Šéf Ústavného súdu nevidí dôvod na odstúpenie. Zdroj: TASR
KOŠICE. Predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan ubezpečuje, že on aj sudcovia konajú autonómne, nestranne a nekonajú pod tlakom.
Vyhlásil to v stredu na brífingu v reakcii na vyjadrenia na adresu Ústavného súdu, ktoré označil za nekorektné.
Fico zaútočil na šéfa Ústavného súdu. Očakáva, že Pellegrini ho ako prezident odvolá Čítajte Priznal, že pôvodne sa plánoval verejne vyjadriť až po zverejnení rozhodnutia Ústavného súdu o pozastavení účinnosti časti novely trestných kódexov v Zbierke zákonov, čo sa stále nestalo, no napokon sa rozhodol predstúpiť pred médiá skôr.
Dodal však, že dostal ubezpečenie, že rozhodnutie Ústavného súdu bude publikované "včas", čo označil za pozitívne.
Únik informácie
Ospravedlnil sa za únik informácie o rozhodnutí Ústavného súdu. Informácia podľa jeho slov nemala uniknúť, no nepovažuje to za dôvod na odstúpenie.
"Je mi to ľúto, boli sme z toho sami prekvapení, ospravedlňujem sa. Som si však istý, že to neurobil nikto zo sudcov, ale je to aj pre nás značná záhada," povedal Fiačan.
Zdôraznil tiež, že nedošlo k úniku samotného rozhodnutia, ale len čiastkovej informácie. Uistil, že sudcovia neposkytli informácie o rozhodnutí médiám ani iným osobám.
"V žiadnom prípade to nepovažujem za dôvod, aby som odstupoval z funkcie predsedu Ústavného sudu. V predmetnej veci som zriadil interný vyšetrovací tím, aby sa analyzovali možné spôsoby úniku tejto informácie, či už z hľadiska technického, alebo z hľadiska zlyhania ľudského faktora," uviedol Fiačan.
Dodal, že o výsledkoch vyšetrovania bude informovať, a avizoval aj personálne dôsledky. Ústavný súd podľa neho transparentne komunikuje svoje rozhodnutia, a to aj prostredníctvom médií.
Osobitne chcel upozorniť na to, že v tejto veci ide o konanie o súlade právnych predpisov, kde sa vo verejnom záujme posudzujú abstraktné právne normy a účastníkmi sú ústavné orgány, teda verejné entity.
„Konanie sa teda netýka privátnych záujmov alebo privátnych účastníkov.“
Pokračoval, že obsahom rozhodnutia nie sú žiadne citlivé informácie o konkrétnych osobách, preto odzrkadľuje verejný záujem, nie súkromné záujmy účastníkov konania.
Rozhodnutie Ústavného súdu podľa Fiačana teda odzrkadľuje verejný záujem, preto má plné právo informovať verejnosť hneď po svojom rozhodnutí a nie je povinný čakať na doručenie účastníkom konania.
„Je preto nenáležité cez takéto podružné aspekty spochybňovať integritu ústavných sudcov.“
Považuje to len za odvádzanie pozornosti od podstaty sporu, o ktorom rozhoduje Ústavný súd, a tou je posúdenie súladu vládnej novely trestných kódexov s Ústavou. Tú aj napriek masívnej kritike schválila Národná rada v skrátenom legislatívnom konaní.
Ohradil sa voči spochybňovaniu integrity
Fiačan sa ohradil aj voči ďalším dôvodom spochybňovania integrity ústavných sudcov, k čomu podľa jeho slov došlo zo strany najvyšších ústavných činiteľov už aj pred rozhodnutím súdu.
„Chcem sa dôrazne ohradiť proti takýmto vyjadreniam, či sa už týkajú mňa osobne, alebo Ústavného súdu, alebo jednotlivých sudcov. Môžem ubezpečiť všetkých, že ja aj moji kolegovia konáme úplne autonómne, nestranne, pod žiadnym tlakom nikoho a žiadnym svojím konaním sme nezadali príčinu na to, aby sa mohlo tvrdiť, že nie sme nezávislí alebo nestranní.“
Fiačan zdôraznil, že Ústavný súd s nikým okrem účastníkov konania nekomunikuje, a to „mimo tých procesných pravidiel a rámcov, ktoré sú nám dané zákonom a Ústavou“.
Premiér Robert Fico (Smer) obvinil v polovici februára vo zverejnenom videu prezidentku Zuzanu Čaputovú, že už dopredu vie, ako rozhodne Ústavný súd.
Vyvodil to údajne z jej prejavu, keď oznamovala, že sa pre novelu obráti na Ústavný súd.
„Je to výsledok intenzívnej komunikácie medzi kanceláriou prezidentky a Ústavným súdom, o ktorej v posledných týždňoch a dňoch už čvirikajú aj vrabce?“ pýtal sa Fico.
Nespomenul pritom, že predseda koaličnej strany a Národnej rady Peter Pellegrini zavítal 12. januára akurát uprostred prerokovávania novely Trestného zákona na návštevu Ústavného sudu.
Fiačan priznal, že nerozumie, z čoho pramenia útoky na integritu či nezávislosť Ústavného súdu.
„Ja ani moji kolegovia sme nezadali žiadnu príčinu na to, aby takéto vyjadrenia na adresu Ústavného súdu alebo na mňa samotného mohli prísť. Nepamätám si za históriu Ústavného súdu, že by sa takto vyjadroval niekto z najvyšších ústavných činiteľov na adresu Ústavného súdu,“ povedal jeho predseda.
Len všeobecne spomenul bližšie nešpecifikovaný prípad z 90. rokov. Nepriamo narážal na vyjadrenie vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara na adresu Ústavného súdu, že je „ďalší chorý prvok na scéne“, keď zamietol ústavnú sťažnosť na výsledok parlamentných volieb 1994 v kauze „petičné hárky Demokratickej únie“.
Fiačan označil aktuálne výroky Fica a spol. za „nenáležité, nebezpečné pre právny štát a deľbu moci. Dúfam, že sa to nebude opakovať. Všetkým by som odporúčal, aby sa sústredili na podstatu veci a nie na procesno-technické figúry a tančeky a tým sa odvádzala pozornosť od merita veci".
Aj účinnosť nepublikovaného zákona možno pozastaviť
Ohradil sa aj voči ďalším výrokom premiéra a tvrdí, že Ústavný súd nepoprel svoju ustálenú judikatúru.
V tomto rozhodnutí podľa Fiačana nejde o prelomenie doterajšej judikatúry preto, lebo súd sa musel posunúť vo svojich doterajších záveroch v situácii, ktorá doteraz nebola pokrytá jeho rozhodovacou činnosťou.
"Súd rozhodol, že aj nepublikovaný zákon, ktorého obsah už nemožno meniť, pretože bol autorizovaný tromi najvyššími ústavnými činiteľmi - síce nepublikovaný, ale svojím textom a normatívnym obsahom ustálený právny predpis - je spôsobilým predmetom rozhodovania súdu o prijatí na ďalšie konanie a o návrhu na pozastavenie účinnosti," vysvetlil.
Zdôraznil, že je to možné len na tieto účely a na to, aby bol preskúmaný súlad zákona s Ústavou, bude potrebné jeho publikovanie v Zbierke zákonov. "Tieto závery Ústavného súdu majú plnú oporu v Ústave a v zákone o Ústavnom súde."
Dodal, že Ústavný súd konal rýchlo, pretože v prípade návrhu na pozastavenie účinnosti mu zákon káže konať bezodkladne.
Podľa Fiačana je potrebné, aby Ústavný súd dokázal efektívne a reálne pozastaviť účinky napadnutých právnych predpisov. Podotkol, že pozastaviť účinnosť by mohol aj bez toho, aby mu to niekto navrhol, no v tomto prípade mal návrhy troch subjektov, teda prezidentky Zuzany Čaputovej i dvoch skupín poslancov.
Sudca spravodajca Peter Straka chce, aby sa verejnosť čo najskôr dozvedela, či skúmaný materiál je alebo nie je protiústavný, "Budeme merať čas skôr v týždňoch ako mesiacoch," uviedol Straka s dôvetkom, že ak by išlo o mesiace, je pripravený navrhnúť zrušenie pozastavenia účinnosti minimálne pri časti ustanovení.
Výzva na odstúpenie
Fiačan by mal podľa Fica odstúpiť z funkcie. Premiér to povedal na utorkovej tlačovej besede.
Takto vyzerajú verejné vyhrážky Ústavnému súdu v podaní Fica (komentár šéfredaktorky) Čítajte Dôvodom je podľa premiéra skutočnosť, že médiá, ktoré sú podľa neho nepriateľské voči vláde, mali rozhodnutie súdu o novele Trestného zákona k dispozícii skôr ako strany v konaní.
"Keby som mal tú právomoc, odvolám ho," povedal Fico s tým, že ako sudca Ústavného súdu by Fiačan mohol zostať, nie však na jeho čele, keďže si nevie ustrážiť, čo sa deje na jeho pracovisku.
Ako doplnil, touto vecou by sa mal zaoberať aj novozvolený prezident, keďže Zuzana Čaputová Fiačana neodvolá.
„Pán predseda vlády ako právnik veľmi dobre vie, kto, za akých podmienok a v akých prípadoch môže odvolať predsedu Ústavného súdu. Predseda vlády ani prezident takými subjektmi nie sú, takže nech si v tomto smere urobí každý svoj názor,“ reagoval Fiačan.
Pred uplynutím funkčného obdobia zaniká sudcovi ústavného súdu jeho funkcia podľa zákona o Ústavnom súde SR vzdaním sa, odvolaním, takisto k poslednému dňu mesiaca, v ktorom dosiahol vek 72 rokov alebo smrťou či vyhlásením za mŕtveho.
Prezident ho odvolá z funkcie na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin alebo ak bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, takisto na základe právoplatného disciplinárneho rozhodnutia pléna Ústavného súdu za čin nezlučiteľný s výkonom funkcie alebo keď zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady SR.
To isté sa úplne rovnako týka aj predsedu Ústavného súdu, len s tým rozdielom, že návrh na začatie disciplinárneho stíhania proti nemu môže podať iba prezident alebo najmenej jedna tretina poslancov parlamentu (čiže minimálne 50).
Rovnako ako pri sudcoch aj pri predsedovi je možné podať návrh na zbavenie funkcie, ak u nich „vznikla závažná skutočnosť, ktorá dôvodne znižuje dôstojnosť funkcie sudcu ústavného súdu alebo ohrozuje dôveru v nezávislé a nestranné rozhodovanie ústavného súdu“.
O disciplinárnom návrhu rozhoduje s konečnou platnosťou plénum Ústavného súdu.
Za rozhodovanie pri výkone funkcie nemožno sudcu ani predsedu Ústavného súdu trestne ani disciplinárne stíhať.
Keďže dôvody na odvolanie z funkcie u sudcu i predsedu sú prakticky totožné, nie je jasné, ako by chcel Fico zrealizovať v utorok na tlačovke prezentovaný plán, že keby Fiačana odvolal prezident z funkcie predsedu, zostal by naďalej sudcom Ústavného súdu.
„Zánik funkcie predsedu Ústavného súdu je spojený so zánikom funkcie sudcu Ústavného súdu,“ vysvetlil v utorok pre RTVS aj ústavný právnik Univerzity Komenského v Bratislave.
Zdôraznil, že Ústavný súd ako nezávislý orgán vyvodzuje právnu zodpovednosť voči prezidentovi, preto „nie je prípustné, aby mohol prezident uplatňovať svoj vplyv a tlak na jeho vedenie, lebo vedenie Ústavného súdu určuje program pléna, a výmenou vedenia by sa prezident mohol snažiť napríklad umelo predlžovať konanie o obžalobe (prezidenta – pozn. red.)“.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
