov vyvracia tvrdenia Trnku a Trišča o 30-miliónovom prenájme Čítajte Znalec: Výška splátok bola primeraná
Vráťme sa k porovnaniu pomeru mesačnej splátky prenájmu k obstarávacej cene vozidla.
Znalec vypočítal, že tento pomer bol u iných verejných obstarávateľov na úrovni 2,21 percenta, teda cenu vozidla by splatili priemerne po necelých 47 mesačných splátkach, minimum bolo 33,1 a maximum 67,4 splátky.
U 73 kusov techniky cestárov bol tento priemer 56 splátok, čo má preukazovať, že samotné ich splátky boli v priemere nižšie ako obvyklé na trhu u iných.
„Mesačná výška splátok vozidiel (u cestárov – pozn. red.) tak bola finančne primeraná,“ vyvodil z toho znalec.
Požiadali sme ho o objasnenie vierohodnosti takéhoto záveru, keď porovnávané organizácie uzatvárali operatívne lízingy najčastejšie len na 48 mesiacov a iba na osobné vozidlá, ale ten cestársky bol ako unikát uzavretý až na 96 mesiacov. Navyše sa týkal nákladných vozidiel i mechanizmov, u ktorých sú prevádzkové a ďalšie náklady odlišné.
„Je nespochybniteľné, že medzi prevádzkovými charakteristikami osobných vozidiel existuje množstvo odlišností, avšak z hľadiska princípov finančnej matematiky možno mechanizmus financovania osobných vozidiel akceptovať ako prípustnú aproximáciu (približnosť, priblíženie k skutočnosti – pozn. red.),“ vysvetlil.
Pokračoval, že ak by chcel niekto exaktne porovnať zmluvu správy ciest s obdobnými na trhu, pravdepodobne by takú na 96 mesiacov z verejne dostupných zdrojov nenašiel pri osobných ani nákladných vozidlách.
„Na báze porovnania mesačnej výšky prenájmu, ako aj lineárnej extrapolácie (približný výpočet – pozn. red.) identifikovaných zmlúv iných verejných obstarávateľov na dobu 96 mesiacov by dotyčný hodnotiteľ nemohol označiť zmluvu o prenájme (Správy ciest KSK – pozn. red.) za finančne neprimeranú. Ak by pri daných podmienkach došlo po uplynutí 48 mesiacov k výmene vozidiel za nové, išlo by o zmluvu vyslovene výhodnejšiu, než bolo obvyklé na trhu,“ komentoval pre Korzár.
Kľúčový argument Trnkovej obhajoby 30-miliónového prenájmu vyvrátilo ministerstvo financií Čítajte Chýbajúci nájazd kilometrov označil za výhodu
Ďalší zásadný rozdiel medzi zmluvami Správy ciest KSK a porovnávaných subjektov je, že iba v tej cestárskej chýba konkrétne stanovený povolený nájazd kilometrov za rok.
Podľa už v minulosti zverejnených prepočtov Korzára môže rozdielne stanovený nájazd kilometrov ovplyvniť celkovú cenu prenájmu aj viac ako o 10 percent, čo pri 30-miliónovom operatívnom lízingu môže znamenať rozdiel aj 3 milióny eur s DPH.
Nájazd kilometrov vozidiel a odpracovaných motohodín iných strojov ukazuje, ako intenzívne sa využívali. Čím vyššie nájazdy a motohodiny, tým viac sa technika opotrebováva, zvyšujú sa náklady na údržbu i servis a zároveň klesá jej zostatková hodnota.
„Ak to nie je v zmluve, tak z objektívneho pohľadu neexistuje obmedzenie na počet najazdených kilometrov. V porovnaní so štandardnými zmluvami ide o signifikantnú výhodu (jej pozitívny finančný dopad však nebol z dôvodu opatrnosti znaleckého dokazovania vôbec kalkulovaný). Keďže v zmluve to obmedzenie definované vôbec nie je, nemožno tým primeranosť/výhodnosť kontraktu znížiť, ale naopak zvýšiť. SC KSK mohla vozidlami mesačne najazdiť aj 200-tisíc kilometrov,“ poznamenal znalec.
Doplnil, že ak by sa stroje nevyužívali v praxi na maximálnu možnú úroveň, nie je to „nedostatok alebo nevýhoda samotného kontraktu, ale potenciálne vedenia firmy, ktoré má v ďalšom období efektívne riadiť zdroje“.
Porovnanie prenájmov zmlúv s obmedzením a bez obmedzenia najazdených kilometrov nie je ani podľa neho korektné, ale „tá disproporcia je z môjho hľadiska v prospech danej zmluvy. Preto som sa tým v znaleckom dokazovaní nezaoberal“.
Trišč klamal. Kontrola rozbila jeho čísla i teórie, drahé stroje kritizujú aj sami cestári Čítajte Lietadlo nemusí byť predražené, len nevhodné
Kontrolná skupina zistila skôr opak, teda že časť prenajatých mechanizmov sa využívala len minimálne na zopár percent aj viacero mesiacov, ale Správa ciest KSK platila aj tak za jej prenájom plnú cenu.
Z tohto pohľadu nemôže byť o finančnej primeranosti ani reči.
„Ja som posudzoval samotnú zmluvu, nemám odbornosť, oprávnenie ani praktické skúsenosti na to, aby som posudzoval to, aké mechanizmy a vozidlá správa ciest potrebuje. Ani neviem posúdiť, ktorý traktor je vhodnejší alebo naopak nie. Otázka na vypracovanie znaleckého posudku bola o posúdení finančnej primeranosti v kontexte deklarovaných obstarávacích cien, verejne dostupných informácií o danom segmente a trhových podmienok.“
Ako dodal, ak si niekto na prepravu na trase Košice - Prešov kúpi lietadlo, neznamená to, že lietadlo bolo neprimerane drahé, ale že bol pravdepodobne zvolený ekonomicky nevhodný dopravný prostriedok.
„To však pri 73 vozidlách pre SC KSK nemám kompetenciu posúdiť.“
Trnka a Trišč tárali v kauze Tempus. Jedno euro najprv nebolo, potom bolo, už nie je Čítajte Porovnával sumu prenájmu s obstarávacími cenami
Verner sa tiež v posudku zaoberal aj porovnaním, akú sumu zaplatili nájomcovia za celý prenájom a koľko percent z obstarávacej ceny vozidiel to predstavovalo.
Zjednodušene povedané, z porovnania sa môžeme dozvedieť, či a o koľko percent prekročili organizácie úhradou nájomného tú sumu, za ktorú by mohli vozidlá rovno kúpiť.
Priemerná hodnota celkových nákladov prenájmu počas jeho trvania bola podľa posudku pri 36 porovnávaných zmluvách na úrovni 98,1 percenta z deklarovanej obstarávacej ceny vozidiel. Minimálna hodnota tohto pomeru dosiahla 44 percent a maximálna viac ako 145 percent.
Príspevková organizácia košickej župy zaplatí za osemročný prenájom 24,8 milióna eur bez DPH. Tempus – Trans poskytol ako obstarávaciu cenu sumu 14,8 milióna.
Prenájom teda vyjde cestárov na viac ako 168,4 percenta z ceny nákupu techniky, pričom priemer u ostatných je 98,1.
Znalec konštatoval, že ide o signifikantný rozdiel, ale v porovnaní s maximom je ten rozdiel iba na úrovni 16,2 percenta.
Vysvetľoval ho dĺžkou prenájmu na 96 mesiacov, ktorý je o 36 mesiacov dlhší ako najviac trvajúci zmluvný vzťah u ostatných porovnávaných subjektov.
„S najväčšou pravdepodobnosťou dochádza s nárastom dĺžky obdobia k zvýšeniu nákladov na opravu starších a opotrebovaných mechanizmov. Na druhej strane nájomca nedisponuje po dvoch až štyroch rokoch trvania nájmu možnosťou obmeniť vozový park a získať nové vozidlá,“ písal v posudku.
Podľa neho práve z dôvodu zvýšených nákladov prenajímateľa v dlhšom období nebývajú obvyklé zmluvy o prenájme formou operatívneho lízingu s dobou trvania dlhšou ako 48 až 60 mesiacov.
„Je však tiež potrebné uviesť, že predmetom plnenia zmluvy neboli osobné, ale nákladné vozidlá, pri ktorých nie je nezvyčajná výrazne dlhšia prevádzka ako pri osobných automobiloch.“
Správa ciest podľa neho uviedla, že cyklus obnovy sypačov bol na úrovni dvadsiatich rokov.
Verner prepočítal, že keby porovnávané prenájmy trvali 96 mesiacov, bol by pomer medzi celkovými nákladmi na prenájom a obstarávacou cenou na priemernej úrovni takmer 211 percent.
Minimálna hodnota by bola okolo 142 a maximálna takmer 300 percent.
Z hodnoty 168,4 percenta u krajských cestárov preto vyvodil záver, že cena ich prenájmu bola finančne primeraná v porovnaní s obvyklými cenami na trhu.
Trnkovi cestári dajú za nájom 29 traktorov toľko, za koľko kúpili v Trnave 94 mechanizmov Čítajte Firma by zarobila viac, keby kúpila dlhopisy, tvrdí
Verner zároveň pripustil, že iba porovnaním s obdobnými zmluvami na trhu nie je možné finančnú primeranosť exaktne potvrdiť, pretože zmluvy na také dlhé obdobie nie je možné nájsť.
„Porovnaním s obvyklými mierami ziskovosti však primeranosť potvrdiť možno,“ zdôraznil.
Korzáru potom obšírne objasňoval dôvody takéhoto záveru.
„Analogickým ukazovateľom pre posúdenie finančnej primeranosti ceny prenájmu však môže byť aj ziskovosť prenajímateľa z daného kontraktu. Po zohľadnení nákladov spojených s prenájmom by sa pri danej zmluve dopracoval akýkoľvek znalec k rentabilite na úrovni zhruba 5,5 percenta ročne.“
Ak by takýto znalec zohľadnil časovú hodnotu peňazí (peniaze inkasované o rok nemajú takú hodnotu ako peniaze inkasované hneď – zjednodušene povedané stratená príležitosť, inflácia a pod.), čo je zásadný koncept akéhokoľvek znaleckého dokazovania v oblasti financií, ziskovosť prenajímateľa by mohla byť na úrovni 4,75 percenta ročne.
„Ak by posúdil uvedenú rentabilitu s priemernými mierami ziskovosti prenajímateľa v troch rokoch pred uzatvorením danej zmluvy, zistil by, že je to podstatne menej. Ak by ju posúdil so ziskovosťou asi 40 slovenských spoločností zo sektora SK NACE 77120 Prenájom a lízing nákladných automobilov a ostatných ťažkých vozidiel podľa databázy finstat.sk, zistil by, že je to podstatne menej. A ak by ju posúdil so ziskovosťou 31 európskych spoločností zo sektora Auto&Truck podľa odporúčaných znaleckých databáz, zistil by, že je to podstatne menej.“
Porovnal to aj s výnosom 8-ročných slovenských štátnych dlhopisov na úrovni 3,5 percenta ročne.
„Teda ak zainvestujete 10 miliónov eur, každý rok inkasujete 350-tisíc eur a po ôsmich rokoch je vám ešte vrátených 10 miliónov. Z hľadiska rizika je výnos 3,5 percenta ročne pri štátnych dlhopisoch signifikantne lákavejšia alternatíva ako 5,5 percenta pri Správe ciest KSK. Pri nej vám totiž nebude vrátená investovaná hodnota, ale pravdepodobne nižšia ako obstarávacia (zostatková) trhová cena vozidiel,“ ozrejmoval Verner.
Aj preto si znalec mohol podľa neho dovoliť uviesť, že zmluva cestárov bola finančne primeraná vyššie spomínaným mieram rentability.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
